Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-2-2012.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., G. S. XXX/X, nezamestnaného proti odporkyni E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. F. Z., P. XXX, servírky, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u odporkyni, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa S.T. J. s odporkyňou E. J., rod. R. uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Matričným úradom v Kostelci nad Orlicí v Českej republike r o z v á d z a .
Maloletý C. J., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Navrhovateľ sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého C. J., nar. XX. XX. XXXX počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov výživným vo výške 50 Eur mesačne. Výživné je splatné k rukám odporkyne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý rok počas letných prázdnin od 01. 07. do 31. 07. toho ktorého roku s tým, že navrhovateľ prevezme maloletého pred bytom odporkyne a odporkyni ho taktiež pred jej bytom odovzdá.
Odporkyňa je p o v i n n á maloletého na stretnutie s navrhovateľom riadne pripraviť a odovzdať ho navrhovateľovi.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté dňa 23. 11. 1996 v Kostolci nad Orlicí v Českej republike. Zároveň žiadal, aby maloletého syna, maloletého C., súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne a jeho zaviazal platiť výživným vo výške 30 Eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým a to počas letných prázdnin v tom ktorom roku od 01. 07. do 31. 07. O náhrade trov konania účastníkov žiadal, aby súd rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po dvojmesačnej známosti, pričom u obidvoch išlo o prvé manželstvo. Manželstvo uzatváral z lásky, pričom po uzavretí manželstva žili v Českej republike, neskôr v roku
1999 sa presťahovali na Slovensko a ich manželstvo bolo pomerne harmonické a usporiadané, bývali u jeho rodičov v rodinnom dome. Problémy v ich manželstve začali neskôr a u neho vznikalo podozrenie z finančných ťažkostí odporkyne, ktoré však ona zatajovala. Neskôr v septembri 2011 odporkyňa s maloletým C., ako aj so synom C., ktorý pochádzal z jej predchádzajúceho vzťahu odcestovala do Českej republiky do P. F. Z. s tým, že mu zanechala len odkaz kde sa nachádza, od tohto času žijú oddelene. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že od uvedenej doby s odporkyňou nie je v kontakte, nie je v kontakte ani s maloletým synom. Uviedol, že s odporkyňou nemá záujem obnoviť manželské spolužitie a pokiaľ by súd ich manželstvo rozviedol súhlasil s tým, aby maloletý na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne. Odporkyňa pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom, Okresným súdom v Rychnově nad Kněžnou uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva účastníka súhlasí a vylúčila možnosť, aby s navrhovateľom obnovili manželské spolužitie, poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ počas trvania ich manželstva bol žiarlivý, bol psychicky labilný, bral lieky na upokojenie a liečil sa u psychiatra MUDr. Ivančíka v Šahách a podľa jej vyjadrenia navrhovateľ bol voči rodine nezodpovedný a žil vo svojom svete. Príčinu rozvratu manželstva podľa jej vyjadrenia vidí najmä v správaní navrhovateľa a to v jeho nezodpovednosti, detinskosti a nervovej labilite. Podľa jej názoru navrhovateľ nebol ochotný prispôsobiť sa samostatnému rodinnému životu v Čechách, ale ani na Slovensku, kedy ho musela ona všade doprevádzať a sám si nevedel vybaviť žiadne veci. Poprela, žeby mala mimomanželskú známosť a žeby bola navrhovateľovi neverná. Podľa jej názoru ich manželstvo a manželské spolužitie prestalo si plniť svoje funkcie niekedy v roku 2009-2010, kedy aj predtým v manželstve vznikali vážnejšie krízy a ich intímny život podľa jej vyjadrenia bol relatívne pokojný a intímne spolužitie veľmi obmedzené. Pokiaľ sa týka maloletého syn pochádzajúceho z manželstva s navrhovateľom, maloletého C., pri svojom výsluchu odporkyňa uviedla, že s maloletým má bežné výdavky, ktoré zodpovedajú jeho veku a to najmä na zakupovanie stravy, oblečenia, ale aj pomôcok do školy. Zdravotný stav maloletého je dobrý, maloletý je zdravý a v súvislosti s jeho zdravotným stavom nemá zvýšené finančné výdavky, ona je zamestnaná a jej príjem predstavuje cca 9 500 Kč.
Opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd v prípade rozvodu manželstva účastníkov, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva zveril maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne a určil výživné s prihliadnutím na schopnosti a možnosti navrhovateľa a oprávnené potreby maloletého. Pokiaľ sa týka úpravy styku, styk navrhol upraviť v zmysle návrhu navrhovateľa počas letných prázdnin.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa so zápisnicou o výsluchu odporkyne, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletého C. J., správou spoločnosti MLMBau o príjme navrhovateľa, správou Sociálnej poisťovne, pobočky vo Veľkom Krtíši na navrhovateľa a správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši na navrhovateľa, správou Daňového úradu v Banskej Bystrici o príjme navrhovateľa za rok 2010, správou o povesti na navrhovateľa z miesta bydliska, dohodou o pracovnej činnosti navrhovateľa, oznámením o pozastavení prevádzkovania živnosti na obdobie od 16. 02. 2012 do 15. 02. 2015.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 23. 11. 1996 pred Matričným úradom v Kostelci nad Orlicí v Českej republike, navrhovateľ je slovenský štátny občan, odporkyňa je štátnou občiankou Českej republiky, u obidvoch išlo o uzavretie prvého manželstva, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Slovenskej republike na adrese R., G. S. XXX/X a z ich manželstva pochádza jedno dieťa to maloletý C. J., nar. XX. XX. XXXX. Súd mal zároveň preukázané, že účastníci konania spolu nežijú od septembra 2011, nakoľko odporkyňa opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletým C., ako aj s maloletým C., t. j. synom, ktorý pochádzal z jej predchádzajúceho vzťahu a ktorého otcom nie je navrhovateľ, od tejto doby žijú oddelene, odporkyňa v Českej republike kde aj pracuje a podľa jej vyjadrenia jej zárobok predstavuje cca 9 500 Kč, odporca v súčasnej dobe pracuje a to na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12. 03. 2012 ako robotník na pomocné práce na stavbe a dohodnutá odmena za vykonanú prácu predstavuje na jednu hodinu 1,88 Eur a dohodnutý rozsah pracovného času je 10 hodín týždenne, pričom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa s. r. o. MLMBau v Opatovskej Novej Vsi dosiahol v marci príjem 56,40 Eur, v apríli 75,20 Eur, v máji 60,16 Eur a podľa vyjadrenia tohto zamestnávateľa navrhovateľ pracuje podľa potreby zamestnávateľa. Súd mal zároveň preukázané, že z manželstva účastníkov pochádza len maloletý C. J., ktorý od 01. 09. 2012
začne navštevovať strednú odbornú školu a podľa vyjadrenia odporkyne vznikajú jej výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého len na bežné potreby, stravu, oblečenie a školské pomôcky, pričom jeho zdravotný stav je dobrý. Z dokazovania mal súd zároveň preukázané, že odporkyňa súhlasí s návrhom navrhovateľa na úpravu styku s maloletým počas letných prázdnin a pokiaľ sa týka výživného žiadala, aby súd určil výživné podľa schopností a možností navrhovateľa.
Podľa článku 3 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinnosti bodu 1 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.
Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností bodu a súdy členského štátu pri výkone právomoci podľa článku 3 o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a podľa písmena b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Je nesporné po vykonaní analýzy skúmania, ktorý členský štát má právomoc v danej veci rozhodnúť, súd mal preukázané, že právomoc súdov Slovenskej republiky je daná a vychádza z posledného obvyklého pobytu manželov, t. j. z miesta bydliska vo R., v okrese Veľký Krtíš, kde má navrhovateľ stále pobyt, pričom v zmysle článku 12 bodu 1 písm. a), b) Nariadenia rady, keďže s týmto návrhom na rozvod manželstva účastníkov súvisí aj rozhodovanie o rodičovských právach a povinnostiach, súd mal preukázané, že je teda daná i právomoc súdu v Slovenskej republike rozhodovať o týchto právach vo vzťahu k maloletému C. J., keďže navrhovateľ, ako jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k maloletému a zároveň obidvaja účastníci prijali právomoc tohto súdu jednoznačným spôsobom, ktorý vyplýva z vyjadrenia odporkyne a zároveň aj riešenie tejto otázky je v najlepšom záujme maloletého. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené i hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie od roku 2011, pričom v septembri 2011 odporkyňa opustila spoločnú domácnosť, odsťahovala sa, v súčasnej dobe aj žije sama v Českej republike spolu s maloletým dieťaťom. Zároveň z postoja navrhovateľa, ale aj odporkyne jasne vyplynulo, že ani jeden z účastníkov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a nie je už daná ani perspektíva manželstva účastníkov do budúcnosti a podľa názoru súdu nie je ani v rozpore so záujmom maloletého C., keďže na uvedenú situáciu je zvyknutý, je s ňou vysporiadaný. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považoval najmä odlišnosť pováh účastníkov, záujmov, ale i kultúry a tiež jednou z príčin boli aj nezhody v oblasti riešenia finančnej situácie domácnosti.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri rozhodovaní o úprave práv a pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je zároveň aj oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o maloletého, stará sa o neho a na prostredie kde v súčasnej dobe maloletý žije, teda u odporkyni je tento zvyknutý. Zároveň aj navrhovateľ súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti odporkyne. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa súd vychádzal zo zásad stanovených vo vyššie citovaných ustanovení zákona § 62 a § 75 Zákona o rodine, pričom pokiaľ ide o odporkyňu, táto si vyživovaciu povinnosť čiastočne plní výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, zároveň zabezpečuje aj potreby maloletého zo svojho príjmu, ktorý ona deklarovala vo výške cca 9 500 Kč plus sprepitné. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento v súčasnej dobe pracuje na základe Dohody o vykonaní prác, živnostenské oprávnenie, teda živnosť, ktorú vykonával má prerušenú a to až do roku 2015 a jeho príjem predstavuje cca 60 - 70 Eur mesačne, pričom z tohto príjmu sa sám navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu maloletého s prihliadnutím na jeho potreby výživným vo výške 50 Eur mesačne. Preto potom takto určené výživné je podľa názoru súdu v súlade s vekom maloletého, jeho potrebami, ale aj schopnosťami a možnosťami navrhovateľa v súčasnej dobe. Časť potrieb maloletého je krytá aj prídavkami, ktoré by mala poberať odporkyňa na maloletého. Pokiaľ sa týka úpravy styku, súd upravil styk navrhovateľa s maloletým a to tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s ním počas letných prázdnin a to počas celého mesiaca júla toho ktorého roku. S riešením tejto otázky tak ako to navrhol navrhovateľ súhlasila aj samotná odporkyňa, súd teda rozhodol o styku navrhovateľa s maloletým v súlade s návrhom navrhovateľa a vyjadrením odporkyne. Súd zároveň určil, že navrhovateľ maloletého prevezme pred bytom odporkyne a odporkyni ho následne v určený termín zase pred jej bytom vráti. Sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že maloletého on nebude nútiť, aby počas tohto obdobia maloletý u neho zotrval, pričom všetko bude závisieť len od toho, či sa maloletý bude mať záujem s navrhovateľom stretnúť.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V prejednávanej veci uvedené predpoklady však splnené neboli, preto potom súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu, súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.