Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoE-58-2012.pdf
PDF · 80.79 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/58/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou, so sídlom Mostná 72, Nitra proti povinnej V. R., G. XXX/X, N., pre vymoženie 599,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. novembra 2011, č.k. 4Er/786/2011-14, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDB0410126 zo dňa 13.05.2011. Okresný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Ďalej konštatoval, že v posudzovanej veci rozhodoval rozhodcovský súd, pričom rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná a bola súčasťou Obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 (ďalej len „OP“) právneho predchodcu oprávneného. V článku 11 bod 11.2 bolo dojednané, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a obchodných podmienok, budú riešené dohodou, v prípade nedosiahnutia dohody prijíma dlžník návrh veriteľa na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred Stály rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Dlžník nemal možnosť rozhodcovskú doložku ovplyvniť, pretože je súčasťou obchodných podmienok veriteľa. Podľa názoru okresného súdu v prejednávanej veci OP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Na základe dojednanej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Zároveň okresný súd poukázal aj na § 106 O.s.p., ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba, podľa názoru okresného súdu, vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Okresný súd uzavrel, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Okresný súd preto po posúdení listinných dôkazov, aplikujúc právo EÚ, vnútroštátne právo SR, rešpektujúc judikatúru ESD a eurokonformný výklad ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a so smernicou Rady 93/13/EHS, na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že sa vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo prvostupňové uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f) a § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Oprávnený má za to, že exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinnej. Tá jediným úkonom nevyužila svoje procesné práva, ktoré jej zákon v rámci predchádzajúceho rozhodcovského konania priznával - nepodala žalobnú odpoveď ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku; žiadnym spôsobom neprejavila vôľu napadnúť, alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, a preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Podľa názoru oprávneného exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD, ktorý nielenže takýto postup exekučnému súdu neprikazuje, ale naopak vo veci Asturcom Telecomunicaciones (bod 47) zdôrazňuje, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale taktiež nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z toho dôvodu stal právoplatným. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej, resp. neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 smernice ani § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej oprávnený poukázal na to, že § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka býva niekedy nesprávne interpretovaný tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z gramatického i logického výkladu však vyplýva, že rozhodcovská doložka, v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od dodávateľa, zostáva v platnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na pasivitu povinnej vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možné za nerelevantný považovať názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinnej. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu, či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinnej a v čom do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Okresný súd relevantne neodôvodnil, prečo a v čom konkrétne spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor povinnej. Neuviedol, prečo túto nerovnováhu vyhodnotil dokonca ako značnú, ako vyžaduje generálna klauzula neprijateľnej podmienky. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že zákon o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory z obchodov (teda aj zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky, ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, tak dodávateľa ako aj spotrebiteľa a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní aj riadne poskytnutá tak dodávateľovi ako aj spotrebiteľovi. Prvostupňový súd svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t. j. domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným spôsobom. Tvrdenia súdu ohľadom nekalosti doložky nijako nepoľahčujú skutočnosť, že oprávnenému boli finančné prostriedky poskytnuté, tento riadne a včas neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a počas celého procesu vymáhania a rozhodcovského konania nemal snahu dosiahnuť dohodu alebo zmier.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu aplikácie a interpretácie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín, podľa § 44 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní. Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd, taktiež v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie, priznané týmto rozsudkom, nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. správne okresný súd vychádzal z § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/ EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku v čl. 11 bod 11.2 OP opodstatnene považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komforným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie
- dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ môže získať nefair výhodu, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou OP, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť.
Odvolací súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .