Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-917-2001.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/917/2001
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov proti povinnému L.. D. U., U. C. XXXX/X, M. S. pre vymoženie 192,99 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským pod č. EX 100/2001 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr.Štefanovi Šviderskému, so sídlom Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou trovy exekúcie vo výške 358,60 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného zo dňa 9.3.2001 adresovaný súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému sa začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil vykonateľné Rozhodnutie č.278/2000 vydané dňa 22.2.2000 Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 5.814,-Sk ( čo po prepočte na menu euro v zmysle zásad a pravidiel zák.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike činí 192,99 EUR ) s príslušenstvom.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 011368* zo dňa 4.5.2001 sp. zn. 1Er/917/01 poveril súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Dňa 14.12.2009 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Súdny exekútor ho odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok č.1 zo dňa 29.7.2008 v znení dodatku č.1 zo dňa 16.3.2009 uzavretou medzi Sociálnou poisťovňou so sídlom v Bratislave ako postupcom a spoločnosťou RAVIL s.r.o., so sídlom Lermontovova 18, Bratislava, IČO: 36 790 769 ako postupníkom došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky, avšak postupník RAVIL s.r.o. neudelil v zmysle ust.§ 92 ods.2 O.s.p. súhlas so svojim vstupom do konania na miesto oprávneného, nie je teda možné pripustiť zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Vzhľadom na uvedené podľa súdneho exekútora pohľadávku v exekučnom konaní nie je v prospech koho vymáhať a preto je tu dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Súdny exekútor súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 395,12 EUR s tým, že k ich náhrade žiadal zaviazať oprávneného- Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave z dôvodu, že tento zavinil zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na tvrdenia súdneho exekútora v podnete na zastavenie exekúcie súd preskúmal dôvodnosť ďalšieho vedenia exekúcie, pričom výsledkom tohto preskúmania je zistenie, že exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským pod č. EX 100/2001 je potrebné postupom podľa ust.§
57 ods.1 písm.g) v spojení s ust.§ 58 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len “Exekučný poriadok“) vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ,ods. 2 Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd z obsahu spisu súdneho exekútora číslo EX 100/2001 predloženého spolu s podnetom na zastavenie exekúcie zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok č.1 uzavretou dňa 29.7.2008 medzi postupcom Sociálna poisťovňa, so sídlom ul.29 augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO:30 807 484 a postupníkom - obchodnou spoločnosťou RAVIL s.r.o., so sídlom Lermontovova 18, 811 05 Bratislava, IČO:36 790 869 v spojení s dodatkom č.1 k tejto zmluve uzavretým dňa 16.3.2009 bola vymáhaná pohľadávka oprávneného spolu so všetkými právami s ňou spojenými postúpená obchodnej spoločnosti RAVIL s.r.o. Podaním zo dňa 6.11.2009 obchodná spoločnosť RAVIL s.r.o. oznámila súdnemu exekútorovi, že so svojim vstupom do exekučného konania nesúhlasí.
Postúpením vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania oprávnený stratil aktívnu exekučnú legitimáciu na jej ďalšie vymáhanie. Aktívne legitimovaným na jej ďalšie exekučné vymáhanie sa stal hmotnoprávny nástupca- obchodná spoločnosť RAVIL s.r.o. Postúpením vymáhanej pohľadávky však nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, nakoľko hmotnoprávne nástupníctvo neznamená automaticky aj procesné nástupníctvo. V exekučnom konaní sa totiž v plnej miere rešpektuje dispozičná zásada a teda k zmene účastníka konania na strane oprávneného môže dôjsť len za predpokladu, že bude zo strany účastníkov učinený prejav smerujúci k procesnému nástupníctvu a že ten, kto má vstúpiť na miesto oprávneného s tým súhlasí. V danom prípade uvedené podmienky pre zmenu účastníka konania na strane oprávneného nie sú splnené, k návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného nedošlo a obchodná spoločnosť RAVIL s.r.o. so svojim vstupom do konania na miesto oprávneného nesúhlasí. Preto procesne oprávneným naďalej ostala Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov.
Nakoľko však z dôvodu postúpenia vymáhanej pohľadávky exekúciu v prospech oprávneného- Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave nemožno ďalej vykonávať, súd ju postupujúc podľa § 57 ods.1 písm.g) v spojení s § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené trovy exekúcie v podobe hotových výdavkov ako aj nároku na odmenu, pričom Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi bez výnimky vždy priznáva nárok na náhradu týchto trov ( § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ktorá inak zaťažuje povinného ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) uložiť oprávnenému ak uváži, že tento pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie ( § 203 Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002). V danom prípade zavinenie na zastavení exekúcie treba pričítať oprávnenému, ktorý postúpením vymáhanej pohľadávky bez zabezpečenia podmienok procesného nástupníctva mohol tento dôvod pri náležitej opatrnosti predvídať. Preto v súlade s ust.§ 203 veta prvá Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002 súd uložil oprávnenému nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Pri určení výšky trov vychádzal súd z ust. § 14, § 15 ods. 1 a § 22 a § 23 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 v spojení s § 27a Vyhlášky v znení po 1.5.2008. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil podaním zo dňa 3.12.2009 sumou 395,12 EUR s tým, že suma 46,48 EUR predstavuje odmenu za 7 hodín vynaložených na exekúciu, suma 36,52 EUR paušálnu odmenu za 11 úkonov exekučnej činnosti, suma 18,33 EUR poštovné, suma 1,66 EUR hotové výdavky na kancelárske potreby, suma 218,48 EUR cestovné, suma 10,56 EUR náhradu za stratu času a suma 63,09 EUR daň z pridanej hodnoty.
Súd považoval za účelné trovy exekúcie vo výške 358,60 EUR s tým, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu určenú paušálnou sumou za 1./ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2./ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3./ 7x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 4./ 2x zisťovanie bydliska povinného ( prostredníctvom Mesta Q. a prostredníctvom Mesta M. S.) v celkovej sume 36,52 EUR ( 11x3,32 EUR), ďalej mu vznikol nárok na odmenu vo výške 13,28 EUR za 2 začaté hodiny ( 120 minút) účelne vynaložené na exekúciu, a to za úkony - vypracovanie žiadosti oprávnenému o podanie návrhu na zriadenie záložného práva v trvaní 15 minút; vypracovanie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy v trvaní 45 minút; vypracovanie žiadostí za účelom ustálenia okruhu účastníkov konania v trvaní 35 minút a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie v trvaní 25 minút, na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 238,47 EUR. Tieto hotové výdavky, ktoré súd uznal za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za doručenie zásielok súdneho exekútora súvisiacich s exekúciou vo výške 18,33 EUR, nákladov na kancelárske potreby vo výške 1,66 EUR, ktoré súd vzhľadom na rozsah exekútorského spisu považoval za primerané a z cestovnej náhrady vo výške 218,48 EUR za cestu dňa 18.10.2005 so sídla exekútorského úradu ( Vranov nad Topľou ) do miesta bydliska povinného-M. S. za účelom zisťovania majetkových pomerov povinného ( pri ubehnutých 740 km, priemernej kombinovanej spotrebe použitého vozidla 9,4 L/100km, cene PHM v čase použitia vozidla 1,350 EUR/Liter a sume základnej náhrady za 1 km 0,21 EUR podľa Opatrenia MPSVaR SR číslo 260/2004 Z.z.). Za čas strávený cestou z Vranova nad Topľou do M. S. a späť a zisťovaním majetku povinného dňa 18.10.2005 bola podľa § 23 Vyhlášky súdnemu exekútorovi za 16 polhodín priznaná náhrada za stratu času vo výške 10,56 EUR ( 16x0,66 EUR za každú začatú polhodinu). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH, čo predstavuje 59,77 EUR. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú DPH z poštovného, nakoľko podľa § 28 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( predtým § 27 zák.č.289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ) sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty, a teda súdny exekútor za ne žiadnu DPH neplatil.
Pri určení odmeny a náhrad súd vychádzal z vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom zo dňa 3.12.2009.
Súdny exekútor s poukazom na ust.§ 14 ods.1 písm.a) a § 14 ods.2 Vyhlášky požadoval aj odmenu za čas strávený „prevzatím návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovaním všeobecných náležitostí; vyhotovením žiadosti o udelenie poverenia; vypracovaním upovedomenia o začatí exekúcie; vypracovaním upovedomenia o spôsobe exekúcie“ avšak túto súd z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust.§ 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods.1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods.3 Vyhlášky ( znenie účinné do 30.4.2008 ) a odmenou podľa § 14 ods.2 Vyhlášky. Úkony exekučnej činnosti- získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe
exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (tu ako prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí; vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia; vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie; vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie ). Úkony exekučnej činnosti ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie) za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú paušálnou sumou nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a prekontrolovanie všeobecných náležitostí, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie.
Pokiaľ ide o úkon- vypracovanie žiadosti o podanie návrhu na zriadenie záložného práva, za primeraný čas účelne vynaložený na tento úkon súd považoval na rozdiel od súdneho exekútora iba čas 15 minút ( vzhľadom na náročnosť úkonu čo do štúdia, obsahu, rozsahu a spracovania), preto pri určení odmeny za čas účelne vynaložený na exekúciu vychádzal súd z času 15 minút.
Za základ na určenie odmeny za úkon- vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie vzal súd na rozdiel od súdneho exekútora, ktorý uvádzal čas jeho trvania 50 minút iba čas 25 minút. Obsahovo podstatnú časť podnetu ( jeho jednu polovicu) totiž predstavuje špecifikácia trov exekúcie ktorú nemožno odmeniť, nakoľko čas strávený špecifikáciou trov exekúcie nemožno v žiadnom prípade považovať za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) a preto odmena za tento čas súdnemu exekútorovi nepatrí. V prípade povinnosti vyhotovenia časovej špecifikácie úkonov ide o povinnosť uloženú súdnemu exekútorovi § 14 ods.2 Vyhlášky, pričom pri plnení tejto povinnosti a pri vyúčtovaní trov vôbec súdny exekútor koná vo vlastnom záujme a sám za seba ako účastník konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie, nejde o úkon vykonaný v prospech oprávneného na vymoženie jeho pohľadávky, ale v prospech exekútora a ani širším výkladom ustanovení Vyhlášky nemožno vyvodiť vznik nároku na odmenu za takto strávený čas a takýto úkon.
Požadovanú odmenu za úkon označený ako vypracovanie výzvy v trvaní 35 minút súd nepriznal. Z označenia úkonu súdnym exekútorom nie je zrejmé, akú konkrétnu výzvu žiadal súdny exekútor odmeniť, komu mala byť určená a ktorého dňa, naviac popri už odmenených výzvach sa v spise exekútora nachádza len podanie označené ako „výzva“ zo dňa 28.1.2005 adresované správe katastra M. S., toto podanie však odmeniť nemožno z dôvodu neúčelnosti, nakoľko súdny exekútor ním na základe výzvy Správy katastra iba odstraňoval vadu svojho upovedomenia číslo EX 100/2001-14.
Vzhľadom na vyššieuvedené súd popri priznanej paušálnej odmene za dôvodnú odmenu za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) považoval iba odmenu požadovanú za čas strávený vypracovaním žiadosti oprávnenému o podanie návrhu na zriadenie záložného práva v trvaní 15 minút; vypracovaním príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy v trvaní 45 minút; vypracovaním žiadostí za účelom ustálenia okruhu účastníkov konania v trvaní 35 minút a vypracovaním podnetu na zastavenie exekúcie v trvaní 25 minút, ktorú priznal vo výške 13,28 EUR zodpovedajúcej dvom začatým hodinám ( 120 minútam) účelne vynaloženým na exekúciu. Pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd vychádzal z celkového času trvania všetkých účelných úkonov exekučnej činnosti pri jeho sčítaní, keďže z logického a gramatického výkladu ust.§ 14 ods.1 písm.a) a ods.2 Vyhlášky je zrejmé, že pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu hodinovou sadzbou 200,-Sk ( 6,64 EUR) je rozhodujúci práve celkový čas trvania všetkých úkonov exekučnej činnosti pri jeho sčítaní. Preto sa neodmeňuje touto sadzbou samostatne každý úkon pokiaľ trval menej ako 1 hod. To by totiž znamenalo de facto odmeňovanie nie podľa času vynaloženého na exekúciu, ktoré má na mysli toto ustanovenie, ale odmeňovanie podľa počtu úkonov, na ktoré však myslí iné ustanovenie Vyhlášky, a to ust. § 14 ods.1 písm.b) a § 15. V tejto súvislosti súd poukazuje na rovnaký právny názor obsiahnutý v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.2Cdo48/2008 zo dňa 28.10.2008 v odôvodnení ktorého Najvyšší súd v súvislosti s ust.§ 14 ods.1 písm.a) Vyhlášky okrem iného uviedol, že „pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov.“
Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 358,60 EUR. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Pri prepočte na novozavedenú menu euro vychádzal súd z konverzného kurzu v zmysle zásad a pravidiel zák.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.