Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1381-1998.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1381/1998
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov proti povinnému Poľnohospodárske družstvo Hankovce v „likvidácii" pre vymoženie 11.780,39 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Erikou Beňovou ako nástupcom súdneho exekútora JUDr. Ladislava Bezaniuka pod č. EX 281/1998 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Erike Beňovej trovy exekúcie vo výške 16,27 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného Národný úrad práce- Okresný úrad práce Bardejov, so sídlom Dlhý rad 17, Bardejov na vykonanie exekúcie zo dňa 4.6.1998 adresovaného súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Bezaniukovi začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozhodnutie Národného úradu práce, Okresného úradu práce Bardejov číslo PN-7/1998-A zo dňa 16.4.1998. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 354.896,-Sk ( čo po prepočte na menu euro činí 11.780,39 EUR ) s príslušenstvom.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 004725* zo dňa 21.9.1998 sp. zn. Er/1381/98 poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Bezaniuka vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Dňa 31.3.2010 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Bezaniuk odvolaný z funkcie súdneho exekútora a za jeho nástupcu bol dňom 21.4.2010 ustanovený súdny exekútor JUDr. Erika Beňová ( zistené z <http://www.exekutor.sk/zoznamy.htm>).
Nadobudnutím účinnosti zákona číslo 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení došlo k zmene oprávneného na Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov ( §291 zákona o Sociálnom poistení ).
Dňa 13.12.2007 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor ho odôvodnil tým, že na povinného bol vyhlásený konkurz, pričom podľa oznámenia správcu konkurznej podstaty po ukončení konkurzu nezostane u povinného žiaden majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou a dá sa očakávať výmaz povinného z obchodného registra. Súdny exekútor súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 1.190,-Sk s tým, že k ich náhrade žiadal zaviazať oprávneného.
Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel Dr, Vložka číslo 93/P zistil, že dňa 29.2.2012 došlo u povinného ex offo k jeho výmazu. Týmto dňom v zmysle § 254 ods. 1 Obchodného zákonníka teda došlo k jeho zániku. Z obchodného vestníka číslo OV 44/2012 zo dňa 2.3.2012 bolo zistené, že právnym dôvodom zrušenia povinného bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 37 ods.1 prvá veta Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 235 ods. 2 zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Keďže povinný stratil právnu subjektivitu, nie je preto ani spôsobilý na to, aby mohol v občianskom súdnom, resp. exekučnom konaní vystupovať ako účastník konania. Nemá totiž spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., ani procesnú spôsobilosť v zmysle § 20 O.s.p.
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania.
Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že exekúciu z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu nie je možné vykonať, vyhlásil ju za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) zanikol bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť ich náhrady uložiť nemožno. Preto za takejto situácie, pri nespornom vzniku trov súdnemu exekútorovi, ktorému zákon priznáva nárok na ich náhradu ( § 200 ods.1 Exekučného poriadku) a zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného
súd musí náhradu trov exekúcie uložiť oprávnenému s výnimkou prípadu, kedy by boli zistené okolnosti odôvodňujúce záver, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, čo však nie je tento prípad. Na majetok povinného bol dňa 9.8.1999 vyhlásený konkurz, a tak dôvod zastavenia exekúcie bolo možné pri náležitej opatrnosti predvídať. Naviac zastavenie exekúcie pre zánik povinného po uskutočnenom konkurze je situácia analogická ako zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom aj zákonodarca zmenou ust.§ 203 Exekučného poriadku zavedením jeho odseku 2 s účinnosťou od 1.2.2002 potvrdil, že pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, musí tieto trovy znášať oprávnený. Preto v súlade s ust.§ 203 veta prvá Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002 súd uložil oprávnenému nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Pri určení výšky trov vychádzal súd z ust. § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 v spojení s § 27a Vyhlášky v znení po 1.5.2008. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil podaním zo dňa 4.12.2007 sumou 1.190,-Sk s tým, že podľa ním predloženej špecifikácie týchto trov ( čl.12 spisu) suma 800,-Sk predstavuje odmenu za 4 hodiny vynaložené na exekúciu, suma 300,-Sk paušálnu odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti a suma 90,-Sk poštovné.
Súd považoval za účelné trovy exekúcie vo výške 490,-Sk ( 16,27 EUR )s tým, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu určenú paušálnou sumou za 1./ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2./ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v celkovej sume 200,-Sk ( 2x 100,-Sk), ďalej mu vznikol nárok na odmenu vo výške 200,-Sk za 1 začatú hodinu ( 30 minút) účelne vynaloženú na exekúciu, a to za úkon -vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 30 minút a na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 90,-Sk pozostávajúcich z poštovného zaplateného pošte za doručenie zásielok súdneho exekútora súvisiacich s exekúciou.
Pri určení odmeny a náhrad súd vychádzal z vyúčtovania a špecifikácie trov exekúcie súdnym exekútorom.
Tam požadovanú paušálnu odmenu za doručovanie zmluvy o vykonaní exekúcie súd nepriznal nakoľko uvedený úkon nie je zahrnutý medzi paušálnou sumou odmeňovanými úkonmi exekučnej činnosti taxatívne uvedenými v § 15 ods.1 vyhlášky, preto za takýto úkon nemožno priznať paušálnu odmenu. V súvislosti so zmluvou o vykonaní exekúcie však bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tento úkon ( § 14 ods.1 písm.a) vyhlášky ).
Súdny exekútor s poukazom na ust.§ 14 ods.1 písm.a) a § 14 ods.2 Vyhlášky požadoval aj odmenu za čas strávený „preštudovaním, spracovaním, zaregistrovaním návrhu, vyhotovením žiadosti o udelenie poverenia; vypracovaním upovedomenia o začatí exekúcie“ avšak túto súd z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust.§ 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods.1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods.3 Vyhlášky ( znenie účinné do 30.4.2008 ) a odmenou podľa § 14 ods.2 Vyhlášky. Úkony exekučnej činnosti- získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (tu ako preštudovanie, spracovanie, zaregistrovanie návrhu, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia; vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie). Úkony exekučnej činnosti ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú paušálnou sumou nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie, tiež jeho spracovanie a zaregistrovanie ( za ktoré odmena súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí nakoľko ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora - § 25 Vyhlášky), vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie.
Za základ na určenie odmeny za úkon- vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie vzal súd na rozdiel od súdneho exekútora, ktorý uvádzal čas jeho trvania 1 hodina iba čas 30 minút. Podľa špecifikácie uvedeného úkonu súdnym exekútorom totiž tento do času jeho trvania zarátal aj úkony, ktoré nemožno odmeniť, a to „príprava na expedovanie, zapísanie do poštového hárku, podanie na pošte“ nakoľko je
to bežná administratívna práca vykonaná v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 Vyhlášky) a nejde o čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky).
Vzhľadom na vyššieuvedené súd popri priznanej paušálnej odmene za dôvodnú odmenu za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) považoval iba odmenu požadovanú za čas strávený vypracovaním zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 30 minút ktorú priznal vo výške 200,-Sk zodpovedajúcej jednej začatej hodine ( 30 minútam) účelne vynaloženej na exekúciu.
Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 490,-Sk ( 16,27 EUR). Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Erike Beňovej ako nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Bezaniuka vo výške 16,27 EUR bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Pri prepočte na novozavedenú menu euro vychádzal súd z konverzného kurzu v zmysle zásad a pravidiel zák.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.