Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-179-2012.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Subarea
3CoE/179/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zast. JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, proti povinnému: A. D., bytom N. B. X, M. L. nad F., o vymoženie 6,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4Er/886/2008-16 zo dňa 19. apríla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .
V časti výroku o trovách exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa vety prvej ustanovenia § 31 ods. 1 Ex. por., teda z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov, a to na návrh súdneho exekútora. V predmetnej exekúcii bola zo strany súdneho exekútora výzva na zaplatenie preddavku vrátane DPH vo výške 9,88 eur v lehote 14 dní od doručenia výzvy oprávnenému doručená dňa 05.12.2008. Oprávnený preddavok nezaplatil. Podľa § 31 ods. 1 Ex. por. nemá nezaplatenie preddavku vždy za následok zastavenie exekúcie, ale je ponechané na úvahe súdu, či rozhodne v neprospech oprávneného a exekúciu zastaví alebo naopak, či návrh na zastavenie zamietne a exekútor bude proti svojej vôli naďalej dočasne znášať náklady exekúcie. Z odseku 2 ustanovenia § 31 Ex. por., možno dôvodiť, že kritériom rozhodovania budú najmä majetkové pomery oprávneného. Zákon totiž nepripúšťa zastavenie exekúcie, ak je oprávnený zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov. V danom prípade má súd prvého stupňa za to, že u oprávneného nemožno predpokladať neschopnosť zaplatiť preddavok, nakoľko sa jedná o právnickú osobu, podnikateľa. Prostriedky, s ktorými pri svojej činnosti disponuje sú vzhľadom na uvedené takého rozsahu, že umožňujú zaplatenie preddavku vrátane DPH vo výške 9,88 eur, i keď sa v prípade oprávneného jedná o väčší počet exekúcií tohto druhu. Súd prvého stupňa má za to, že zaplatenie preddavku bolo v možnostiach oprávneného, od exekútora nemožno požadovať, aby dočasne znášal ďalšie náklady exekúcie, a preto súd prvého stupňa návrhu súdneho exekútora vyhovel a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 203 ods. 1 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. za 4 hod a 5 min., teda 5 hodín exekučnej činnosti á 6,64 eur (za spracovanie a zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia 20 min., upovedomenie o začatí exekúcie 20 min., žiadosť o súčinnosť 40 min., príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu 14 x 5 min., výzvu na preddavok 5 min., vyčíslenie trov exekúcie, podnet na zastavenie exekúcie 10 min., odblokovanie účtov 14 x 5 min., archiváciu 10 min.) vrátane 19 % DPH, teda v sume 39,50 eur, paušálnu odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, zisťovanie bydliska povinného a 2 x zisťovanie majetku povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného) vrátane 19 % DPH, teda v sume 27,65 eur a hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhl. za poštové spolu s 19 % DPH v sume 61,68 eur. Súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 128,83 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por., ktorý tým, že neuhradil dohodnutý preddavok, zavinil zastavenie exekúcie. Celkovú hodinovú odmenu určil zo súčtu časov potrebných na jednotlivé úkony exekúcie a neposudzoval ich pri každom úkone samostatne, tak ako exekútor vo vyčíslení. Súd prvého stupňa nepriznal v časovej špecifikácii odmenu za úkony - zaevidovanie návrhu a poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane poverenia, expedícia pošty, keďže v zmysle § 25 cit. vyhl. je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú odmenu - doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko paušálna suma patrí iba za jedno doručovanie príkazu odhliadnuc od skutočnosti, komu je úkon doručovaný, keďže sa nejedná o vymedzenie, že odmena patrí za každé doručovanie, ako je tomu v § 15 ods. 1 písm. g/, h/, i/, j/ cit. vyhl., kedy patrí paušálna suma za každý tam uvedený úkon výkonu exekučnej činnosti. Na základe uvedeného priznal paušálnu odmenu len za jeden úkon doručovania príkazu na začatie exekúcie nezávisle na to, komu bol adresovaný. Súd prvého stupňa exekútorovi nepriznal ani stratu času vo výške 24,42 eur a s tým súvisiacu amortizáciu vo výške 1,70 eur, nakoľko nejde o stratu času podľa § 23 cit. vyhl.. Nejde o vykonanie pracovnej cesty. Čas strávený v aute po 1 min. za účelom dovezenia sa na poštu a späť je časom na vykonanie administratívnych prác, ktoré už sú zahrnuté v odmene. Z náhrady hotových výdavkov mu nepriznal archivačné poplatky vo výške 6,64 eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal, že takýto poplatok zaplatil a nevyplýva to ani z exekučného spisu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to do výroku o zastavení exekúcie, ako aj do výroku o trovách exekúcie. Uviedol, že napriek nezaplateniu preddavku na odmenu súdneho exekútora nemusí exekučný súd exekúciu zastaviť, lebo jeho rozhodnutie závisí od jeho voľnej úvahy. V danej veci by zastavením exekúcie nebola oprávnenému poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu jeho práva garantovaného ústavou a medzinárodnými zmluvami. Žiadal, aby odvolací súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. V časti výroku o náhrade trov exekúcie sa domáhal zmeny rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré umožňuje súdu nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Navrhol, aby odvolací súd v danej veci toto moderačné oprávnenie využil.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa vety prvej ustanovenia § 31 ods. 1 Ex. por. pre nezaplatenie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov zo strany oprávneného. Proti zastaveniu exekúcie v tomto prípade nemožno v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. podať odvolanie. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je, a preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, toto odvolací súd preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti spočíva na správnych dôvodoch. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa zároveň odvolací súd dodáva, že právna úprava trov exekúcie upravená v § 200 - 203 Ex. por. v spojení s ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov predstavuje vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku ako všeobecnému predpisu, ktorý upravuje občianske súdne konanie a teda aj nútený výkon rozhodnutia, špeciálnu právnu úpravu. V otázke trov exekúcie je preto potrebné aplikovať zásady o vzťahu lex specialis (Ex. por. a vyhl. č. 288/1995 Z.z.) k lex generalis (Občiansky súdny poriadok) v tom zmysle, že osobitná špeciálna právna úprava trov exekúcie má prednosť pred úpravou trov konania vo všeobecnom procesnom predpise. Keďže ustanovenia Ex. por., ani ustanovenia vyhl. č. 288/1995 Z. z. nepriznávajú súdu moderačné právo zníženia, prípadne nepriznania trov exekúcie, nemožno ustanovenia všeobecného procesného predpisu použiť (§ 150 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie odvolací súd ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.