Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/66/2023

Potvrdené rozhodnutím 11Co/79/2023
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX/XXX, B. E., proti žalovanému: FIRSTIN, s.r.o, Krajná 115, Nové Zámky, IČO: 36 539 155, právne zastúpený: Mgr. Ladislav Poloma, advokát, Turecká 24, Nové Zámky, IČO: 42 130 204, o žalobe na ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/66/2023-90 zo dňa 11. 10. 2023, takto rozhodol: I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., B. XX, proti žalovanému: FIRSTIN, s.r.o., Krajná 115, Nové Zámky, IČO: 36539155, zast. Mgr. Ladislav Poloma, advokát, Nové Zámky, Turecká 24, o ospravedlnenie, že žalovaný žalobcovi neposkytol informácie a ich dodatočné zverejnenie, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal ospravedlnenia zo strany žalovaného za to, že dňa 21.4.2023 chcel so žalovaným na jeho prevádzke A. D. na odpočívadle diaľnice R1 uzavrieť zmluvný vzťah, avšak žalovaný mu neposkytol informácie, ktoré je povinný o predaji potravinárskych výrobkov povinný poskytnúť. Uvádzal ďalej, že dňa 9.5.2023 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu s pokladničným dokladom č. 0488864 ( ktorý však súdu nepredložil ), pričom žalovaný nezabezpečil informácie o gramáži výrobku v surovom a tepelne upravenom stave a to ani napriek jeho žiadosti, iba ho odkázal na to, že si tieto údaje má pozrieť v aplikácii, ani neuviedol ktorej, čím mu sťažil prístup k informáciám, o ktorých je povinný informovať.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že v prevádzke „Drive in“ nemá povinnosť označovať ním predávané výrobky spôsobom ako to tvrdí žalobca a to aj preto, že „Drive in“ nie je prevádzkou v zmysle živnostenského zákona a že pri informovaní zákazníkov dodržuje zákon tým spôsobom, že zákonom vyžadované údaje sú zverejnené a sprístupnené na viditeľnom mieste v každej prevádzke a toto ustanovenie on naplnil tým, že dané údaje sprístupnil v elektronickom informačnom cenníku, ktorý je voľne dostupný v prevádzke a aj aj v aplikácii McDonald.

3. Na pojednávanie vytýčené na deň 11.10.2023 sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané dňom 12.9.2023, svoju neúčasť ospravedlnil dňa 10.10.2023 o 23.35 hod. mailom, v ktorom uviedol, že žiada o odročenie pojednávania z dôvodu, že stratil občiansky preukaz, bez ktorého nemôže prísť do budovy súdu a ani šoférovať, nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a dodal, že v priebehu pracovného dňa si vybaví náhradné doklady. Súd žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože jednak žalobca včas nepreukázal, že ku skutočnosti, ktorú uviedol ako dôvod pre odročenie pojednávania došlo ( ku strate OP ) a najmä strata občianskeho preukazu nie je dôvodom pre odročenie pojednávania, je totiž v možnostiach žalobcu pojednávania sa zúčastniť i napriek jeho strate, na pojednávanie je totiž možné dopraviť sa aj bez toho, aby žalobca sám šoféroval a aj vstup do budovy súdu je bez občianskeho preukazu možný a to s iným dokladom totožnosti, napríklad

cestovným pasom, ktorý súd bežne na tento účel akceptuje. Súd preto podľa pojednával v neprítomnosti žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobca spolu so žalobou nepreložil súdu žiadne listinné dôkazy. V priebehu konania navrhoval výsluch konkrétnych svedkov – E. A. F. a zamestnankyne žalovaného – p. G. a a tiež prednášal návrh na výsluch ďalších zamestnancov žalovaného ( bez uvedenia ich konkrétnych mien ). Tiež navrhoval, aby súd do konania pribral SOI a regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktoré majú preskúmať stav.

6. Žalobca tvrdil, že dňa 21.4.2023 chcel so žalovaným na jeho prevádzke A. D. na odpočívadle diaľnice R1 uzavrieť zmluvný vzťah, avšak žalovaný mu neposkytol informácie, ktoré je povinný o predaji potravinárskych výrobkov povinný poskytnúť. Uvádzal ďalej, že dňa 9.5.2023 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu s pokladničným dokladom č. 0488864 ( ktorý však súdu nepredložil ), pričom žalovaný nezabezpečil informácie o gramáži výrobku v surovom a tepelne upravenom stave a to ani napriek jeho žiadosti, iba ho odkázal na to, že si tieto údaje má pozrieť v aplikácii, ani neuviedol ktorej, čím mu sťažil prístup k informáciám, o ktorých je povinný informovať.

7. Žalovaný sa v konaní v podstate bránil tým, že po a/ tvrdil, že povinnosť umožniť spotrebiteľovi skontrolovať si správnu mieru, hmotnosť alebo množstvo výrobku sa vzťahuje podľa § 4 ods. 12 zákona o ochrane spotrebiteľa iba na predávajúceho, ktorý predáva výlučne výrobky predávané na množstvo, ktoré v takom prípade musia byť označené potrebnými údajmi, pričom sa striktne neuvádza akým spôsobom je treba toto označenie vykonať. Tvrdil, že podľa záverov ÚR SOI je možné údaje uvádzať jednak v surovom a jednak v tepelne upravenom stave, pričom sa rešpektujú oba tieto spôsoby označenia. Po b/ tvrdil, že prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť, pričom podľa § 17 ods. 3 písm. e/ živnostenského zákona nie je ním priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie, teda tvrdil, že na priestor „Drive in“ sa povinnosť zákonom uloženým spôsobom označovať výrobky nevzťahuje. Udával, že zákon mu neukladá povinnosť, aby každý zamestnanec informoval spotrebiteľa o gramáži predávaného tovaru, tieto údaje však musia byť zverejnené a sprístupnené na viditeľnom mieste v každej prevádzke a toto ustanovenie on naplnil tým, že dané údaje sprístupnil v elektronickom informačnom cenníku , ktorý je voľne dostupný v prevádzke a aj aj v aplikácii McDonald. Namietal tiež nevykonateľnosť petitu žaloby, v ktorej absentuje forma a spôsob požadovaného ospravedlnenia.

8. Podľa v platnom znení ( zákon o ochrane spotrebiteľa ) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa , , v platnom znení ( živnostenský zákon ) Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Združenou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu. Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä: a) priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa, b) stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel, c) miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby, d) výstavné priestory a vzorkové predajne, e) priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na

jeho vydávanie, f) predajné miesto, zriadené, určené alebo slúžiace na účely vykonávania podnikateľskej činnosti, umožňujúce uzatvorenie zmluvy bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v Tento právny predpis v ust. definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny ( Uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. 9. 2009, sp. zn. )

11. V konaní má súd za preukázané, že žalobca sa domáha toho, aby sa mu žalovaný ospravedlnil, že mu neposkytol informácie, ktoré žalobca požadoval a tiež toho, aby tieto informácie dodatočne zverejnil na elektronickej tabuli spolu s ponukou výrobkov pri ponuke v časti Drive in.

12. Súd konštatuje, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a tento spor je preto sporom spotrebiteľským.

13. K predmetu konania tak ako sa ho žalobca domáhal, je potrebné uviesť, že v ustanovuje, že spotrebiteľ sa môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia v prípade, že pred súdom úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a to od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá.

14. Základným dôvodom pre zamietnutie žaloby je skutočnosť, že sa žalobca domáha pred súdom priznania nároku, ktorý mu zákon nepriznáva, teda ospravedlnenia.

15. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď konštatuje jednak, že žalobca sa nemôže voči žalovanému domáhať ospravedlnenia ( iba primeraného finančného zadosťučinenia – v prípade, že pred súdom úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa – také právo si osobitne neuplatnil a najmä súd porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa nekonštatoval – pričom sa myslí rozhodnutie súdu v konkrétnom súdnom konaní predchádzajúcom konaniu o nároku na zadosťučinenie ) a tiež povinnosť zverejnenia údajov, ktorých sa žalobca domáhal na elektronickej tabuli nie je dôvodná, pretože podľa názoru súdu žalovaný takúto povinnosť nemá, pretože nejde o prevádzku žalovaného.

16. Je treba tiež uviesť, že § 17 živnostenského zákona ustanovuje čo je prevádzkou ( na ktorú je viazaná povinnosť predajcu zverejňovať zákonom stanovené informácie ) a tiež negatívne vymedzuje čo prevádzkou nie je ( a tam táto povinnosť neplatí ), pričom podľa ods. 3 písm. e/ uvedeného ustanovenia nie je prevádzkou priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie. Nie je teda zo znenia tohto ustanovenia celkom zrejmé, či činnosť žalovaného „Drive in“ je v zmysle zákona treba považovať a priori za činnosť vykonávanú v prevádzke žalovaného, avšak s ohľadom na to ako je táto činnosť vykonávaná a teda, že ide o nákup bez vystúpenia kupujúceho z vozidla a to výdajom cez okienko, zastáva súd názor, že nejde o prevádzku a že povinnosť označovať predávané výrobky ich množstvom a váhou v „Drive in“ sa na predávajúceho nevzťahuje. Pokiaľ nie je „Drive in“ prevádzkou, postačuje, keď predávajúci označí výrobky, ktoré predáva ( spôsobom vyžadovaným zákonom ) vo vnútri svojej prevádzky, kde budú tieto voľne dostupné každému kupujúcemu.

17. Súd má za to, že pokiaľ sa žalobca cítil byť dotknutý na svojich právach konaním žalovaného alebo mal za to, že žalovaný svojím konaním ( príp. nekonaním niečoho, čo mu ukladá zákon ) porušuje zákon, mal podľa § 3 ods. 1 právo obrátiť sa s podnetom ( sťažnosťou, či reklamáciu ) na príslušný orgán štátnej správy ( zrejme SOI ) so žiadosťou na vyriešenie problému. Zákon však žalobcovi nedáva možnosť domáhať sa ospravedlnenia a rovnako tak ani dodatočného zverejnenia ním žiadaných informácií, kompetenciu nariadiť to žalovanému má iný orgán štátnej správy, ktorý ho taktiež môže v prípade porušenia zákona sankcionovať.

18. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že žaloba žalobcu s týmto obsahom sa mu javí ako šikanózna a to najmä preto, že žalobca si vybral spôsob ochrany svojich ( navyše dosiaľ nepreukázaných práv ) spôsobom, že podal súdnu žalobu namiesto toho, aby sa v zmysle zákona obrátil na príslušný orgán štátnej či verejnej správy za účelom odstránenia ním tvrdených nedostatkov v konaní žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca po tom ako zistil, že mu žalovaný neposkytne informácie, o ktoré žiadal ( hoci i bezdôvodne ), nemusel s ním kúpnu zmluvu uzavrieť a pokiaľ sa rozhodol tak urobiť, urobil to dobrovoľne. Pokiaľ sa žalobca rozhodol produkty predávané žalovaným zakúpiť v „ drive in“ a teda bez toho, aby vystúpil z vozidla, musel si byť vedomý skutočnosti, že má pri tomto spôsobe nákupu obmedzené možnosti informovať sa a že taktiež predávajúci má tieto možnosti obmedzené. Pokiaľ napriek tomu mal žalobca ako kupujúci záujem o podrobnejšie informácie o predávaných produktoch, mal možnosť si tieto zistiť vo vnútri prevádzky žalovaného a ak túto možnosť nevyužil, zrejme nebol jeho záujem o podľa neho chýbajúce informácie skutočný. Aj z pohľadu toho, že si tieto informácie žalobca priamo nezistil vo vnútri prevádzky, ale rozhodol sa podať túto žalobu, nasvedčuje tomu, že primárnym dôvodom pre podanie tejto žaloby nebolo porušenie jeho práv ako spotrebiteľa. Takéto konanie zo strany žalobcu súd hodnotí ako šikanózne a vykonané nie v úmysle ochrany práv spotrebiteľa, ale s iným, súdu dosiaľ neznámym úmyslom.

19. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pribratie iných subjektov do konania ( SOI, prípadne Úradu verejného zdravotníctva ) súd konštatuje, že takto možno postupovať podľa , avšak v danom prípade súd pribratie takýchto subjektov do konania nielenže nepovažoval pre ochranu práv žalobcu za potrebné ( pre zjavnú bezdôvodnosť žaloby ), ale takýto postup naopak považoval za rozporný so zásadou hospodárnosti súdneho konania, pretože ako je konštatované vyššie, nárok žalobcu tak ako bol voči žalovanému v konaní uplatnený nie je dôvodný, čo bolo zrejmé od začiatku tohto konania a to bol aj dôvod prečo súd žalobcu vyzval na späťvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.