Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky O.. Z. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. XXXX/XX, t.č. bytom D. č. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v H., A. XXXX a otca O.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, t.č. bytom H. X. XX, V X., H., Ruská Federácia, zástupca pre doručovanie písomnosti v SR: L.. S. S., bytom XXX XX Z. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom č.k. -590 zo dňa 16. januára 2023

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Partizánskom zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloletú Z. S., nar. XX.XX.XXXX. Štátu, ani žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č.k. -71 zo dňa 21.04.2017) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Vychádzal z vykonaného dokazovania, ktoré doplnil v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -316 zo dňa 30.09.2021), ako i záverov vyplývajúcich z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -40 zo dňa 03.07.2019. Zo správy od zamestnávateľa otca, spoločnosti T. W. zistil, že otec je zamestnancom tejto spoločnosti od septembra 2016 a jeho príjem sa za celú dobu jeho zamestnania u tejto spoločnosti neznížil, naopak, ako vyplynulo z tejto správy, jeho príjem sa postupne zvyšoval, pričom od októbra 2018 mu zamestnávateľ začal prispievať raz ročne na vzdelávanie sumou 44.000 AED (v roku 2021 to bola suma 26.053 AED) a dvakrát mu boli za sledované obdobie vyplatené prémie. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otec deklaroval svoj príjem vo výške 8.000 Eur v čistom, pričom dobrovoľne súhlasil s výškou výživného na maloletú v sume 3.000 Eur mesačne s tým, že suma 2.000 Eur mesačne bude predstavovať bežné výživné a suma 1.000 Eur mesačne bude poukazovaná na tvorbu úspor. Priemerná celková mzda otca za celé obdobie jeho zamestnania v spoločnosti T. W. je vo výške 11.044,67 Eur a ani z predložených dokladov otca o úhradách nájomného za bývanie nevyplýva, že by u neho nastala v tomto smere podstatná zmena, keď platil za nájomné v období od 10.11.2016 do 09.11.2017 sumu 83.000 AED, pričom v rokoch 2020 až 2022 mal uzavreté nájomné zmluvy na sumu 48.000 AED ročne, teda ani tu nedošlo k výraznej zmene na jeho strane. Nepribudla mu ani žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, a preto súd konštatoval,

že i v predchádzajúcej úprave výživného nenastala medzi účastníkmi taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca.

2. Štátu ani účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď vychádzal z ust. pri rozhodovaní o trovách, ktoré vznikli v súvislosti s pretlmočením písomností a vo vzťahu medzi účastníkmi konania, keď v tomto prípade zároveň nezistil žiadne osobitné okolnosti ustanovené ako výnimky v , a .

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na to, že sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, oznámil súdu, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie dňa 16.01.2023, keďže sa nachádza v Ruskej Federácii, odkiaľ je problém sa do Európy vôbec dostať. Telefonicky kontaktoval dve advokátske kancelárie so žiadosťou, aby ho v danej veci zastupovali, avšak bezúspešne. Aj napriek všetkému sa snažil na pojednávanie dostaviť, avšak jeho zdravotný stav mu to nedovolil, o čom v deň pojednávania pred samotným pojednávaním telefonicky informoval súd, keďže došlo k akútnemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu a musel vyhľadať lekársku pomoc. Z rozsudku zistil, že v spisovom materiáli sa nachádza listina od jeho zamestnávateľa spoločnosti T., ktorá potvrdzuje, že jeho mesačný príjem by mal byť v prepočte 11.044,67 Eur, ale zistil zároveň, že zamestnávateľ omylom predložil potvrdenie o príjme niekoho iného a nie jeho. V skutočnosti takýto zárobok nedosahoval a naviac ani v októbri 2021 riadne u zamestnávateľa nepracoval, lebo bol po vážnej autonehode práceneschopný a v Spojených Arabských Emirátoch neexistujú nemocenské dávky, a preto ani v čase práceneschopnosti nedostával žiadne peniaze, hoci sa to v správe od zamestnávateľa uvádza. Po telefonickom kontakte mu zamestnávateľ prisľúbil, že zašle správne potvrdenie.

4. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia otca uvádzané v odvolaní podľa jej názoru neboli ničím preukázané a z potvrdení od jeho zamestnávateľa jednoznačne vyplynul priemerný mesačný príjem tak, ako to odôvodnil vo svojom rozsudku i súd prvej inštancie. Už v predchádzajúcom konaní otec udával nepravdivé údaje o svojom príjme a na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a už len nekriticky neprevzal tvrdenia otca, ale tieto podrobil dokazovaniu. Podľa jej názoru v odvolaní neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti ani tvrdenia, pre ktoré by mal odvolací súd odvolaniu vyhovieť.

5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach v tom, že potvrdenie o jeho príjme, ktoré sa nachádza v spise od jeho zamestnávateľa, nie je jeho a zároveň predložil lekársku správu, ktorú spomínal v odvolaní, ale ju nemohol predložiť, keďže nebola preložená do slovenského jazyka. Taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa 22.08.2020 sa oženil s V. V., s ktorou aktuálne žije v jednej domácnosti a dlhodobo sa zdržuje v Ruskej Federácii, odkiaľ jeho manželka pochádza. V spoločnosti T. už nepracuje, nakoľko sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav a toho času pracuje pre spoločnosť P. na pozícii manažéra, kde jeho príjem je cca 45.000 rubľov. Spolu s manželkou býva v dvojizbovom byte v H.. Zároveň predložil potvrdenie od spoločnosti V., s.r.o. s tým, že pracuje v tejto spoločnosti s platom 45.000 rubľov.

6. Matka vo svojich ďalších vyjadreniach k vyjadreniu otca zotrvala na predchádzajúcich tvrdeniach v tom, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Otec vo svojom vyjadrení tvrdí, že údajne po dopravnej nehode sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav, pritom z oficiálneho potvrdenia zamestnávateľa, ktoré súd zabezpečil, vyplýva, že otec je u nich stále zamestnaný, a preto sa ani nemohol zhoršiť v takom rozsahu jeho zdravotný stav, ako uvádza. Poukazovala na jeho životnú úroveň, keď so svojou súčasnou manželkou vôbec nežije v skromných podmienkach, ako súdu deklaruje. Naposledy v júli 2023 trávil dovolenku na Machu Picchu, predtým v roku 2022 v Spojených štátoch amerických, v Turecku, na Jamajke a v Dubaji. V roku 2021 trávil dovolenku opäť v Spojených štátoch amerických, o čom predložila i čestné prehlásenie G. S. zo dňa 21.07.2023, starého otca maloletej Z. S., ktorý v septembri 2022 stretol švagrinú otca maloletej a tá mu potvrdila, že otec naďalej pracuje ako kapitán v spoločnosti T. v Spojených arabských emirátoch. Doložila zároveň i fotodokumentáciu zo sociálnych sietí, na ktorej súčasná manželka otca prezentuje zábery s otcom, z dovolenkových destinácií.

7. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , (ďalej len „“) a postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. , (ďalej len „“) potvrdil.

9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 10. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde na strane účastníkov k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť svoj účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného, v tomto prípade maloletého dieťaťa v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov v súvislosti s prípravou na budúce povolanie a podobne, ale aj na strane povinného, v tomto prípade otca, v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a podobne. Súd rozhodujúci o výživnom už nemôže preskúmavať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia, ale je povinný porovnať pomery, aké tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia oproti stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o novej úprave.

11. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu otca skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č.k. -71 zo dňa 21.04.2017) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje i zmenu pôvodne určeného výživného pre maloleté dieťa. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh otca ako nedôvodný zamietol. Tu je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní súd musí vychádzať vždy z objektívne preukázaných skutočností bez ohľadu na subjektívne tvrdenia účastníkov. Aj tu súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri zisťovaní pomerov na strane otca vychádzal zo správy od jeho zamestnávateľa ako i z potvrdenia o príjme a tieto skutočnosti následne i zákonným spôsobom vyhodnotil.

12. Pokiaľ otec spochybňoval hodnovernosť údajov poskytnutých jeho zamestnávateľom, v tomto smere nedoložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by boli schopné spochybniť ich pravdivosť a správnosť. Z lekárskych správ zo dňa 09.11.2020, ktoré otec predložil v priebehu konania, vyplýva, že sa podrobil vyšetreniu chrbtice, kde sa konštatuje spazmus paravertebrálneho svalu na chrbte a ďalšie zmeny na chrbtici, ale neobsahujú žiadne vyjadrenia týkajúce sa prípadnej práceneschopnosti a už vôbec z nich nemožno objektívne zistiť, či otec vykonával prácu u zamestnávateľa, resp. v akom období, čo by eventuálne mohlo mať vplyv na výšku jeho priemerného zárobku. Za takéhoto stavu aj odvolací súd nemal dôvod pochybovať o objektívnych údajoch poskytnutých jeho zamestnávateľom, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Ani samotná skutočnosť, keď otec sa v súčasnej dobe zdržiava v Ruskej Federácii, neznamená, že nemôže byť zamestnaný u zamestnávateľa T. a bolo povinnosťou otca vyvrátiť tvrdenie zamestnávateľa a preukázať, kedy a z akých dôvodov došlo, resp. malo dôjsť k rozviazaniu pracovného pomeru.

13. Pokiaľ otec v ďalšom poukazoval na nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé súdne konanie, ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Súd prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote oznámil zákonným spôsobom otcovi termín pojednávania a bolo jeho povinnosťou zabezpečiť si svoje povinnosti tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť. Ani podľa názoru odvolacieho súdu zdržiavanie sa otca v cudzine nie je dôvodom pre odročenie pojednávania, čo súd prvej inštancie opätovne zákonným spôsobom otcovi oznámil s tým, že takéto ospravedlnenie neakceptuje. Následne otec v deň pojednávania telefonicky súdu síce oznámil zhoršenie zdravotného stavu, čím dôvodil žiadosť o opätovné odročenie pojednávania, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom objektívne nepodložil a i vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenia, v zmysle ktorých sa dlhodobo zdržiava v Ruskej Federácii možno vysloviť pochybnosť, či sa v deň pojednávania zdržiaval v Slovenskej republike a skutočne len náhla nevoľnosť, poprípade iná skutočnosť - zhoršenie zdravotného stavu mu znemožnila účasť na pojednávaní. Za takéhoto stavu potom súd prvej inštancie

postupoval správne, keď vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca, lebo aj odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade sa jednalo o účelovú obštrukciu z jeho strany, ktorej nemôže byť poskytnutá súdna ochrana, a to i s prihliadnutím na to, že sa jedná o konanie vo veci maloletého dieťaťa.

14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).