Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1867-2007.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1867/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 /predtým APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., M.Čulena 5, Bratislava 111, pobočka Banská Bystrica, Partizánska cesta 3, Banská Bystrica/, proti povinnému: O. I., G.. XX.XX.XXXX, L. X, XXX XX A. Ľ., podnikajúci pod obchodným menom Pavol Holécy, Lesnícka 2, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 17 836 581, štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 120,82 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra pod spis. zn. EX 2484/07 na základe návrhu oprávneného zo dňa 20.09.2007, doručeného súdnemu dňa 28.09.2007 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 035584 zo dňa 26.10.2007 z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,82 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 120,82 eur s príslušenstvom a to na základe platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Banská Bystrica č.k. PV 601/00779/2007 zo dňa 02.07.2007.
Poverením č. 5601 035584 zo dňa 26.10.2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2484/07.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 26.04.2012 súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožnili pokračovať v exekúcii. Z dôvodu nemajetnosti a pre praktickú neexistenciu majetku povinného nemohol exekútor vydať upovedomenie o spôsobe exekúcie resp. exekučný príkaz v súlade s ust. § 53 Exek. poriadku. U povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exek.poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exek. poriadku a z ktorého by bolo možné uhradiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zrejmú nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky navrhol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastaviť.
Z obsahu spisového materiálu a správy o stave exek.konania vyplýva, že povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného. Nie je vlastníkom nehnuteľností v SR, nie je držiteľom ani vlastníkom
motorových a prípojných vozidiel, nepoberá dôchodkové dávky, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani úrazové dávky a nemá registrované poistenie. Je poistencom VZP ako SZČO od 01.07.2005. Súčinnosťou Daňového úradu bolo zistené, že nemá účty v peňažných ústavoch. Obecný úrad oznámil, že býva v byte, ktorý je vlastníctvom SBD, nie je platiteľom dane z nehnuteľnosti k 01.01.2012. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exek. poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len "Exekučný
poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 85,72 eur / z toho odmena 63,07 eur ( 33,19 eur za 5 hod. á 6,64 eur + 29,88 eur za 9 úkonov á 3,32 eur ), hotové výdavky 8,36 eur, 20 % DPH zo všetkého 14,29 eur /.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exek. poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške ako si ich uplatnil súdny exekútor.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - Prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 10 min., zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch 25 min., vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a zaslanie na príslušný súd 20 min., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Úkon - Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 25 min, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Vypracovanie predmetných úkonov súd považuje aj za administratívnu činnosť, za ktorú náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora určenej paušálnou sumou. Z týchto dôvodov potom súd neuznal ani odmenu za úkon - Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd, jeho zaevidovanie a odoslanie 35 min., nakoľko tento úkon považuje súd za bežnú administratívnu prácu vyskytujúce sa v každej exekúcii a nie za odborne náročnú činnosť vykonávanú súdnym exekútorom, za ktorej náhrada by mala byť poskytnutá osobitne, mimo paušálnou sumou odmeňované úkony. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia.
Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas, ktorý si podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za Budúce úkony: zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie 15 min., žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie 10 min., vyhotovenie faktúry pre oprávneného a jej odoslanie 15 min., vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie 15 min. a archivácia spisu, vyvedenie z evidencií 50 min. Čo sa týka vrátenia poverenia, súd má za to, že súdny exekútor má nárok na vrátenie hotových výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s vrátením poverenia v zmysle § 22 vyhlášky. Samotné vrátenie poverenia však nevyžaduje osobitný prípis súdneho exekútora, nakoľko na poverení je v zásade uvedená spisová značka súdneho spisu, z ktorej je zrejmé, ku ktorému konaniu vrátené poverenie patrí, tak ako aj v tomto prípade. Súd pri všetkých vyššie uvedených úkonoch neuznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko súdny exekútor nárok na odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súdu nepreukázal ani nie je zrejmá z predloženého exekučného spisu. Uvedenému záveru zodpovedá aj historický výklad, keď novela vyhlášky č. 141/2008 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2008 zrušila odmenu súdneho exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a ponechala len odmenu určenú paušálnou sumou, pričom nové úkony odmeňované paušálnou sumou pridané neboli.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 310 min. (5 x 6,64 Eur) na 75 min, t.j 2 hodiny, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008
- pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu,
to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 85,72 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 61,82 Eur / z toho odmena 43,16 eur ( 13,28 eur za 2 hod. á 6,64 eur + 29,88 eur za 9 úkonov á 3,32 eur ), hotové výdavky 8,36 eur, 19 % DPH zo všetkého 10,30 eur /.
V zmysle exekučného poriadku je potrebné rozlišovať pojmy odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Spôsob ich určenia, výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora upravuje vyhl. NS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Rovnako vyhl. 288/1995 Z.z. rozlišuje odmenu, náhradu hotových výdavkov ako aj náhradu stratu času exekútora. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty upravuje odvodovú povinnosť. Vzhľadom k tomu, že zákon 222/2004 Z.z. ako aj zákon 233/1995 Z.z. /Exekučný poriadok/ sú právne predpisy rovnakej právnej sily /zákony/ nie je možné uprednostniť pri rozhodovaní jeden z týchto zákonov, zvlášť ak neupravuje rovnakú právnu skutočnosť.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.