Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-84-2012.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matky V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX X. a otca P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. XXX, XXX XX A., o zníženie výživného otca na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec podal dňa 24.04.2012 na Okresný súd Skalica návrh na zníženie výživného na mal. P. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil len tým, že je dlhšie nezamestnaný.
Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.
Kolízny opatrovník žiadal návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolaný na pojednávanie bol riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, obsah pripojeného spisu 2P 75/2008, rozsudok OS Senica 6P 72/2007, lustráciami soc. poisťovne, správami ÚPSVaR Senica, soc. poisťovne Senica, potvrdeniami o príjmoch, kúpnou zmluvou a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 6P/72/2007-19 zo dňa 19.12.2007 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi platiť k mal. P. zo sumu 1.500,- Sk mesačne na sumu 3.000,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2008. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka bola zamestnaná v spoločnosti S. a.s., X., kde jej priemerný čistý mesačný zárobok bol vo výške 8.454,- Sk (280,62 eur) a matka bývala s mal. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec v čase poslednej úpravy výživného taktiež býval v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pracoval v K., kde jeho čistý mesačný zárobok predstavoval sumu 1.300,- eur. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 3.000,- Sk mesačne. Maloletý navštevoval materskú škôlku, kde matka platila mesačný poplatok 200,- Sk a stravné na deň 28,- Sk.
Z potvrdenia ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že otec je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.09.2009 - evidencia trvá, je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, od 01.12.2009 v sume 62,50 eur mesačne.
Z potvrdenia ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka je poberateľkou štátnej sociálnej dávky a to prídavku na dieťa v sume 22,54,- eur mesačne.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec ani matka za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Z potvrdení o príjmoch mal súd preukázané, že matka bola od 18.09.2006 do 29.02.2012 zamestnaná v spoločnosti S. a.s., X., kde jej čistý mesačný príjem za uvedené obdobie bol vo výške 425,82 eur.
Z potvrdení o príjmoch mal súd preukázané, že matka je od 03/2012 zamestnaná v spoločnosti J. B. spol. s.r.o., B., kde jej čistý mesačný príjem činí 454,44 eur.
Z výsluchu matky súd zistil, že momentálne býva spoločne s mal. v 3 izbovom byte, ktorý zakúpila v novembri 2011, na byt si zobrala hypotéku. Úver spláca vo výške 93,- eur mesačne. Mal. ukončil 4. ročník ZŠ. Jeho zdravotný stav je dobrý. Mal. sa stravuje doma. Mal. od 01.09.2012 nastúpi hudobný krúžok, ročný poplatok je 70,- eur. Mal. navštevuje hokejbalový krúžok, toto prepláca mesto Gbely. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá. Pokiaľ ide o otca maloletého, matka uviedla, že tento pracuje po rôznych brigádach. Otec maloletého nemá žiadne pracovné obmedzenia. Otec sa o mal. nezaujíma. V roku 2012 ho vidiel zatiaľ len 1 krát, minulý rok ho videl 5 krát. Výživné na mal. otec platí každý mesiac vo výške 100,- eur. Nedoplatok nemá. Otec maloletému na narodeniny nič nekúpil ani sa s ním nijako nekontaktoval.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný. Súd má za to, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. dieťa, resp. zníženie výživného tak, ako to navrhoval otec mal. dieťaťa. Na strane maloletého dieťaťa prišlo k zmene pomerov a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému, keďže v súčasnosti maloletý ukončil prvý stupeň základnej školy, ukončil 4. ročník, čím nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, rozvoj nadania maloletého atď. Pri poslednej úprave výživného, navštevoval maloletý materskú škôlku. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd sa ďalej zaoberal, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. dieťaťa, zmena pomerov na strane otca nastala v tom, že tento je od 15.09.2009 nezamestnaný a evidovaný na úrade práce. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval v K., kde jeho čistý mesačný zárobok predstavoval sumu 1.300,- eur. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 3.000,- Sk mesačne. Na strane matky nastala zmena pomerov v jej príjmoch, kým pri poslednej úprave dosahoval príjem vo výške 280,62 eur, momentálne má priemerný mesačný príjem vo výške 495,26 eur, čo je nárast priemerne o 214,64 eur mesačne. Súd je toho názoru, že od poslednej úpravy výživného na mal. P. síce prišlo k zmene pomerov na strane rodičov, u otca v podobe zníženia jeho príjmov a na strane matky v podobe jej zvýšenia príjmov, avšak je potrebné prihliadnuť i na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a to v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň školského systému. Naviac pokiaľ ide o otca, tento sa na hlavné pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ani neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd len poznamenáva, že bolo predovšetkým v záujme otca ako navrhovateľa dostaviť sa na pojednávanie a vysvetliť súdu dôvody prečo je nezamestnaný, ozrejmiť svoju finančnú, osobnú situáciu a preukázať súdu objektívne dôvody, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie a preukázať tak celkové majetkové pomery. Otec však nepreukázal súdu žiadne dôvody, ktoré by mu znemožňovali nájsť si zamestnanie. Naviac otec napriek strate zamestnania nedoplatok na výživnom nemá, výživné platí riadne a včas. Súd je teda toho názoru, že otec je schopný platiť výživné na maloletého v určenej výške. Je potrebné si taktiež uvedomiť, že výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletého, o ich domácnosť a v poskytovaní starostlivosti maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Súd zároveň prihliadol i na to, že otec sa o maloletého nezaujíma, nenavštevuje ho, neposiela ani darčeky k sviatkom. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).