Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-162-2012.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/162/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35807598, zast. Advocate s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, konateľ spoločnosti JUDr. Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, obchodné meno: Y. W. - S., X. S. XXX/XX, XXX XX L., o vymoženie 1.780,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/738/2012-13 zo dňa 21. marca 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 20.01.2012 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1780, 83 eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 06588/11 zo dňa 27.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.08.2011 a vykonateľnosť dňa 25.08.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 05.03.2012. Z vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere zo dňa 09.11.2010. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 09.11.2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 29.04.2011, oprávnený vyplnil dňa 27.05.2011 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1840,83 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 29.04.2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 01.06.2011. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania povinného nie je v konaní preukázaný. Súd uzavrel, že veriteľa úveru nemôže zbaviť povinnosti dodržať ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere tak, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Povinný je označený v zmluve ako dlžník aj ako fyzická osoba a aj ako fyzická osoba podnikateľ. Z podpisu zmluvy však vyplýva, že podpísal zmluvu len ako fyzická osoba, preto súd uzavrel, že nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti /§ 52 odst. 4 Občianskeho zákonníka/. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 09.11.2010 / t.j. v deň podpísania úverovej, resp. spotrebiteľskej zmluvy/, vzhliadol súd prvého stupňa v jej zmluvných dojednaniach nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody. V čl. II. zmluvy uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V zmysle čl. I. zmluvy rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karlovarské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v čl. II. (posledná veta), súd prvého stupňa posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu Advocate, s.r.o., ktorý poukazuje na skutočnosť, že súd nesprávne právne posúdil vec. Súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. V prejednávanej právnej veci je povinný podnikateľom podľa ust. § 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Spotrebiteľom je podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb napr. manželky, detí a pod. V prípade ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na vlastnú spotrebu, mal za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy § 52 Občianskeho zákonníka alebo § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Skutočnosť, že konajúci súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov bez toho, aby na to boli splnené podmienky, zaťažil konanie vadou, ktorá môže byť odstránená len v odvolacom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Odvolací súd preskúmaním veci nezistil opodstatnenosť dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z .z. o rozhodcovskom konaní je možné, aby súd zastavil konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekučné konanie za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/, ods. 1 v prípadoch, ak podľa ods. 2 zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa v citovanom ustanovení zveruje súdu oprávnenie zastaviť exekučné konanie.
Na právny vzťah medzi oprávneným a povinným je treba aplikovať ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neučinil. Ak by bol rozhodcovský súd postupoval podľa § 52 a § 54 Obč. zák. musel by dospieť k záveru, že zmluva o úvere je neplatná a je neplatná aj dohoda o vyplnení zmenky, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá stavia spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Tomu nasvedčuje i súčasná právna úprava zák. č. 129/2010, ktorá v § 17 ods. 3 neumožňuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Správne bolo zo strany súdu prvého aj určenie, že rozhodcom priznaný 0,25 % denný úrok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Úroky z omeškania sa vzhľadom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka určujú v nadväznosti na § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a odvolací súd toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.