Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-12-2012.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/12/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti odsúdenému A. U., nar. XX.X.XXXX v R., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného A. U. proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 2Nt/21/2011, na neverejnom zasadnutí dňa 2. augusta 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. U. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 2Nt/21/2011, bol podľa § 399 ods. 2 Tr.por. návrh odsúdeného A. U. na povolenie obnovy konania zamietnutý. Okresný súd Partizánske skonštatoval, že A. U. bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.09.2008, sp. zn. 2T/10/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.11.2008, sp. zn. 2To/112/2008, v bode 1/ rozsudku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm.c/ Tr. zák., v bode 2/ - 5/ a 7/ - 9/ rozsudku pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/, ods.3 Tr.zák. a v bode 2/, 3/ a 6/, 8/ - 11/ rozsudku pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr.zák.
Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 188 ods.2 Tr. zák. s použitím § 41 ods.1, 2, § 37 písm.h/, m/ Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 7 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák,. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd prejednal návrh odsúdeného A. U. na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2T/10/2008, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.10.2011, na ktorom rozhodol tak, že tento návrh podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočnosti o ktoré opiera svoj návrh odsúdený pod bodmi 1/ až 8/ písomného návrhu, ako aj to, že v spise sa nenachádza zápisnica o jeho výsluchu ako svedka a doposiaľ nebol preskúmaný jeho zdravotný stav, čo sa týka jeho zraku ani vykonané kompletné znalecké skúmanie jeho šatstva, nemožno hodnotiť, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne, že tieto nové skutočnosti sú také závažné, že by odôvodňovali zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Poukázal na to, že dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané zákonom zodpovedajúcim spôsobom, pričom súd sa zaoberal všetkými zabezpečenými dôkazmi. Tiež skonštatoval, že v predmetnom trestnom spise sa nachádza aj zápisnica A. U. v procesnom postavení svedka - v súvislosti so skutkom pod bodom 1/ na čísle listu 171-173. Ďalej konštatuje, že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 4 Tr.por., nakoľko Európsky súd pre ľudské práva nerozhodol, že by rozhodnutím prokurátora alebo
súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo v predmetnej trestnej veci, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného. Všetky tieto dôvody, ktoré sú bližšie písomne rozvedené v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia viedli okresný súd k postupu podľa § 399 ods. 2 Tr.por., k zamietnutiu návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp.zn. 2T/10/2008.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený A. U. sťažnosť. Podanú sťažnosť odsúdený A. U. odôvodnil písomne sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Pavla Trnku. V písomných dôvodoch sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol, že je si vedomý, že nie všetky skutočnosti uvedené v jeho písomnom návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 30.8.2011 môžu naozaj k povoleniu obnovy viesť a to z toho dôvodu, že tieto bolo možné uplatniť iba v rámci riadneho opravného prostriedku, prípadne v rámci dovolania, pričom si je vedomý toho, že nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania ani podľa § 394 ods. 4 Tr.por. Napriek tomu z pohľadu uvedeného v návrhu na obnovu konania pokladá za relevantný návrh na znalecké preskúmanie kamerového záznamu zo zameraním na zistenie hmotnosti a výšky na zázname zachyteného páchateľa, ako aj zistenia typu zbrane použitej pri lúpeži, pretože je presvedčený, že vykonanie takéhoto dôkazu povedie k zisteniu, že osoba páchateľa nie je totožná s jeho osobou. Tiež má za to, že ide o relevantný dôkaz spočívajúci v zabezpečení záznamu kamerového systému Mesta S. z priestoru pred barom City Game Club, pretože takýto kamerový záznam z času spáchania skutku v archíve mesta existuje, je reálne predpokladať, že je na ňom zachytená osoba páchateľa bezprostredne po lúpeži a táto osoba nie je zhodná s ním. Tiež má za to, že v rámci obnovy konania mal byť vyšetrený jeho zrak, keďže takéto vyšetrenie potvrdí, že vzhľadom na svoju zrakovú indispozíciu nebol schopný zadať potrebné kódy, aby dokázal trezory otvoriť. Tiež mal byť vykonaný dôkaz na zistenie, či a v akej výške v čase lúpeže svedok Z. E. dlhoval majiteľovi prevádzky finančné prostriedky a či tento dlh mu uhradil. Vykonaním týchto dôkazov podľa jeho názoru sa potvrdí jeho podozrenie, že práve tento svedok, či už sám alebo v spolupráci s inými osobami, mal motív na vykonanie lúpeže a túto lúpež aj vykonal. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť napadnuté uznesenie s tým, aby krajský súd vo veci rozhodol sám tak, že návrhu na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/10/2008 vyhovie.
Odsúdený A. U. sám v písomných dôvodoch sťažnosti uvádzal, že všetky ním uvedené skutočnosti a dôkazy sú nové a v doterajšom konaní súdov prvého a druhého stupňa neboli vykonané. Taktiež poukazuje, že okresný súd v napadnutom uznesení sa žiadnym spôsobom nevyjadril k bodu 2/ jeho návrhu, v ktorom tvrdí, že v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, tento nebol nikdy vykonaný, lebo skutočne preukazuje jeho tvrdenie, že na uvedenom mieste v inkriminovanom čase sa nenachádzal. Zotrvával na tom, že žiadnu lúpež nespáchal a v uvedenom čase bol na inom mieste. Z týchto dôvodov žiadal, aby v rámci jeho sťažnosti krajský súd vyhovel jeho návrhu na povolenie obnovy konania.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného A. U. nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že A. U. bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.09.2008, sp. zn. 2T/10/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.11.2008, sp. zn. 2To/112/2008, uznaný vinným v bode 1/ rozsudku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, 2 písm.c/ Tr. zák., v bode 2/ - 5/ a 7/ - 9/ rozsudku pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/, ods.3 Tr.zák. a v bode 2/, 3/ a 6/, 8/ - 11/ rozsudku pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr.zák.
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods.2 Tr. zák. s použitím § 41 ods.1, ods. 2, § 37 písm.h/, písm. m/ Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 7 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák,. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť spôsobenú škodu poškodeným:
- SLOV-MATIC, s.r.o. Bratislava vo výške 12.311,- Sk
- T. O. vo výške 2.500,- Sk
- G. Z. ml. vo výške 8.000,- Sk
- G. Z. st. vo výške 2.000,- Sk.
Podľa § 60 ods.1 písm.a/ Tr.zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks pánskych športových nohavíc bledo-zelenej farby so šedým pásom na boku,
- 1 ks pánskej športovej bundy Adidas modrej farby s čierno bielymi pruhmi, veľkosť XL
- 1 ks šuštiakovej bundy s kapucňou šedo-modrej farby,
- 1 ks čiernej šiltovej čiapky s nápisom Topvar červenej farby
- 1 ks teplákov s pásom
- 1 ks páskových nožníc dĺžky 48 cm modrej farby s plastovými rúčkami.
Podľa § 60 ods.6 Tr. zák. rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Okresný súd na podklade návrhu odsúdeného A. U. na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.10.2011 vykonal potrebné dokazovanie, vypočul odsúdeného, oboznámil listinné dôkazy a na základe takto vykonaného dokazovania o návrhu odsúdeného rozhodol tak, že tento zamietol.
Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu s konštatovaním, že v podstate návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania smeruje do výroku o vine v bode 1/ vyššie citovaného rozsudku, kde bol uznaný pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Pri tejto súvislosti aj krajský súd poukazuje na pôvodné konanie pred Okresným súdom Partizánske pod sp.zn. 2T/10/2008, ako aj odvolacie konanie pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp.zn. 2To/31/2008 a 2To/112/2008, na ktorom boli podrobne prebraté všetky vykonané dôkazy, či už pred súdom, ako aj v prípravnom konaní. Už v tomto konaní obžalovaný A. U. v rámci konania pred súdom prvého stupňa, ako aj podaného odvolania proti rozsudku zo dňa 3.9.2008, zásadne namietal tú skutočnosť, že v čase spáchania lúpeže dňa 30.6.2006 sa nachádzal na inom mieste, ktorú skutočnosť mu môžu potvrdiť navrhnutí svedkovia. S týmto jeho tvrdením - obhajobným prednesom sa zaoberal ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd, a teda nie je možné konštatovať v danej veci, že v rámci návrhu na obnovu konania ide o nový dôkaz, resp. novú skutočnosť. Vo vzťahu k tomuto obhajobnému prednesu aj v konaní o návrhu na obnovu konania krajský súd konštatuje, že v podstate navrhnutá svedkyňa obvineným T. A. v pôvodnom konaní využila svoje právo nevypovedať v súlade s ustanovením § 130 ods. 1, ods. 2 Tr.por. Taktiež vo vzťahu k pochybnostiam k DNA analýze KEU PZ Slovenská Ľubča (stopy č.1 - gumová maska, vyhodnotenie zaisteného biologického materiálu), tak ako to popisuje v návrhu odsúdený, krajský súd dospel k totožnému záveru v tom, že táto skutočnosť, resp. obhajobný prednes obžalovaného bol predmetom hodnotenia ako dôkazu na súde prvého resp. druhého stupňa. Pokiaľ ide o ďalšie návrhy tak, ako ich rozviedol v písomných dôvodoch zo dňa 30.8.2011, okresný súd s týmito návrhmi sa podrobne zaoberal na verejnom zasadnutí konanom 25.10.2011, ku ktorým sa odsúdený podrobne vyjadril tak, ako je to zachytené v zápisnici o verejnom zasadnutí. Okresný súd správne ustálil, že návrhy odsúdeného vo svojom súhrne nie sú novými skutočnosťami, resp. dôkazmi tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 394 ods. 1 Tr.por., ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej.
Krajský súd tiež poukazuje, že odsúdený v predmetnej veci podal dovolanie na Najvyšší súd SR, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11.5.2011 pod sp.zn. 1Tdo/14/2011 tak, že Najvyšší súd SR podľa § 382 písm. c) Tr.por. dovolanie obvineného A. U. odmietol, z ktorými dôvodmi sa dôsledne oboznámil aj krajský súd.
V súlade s platnou judikatúrou pre trestné veci tiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v konaní po povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní
v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal zo všetkými okolnosťami a obhajobu obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a podobne. Teda v tomto konaní neplatí revízny princíp, a preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ povolenia obnovy konania domáha. Len pri týchto výrokoch súd rieši otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo dôkazy boli súdu skôr neznáme, resp. či sú také závažné, že by sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami, alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu. (rozhodnutie 35/1988 a 32/1992)
Na základe týchto skutočností krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený neuviedol také okolnosti, ktoré by neboli súdu skôr známe, a ktorými by sa súd nezaoberal i v pôvodnom konaní pri rozhodovaní o vine a treste, pričom s týmito návrhmi sa zaoberal aj odvolací senát Krajského súdu v Trenčíne v rámci podaného odvolania A. U..
Taktiež Krajský súd v Trenčíne obdobne ako Okresný súd v Partizánskom v zmysle § 394 ods. 4 Tr.por. nezistil, že by v tejto veci bolo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno napraviť inak, ktorá skutočnosť by bola skutočnosťou skôr neznámou, na základe ktorej by boli splnené podmienky obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr.por.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k názoru, že sťažnosť odsúdeného A. U. je nedôvodná a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.