Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-6-2012.pdf
PDF · 86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky J. N., nar. XX. XX. XXXX, dôchodkyne, bytom F. B., C. XXX/XX, proti odporcovi T. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. B., t. č. bytom W., P. XXX, zamestnaného DKG Hostivice, s. r. o. Praha, zastúpeného Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, Komenského 5, o návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby uložil odporcovi povinnosť prispievať jej príspevkom na výživu rozvedeného manžela a to na tom skutkovom základe, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29. 09. 2009, č. k. 2C 62/2009-41, pričom k rozvodu ich manželstva došlo po zhoršení vzájomných vzťahov, nakoľko odporca mal hráčsku vášeň a posledné štyri mesiace sa zdráhal podieľať na úhradách za užívanie bytu a to inkasných poplatkov a podobne, hoci ona bola nezamestnaná. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej situácia sa skomplikovala tým, že po priznaní starobného dôchodku sa ocitla na nie rovnakej finančnej úrovni, pričom táto suma jej pokryje náklady na mesačné výdavky spojené s bývaním, ale má deficit a to potreby úhrady za lieky, životné poistenie, daň z nehnuteľnosti, vývoz odpadu, náklady na mobilný telefón, nevyhnutné ošatenie, obuv, hygienické potreby a stravu, preto žiadala súd, aby uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu príspevkom vo výške 200 Eur mesačne. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu.
Odporca žiadal súd, aby návrh navrhovateľky zamietol, pričom vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že počas celého trvania manželstva si povinnosti prispievať na spoločnú domácnosť plnil podľa svojich schopností a možností, od roku 2005 pracoval v Prahe, v Českej republike, pričom našiel tam prácu aj pre navrhovateľku, ktorá však odmietla prísť do Českej republiky za ním a ostala opatrovať vnúčatá. Po rozvode sa s ňou vysporiadal majetkovo a ešte jej doplatil z titulu vyrovnania na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov čiastku 450 Eur. Tiež poukázal na to, že navrhovateľka bola vlastníčkou bytu, ktorý darovala svojmu synovi a zároveň okrem iného je vlastníčkou ešte ďalších nehnuteľností, z ktorých predaja získala finančné prostriedky a preto podľa jeho názoru nárok na priznanie príspevku nespĺňa. Poukázal aj na svoj príjem, ktorý predstavuje cca 450 Eur mesačne, z ktorého si musí platiť všetky svoje potreby, či už ošatenie, stravovanie, bývanie a ostatné. Na pojednávaní sa odporca pridržiaval podaného písomného návrhu.
Svedok T. N., ktorý je bratom odporcu na pojednávaní uviedol, že k navrhovateľke má negatívny vzťah a to najmä pre jej správanie k odporcovi, nakoľko táto vlastne vyhodila odporcu z bytu a tento ostal bez akýchkoľvek prostriedkov a bývania, pričom v súčasnej dobe nemá žiadne bydlisko a keď príde z Česka na návštevu tak sa zdržiava u neho. Poukázal aj na to, že odporca mal veľmi dobrý vzťah k deťom navrhovateľky, k vnúčencom navrhovateľky, prispieval na ne rôznym spôsobom, kupoval im darčeky a tiež uviedol, že odporca nemá žiaden majetok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka T. N., oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu sp. zn. 4D 236/2010, 2C 62/2009, 8D 266/2010 a D 134/91, potvrdenie výpisu z účtu Č., oboznámením sa s potvrdením o zárobku odporcu, potvrdením o výške dôchodku navrhovateľky, potvrdením o výške výdavkov navrhovateľky na bývanie, kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľností.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29. 09. 2009, č. k. 2C 62/2009-41, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07. 10. 2009. V čase vtedajšieho rozhodovania súdu navrhovateľka opatrovala svoju matku, predtým bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako nezamestnaná od 31. 08. 2003 do 22. 06. 2008, bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu starostlivosti o blízku osobu, poberala príspevok za opatrovanie vo výške mesačne po 179,82 Eur. Táto bola evidovaná ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka nehnuteľností jednak v k. ú. L. B. na C. XXXX a v k. ú. F. B. na LV XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX, jednalo sa o nehnuteľnosti napr. orná pôda, lesné pozemky, trvalé trávnaté porasty, vinice. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka bola vlastníčkou bytu vo Veľkom Krtíši, ktorý následne darovala svojmu synovi a v ktorom v súčasnej dobe aj býva. Ďalej mal súd preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku, ktorý poberá vo výške 211,10 Eur mesačne. Súd zistil, že odporca je zamestnaný v s. r. o. DKG Hostivice Praha, kde aj býva a jeho zárobok predstavuje v priemere 12 390 Kč, čo predstavuje cca 490 Eur. Z uvedeného príjmu si odporca hradí všetky svoje výdavky, ktoré má, vrátane výdavkov na bývanie, keďže tento býva v prenajatom byte, za prenájom ktorého platí 4 000 Kč mesačne. Zároveň má ešte ďalšie výdavky a to na splácanie úveru okrem bežných výdavkov a to po 2 300 Kč mesačne. Tiež uviedol, že ďalšími jeho výdavkami sú výdavkami na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, dopláca za lieky jedenkrát za tri mesiace, dopláca za recept na lieky cca 1 000 Kč. Nemá žiaden majetok. Navrhovateľka podľa jej vyjadrenia má výdavky, ktoré predstavujú jednak výdavky na bývanie vo výške 109 Eur mesačne a na lieky dopláca cca 6 Eur mesačne. Štvrťročne platí životnú poistku po 29,18 Eur. Súd mal preukázané, že navrhovateľka predmetný byt, v ktorom v súčasnej dobe býva darovala svojmu synovi. Ďalej mal súd preukázané, že matka navrhovateľky bola vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť a to byt na ulici F. XX F. F. B. ako výlučná vlastníčka tohto bytu predala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 05. 2009 za kúpnu cenu 14 800 Eur a získané finančné prostriedky darovala v 1 z kúpnej ceny aj navrhovateľke. Zároveň z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši zo dňa 16. 07. 2012 na č. l. 62 súd zistil, že navrhovateľka poberala peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a to svojej matky J. L. do 25. 06. 2010, pričom jej matke bol poskytnutý príspevok na úpravu bytu vo výške 1 450,64 Eur, tento príspevok však vrátiť navrhovateľka úradu práce nemusela.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Mal totižto preukázané, že navrhovateľka nepreukázala neschopnosť sama sa živiť, pričom súd vychádzal pri posudzovaní tejto schopnosti, resp. neschopnosti z jednak subjektívnych, ale i objektívnych skutočností na jej strane. Nezistil, žeby navrhovateľka mala zlý zdravotný stav, je síce pravdou tak ako to deklarovala, že trpí určitým onemocnením a v dôsledku tohto užíva lieky, na ktoré dopláca cca 6 Eur mesačne. Táto skutočnosť ju však neobmedzuje v schopnosti sama sa živiť. Súd mal preukázané, že navrhovateľka je
dôchodkyňou a poberá dôchodok vo výške 211 Eur. Je pravdou, že iný príjem nemá, nepracuje, avšak tak ako to ona uviedla na pojednávaní pri svojom výsluchu podieľa sa pri zabezpečovaní starostlivosti o deti svojho syna, teda o svojich vnukov a sčasti jej potreby sú zabezpečované aj v domácnosti jej syna. Súd nezistil ani objektívne skutočnosti pre možnosť priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorými objektívnymi skutočnosťami sú napr. osobná starostlivosť o maloleté deti do troch rokov, ako už bolo uvedené je pravda, že pomáha v starostlivosti o maloleté deti svojho syna, avšak nie je to výkon osobnej starostlivosti o tieto deti z dôvodu nemožnosti plnenia si tejto povinnosti zo strany rodičov, pričom zároveň je potrebné uviesť, že schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd musí prihliadnuť jednak k množstvu, ale i druhu majetku, ale i k účelu, na ktorý je určený. Preto je potrebné v danej súvislosti uviesť, že navrhovateľka bola vlastníčkou bytovej nehnuteľnosti bytu, ktorý darovala svojmu synovi, avšak v súčasnej dobe v ňom býva, zároveň byt, ktorý vlastnila jej matka, tento predala táto za 14 800 Eur, ktoré finančné prostriedky z predaja potom matka rozdelila navrhovateľke a druhej dcére a z predaja tejto nehnuteľnosti obdržala navrhovateľka sumu v 1, t. j. 7 400 Eur, ktoré ako uviedla potom použila na prerobenie svojho bytu, ktorý darovala neskôr synovi. Tieto finančné prostriedky nadobudla navrhovateľka v máji roku 2009. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré však neužíva a nevyužíva a tieto neprenajíma, i keď by z prenájmu týchto nehnuteľností mohla získať určité finančné zdroje, pričom dôvody prečo tieto nehnuteľnosti neposkytuje na prenájom spolu s ostatnými spoluvlastníkmi je najmä tá skutočnosť, že im nevyhovuje jednak cena za prenájom, resp. cena, za ktorú by tieto nehnuteľnosti mohli predať. Tiež ako to vyplýva aj z pomerov odporcu, tento okrem príjmu z pracovnej činnosti iný príjem nemá, nemá ani žiaden majetok a jeho príjem, podľa názoru súdu postačuje len na krytie jeho potrieb. Ako bolo uvedené z príjmu cca 12 000 Kč musí len za prenájom zaplatiť 4 000 Kč, splácať úver a zabezpečovať ostatné základné potreby (strava, ošatenie, obuv, cestovné, lieky a pod.) a preto nie je ani v jeho schopnostiach a možnostiach, aby platil navrhovateľkou žiadané výživné.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z citovaného ustanovenia zákona. Podľa názoru súdu by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by súd výživné navrhovateľke od odporcu priznal, nakoľko navrhovateľka mala finančné prostriedky, ktoré použila na rekonštrukciu bytu, ktorý potom následne darovala svojmu synovi a z ktorých mohla dopĺňať a financovať svoje niektoré potreby.
Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odporca bol vlastníkom jednoizbového bytu, ktorý počas trvania manželstva predal a finančné prostriedky použil na financovanie spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe odporca nemá žiaden majetok a nemá v Slovenskej republike kde bývať. Tiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že životné minimum pre jednu dospelú osobu predstavuje čiastku 189,93 Eur a dôchodok navrhovateľky činí 211 Eur, pričom ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľka neosvedčila potrebu priznania príspevku na výživu a preto potom súd jej návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrením zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže odporca mal v konaní úspech, súd mu aj v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. (účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva) priznal náhradu trov vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.