Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-2S-22-2023.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-2S/22/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXXX, F., právne zastúpená: Mgr. Ivana Závacká, advokátka, Havlíčkova 11/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 488096/2022 zo dňa 15.11.2022, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.02.2023, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 03.02.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.02.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 488096/2022 zo dňa 15.11.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Rača č. 1640000153/2022 zo dňa 25.07.2022, ktorým bol podľa § 12 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“) a § 2 písm. a) Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Rača č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Rača v znení neskorších predpisov (ďalej len „VZN č. 1/2017“) a rozhodnutím o stavebnom povolení č. 8512/291/2021-SU-MRV zo dňa 28.05.2021 na stavbu: „Murovaná chata, lokalita G. H., F.“ vyrubený miestny poplatok za rozvoj v sume X XXX,XX eur.
2. Žalobkyňa v žalobe zároveň požiadala správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“). Uviedla, že výška vyrubeného miestneho poplatku významne presahuje priemerný mesačný zárobok v SR. Uloženie poplatku žalobkyňa nemohla predvídať, výška poplatku je určená bez opory v zákone a je prinajmenšom sporná. Žalobkyňa je riadne zamestnaná, z príjmu okrem úhrady výdavkov na základné životné potreby, spláca hypotéku, platí preddavky na energie (len preddavok na elektrinu je XXX eur mesačne), stará sa o syna - denného študenta, stará sa o ŤZP 86-ročného otca. Zaplatenie miestneho poplatku vo výške určenej napadnutým rozhodnutím, by malo významne negatívny vplyv na život žalobkyne aj na ňu výživou odkázané osoby. Priznanie odkladného účinku bude nielen v záujme žalobkyne, ale aj jej príbuzných, otca a syna. Priznanie odkladného účinku vzhľadom na podklady, na základe ktorých bol poplatok vyrubený, považovala za spravodlivé.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.09.2023. K návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.
4. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/22/2023.
5. Podľa § 493e SSP účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.
13. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme, opomenula teda preukázať skutočnosti osvetľujúce celkovú finančnú situáciu. Výška vyrubeného miestneho poplatku za rozvoj sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobkyne.
15. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa vo svojom návrhu dostatočne nepreukázala, v čom konkrétne spočíva jej ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
16. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyne nedošlo. Žalobkyňa nepriložila v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej jej majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie jej tvrdenej hrozby závažnej ujmy. Hrozbu žalobkyňou tvrdenej závažnej ujmy je možné posúdiť len v kontexte jej celkovej aktuálnej majetkovej situácie, ktorú však súdu nepreukázala. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
17. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobkyňa a nie je povinnosťou súdu nahrádzať jej aktivitu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Bolo výhradne na žalobkyni, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jej práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčila hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčila ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
18. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov neosvedčila, preto správny súd podľa § 188 SSP jej návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).