Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6T-37-2021.pdf
PDF · 109.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 11. októbra 2023 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v B. D., trvale bytom E., F. A. XXXX/XX,
je vinný, že
- dňa 30.07.2020 v čase o 19:50 hod. riadil ako vodič osobné motorové vozidlo zn. C. G., ev. č.: E. po H. I. J. H., kde pri vjazde do kruhového objazdu z vedľajšej cesty sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedal prednosť vjazde motocyklu zn. K. L., ev .č.: H. vodiča B. A., nar. XX.XX.XXXX jazdiacemu pri pravej krajnici vonkajšieho jazdného pruhu kruhového objazdu, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 20 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009-Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, vošiel do jazdnej dráhy motocyklistu, ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke začal prudko brzdiť, stočil riadidlá motocykla doľava, v dôsledku čoho došlo k pádu motocykla na vozovku a k následnému zraneniu motocyklistu B. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel pomliaždenie kolien obojstranne s povrchovými kožnými odreninami a pomliaždenie ľavého lakťa s povrchovými kožnými odreninami a tržnou ranou s dobou liečenia 14 – 21 dní,
teda
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, zo dňa 16. 1. 2023, sp. zn. 0T/1/2023, právoplatný dňa 16. 1. 2023 v trvaní 4 (štyroch) mesiacov s podmienečným odkladom
pri určení skúšobnej doby 18 (osemnásť) mesiacov a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (troch) rokov, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených: 1/ Sociálnu poisťovňu, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, 2/ Union zdravotnú poisťovňu, a. s. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 26.4.2021 obžalobu na obvineného A. B. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 odsek 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B. C., svedkov B. A., M. N. H., znalcov O. O. D., O. P. D., O. A. Q. ako i listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :
Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že nie je si vedomý, že by niekomu niečo spôsobil a ani nevidel, že by niekomu nedal prednosť alebo niekde vošiel. On o udalosti nič nevie. V tom období, vrátane dňa 30. 7. 2020 pracoval v Košiciach a dochádzal do Ružomberka, no nevie kedy prechádzal cez Prešov. Vozidlo má C. G., ŠPZ: E., pričom z roboty sa väčšinou vracal sám. O nehode sa dozvedel, až keď mu prišlo predvolanie z polície. On sa aj snažil skontaktovať s poškodeným, aby zistil, čo sa stalo, ktorý mu povedal, že on mu vošiel do cesty tak, poškodený prudko zabrzdil a spadol akoby za jeho autom. Pokračoval, že mu aj zaplatil 200,- EUR a bola spísaná dohoda o zmieri, nakoľko keď bol v Ružomberku vypovedať, tak mu poradili, že je to najlepšie riešenie. Pokračoval, že auto je nevyhnutnou súčasťou jeho života, cez leto robí v stavebných firmách a robí aj v lyžiarskom klube trénera.
Pokiaľ obžalovaný oľutoval svoje konanie v prípravnom konaní, čo je v rozpore s jeho postojom na hlavnom pojednaní, obžalovaný vysvetlil, že uvedené mu poradil vyšetrovateľ a zmier chcel uzavrieť, lebo najradšej by chcel túto vec čím skôr uzavrieť.
Súd vypočul aj B. A., ktorý uviedol, že vyšiel hore na kruhový objazd na skútri K. XXX a bol na hlavnej a chcel ísť na Šváby, bol vo vonkajšom jazdnom pruhu, a teda išiel po Pražskej ulici a naraz videl auto od Košíc, no nie ako ide cez nadjazd, ale ako sa odbočuje na Solivar, teda išiel po H. a on musel stočiť volant doľava a spadnúť. Keby nezareagoval, došlo by ku kolízii. On mohol ísť cca 50 – 60 km/hod. a auto bolo bledomodré. Pokiaľ ide o pád, už si nepamätal, iba stočil volant a spadol na ľavý bok, mal zodretú ruku, možno sa aj šmykol, mal zošívanú lakeť a s kolenom maródoval cez 40 dní. Od obžalovaného dostal 200,- EUR na zmier. Počasie bolo slnečné, vozovka bola suchá a stalo sa to okolo 19.45 hod.
Pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že vodič auta sivej farby mu nedal prednosť, tak na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že mal tmavý štít, tak nevedel, či je to sivá, či modrá farba a v podstate mu to povedala, tá svedkyňa, čo si opísala číslo.
Svedkyňa M. N. H., na hlavnom pojednávaní uviedla, že v rozhodný deň išli s manželom autom po Petrovanskej ulici od Košíc smerom do Prešova na kruhový objazd, pričom manžel ju upozornil na to, že za nimi ide veľmi rýchlo nejaké auto. On sa ďalej venoval šoférovaniu a ona sa otočila a videla ako to auto vletelo na kruhový objazd, tam sa stala tá nehoda, resp. náraz nevidela, no videla, že to auto priblížilo a pán teda motocyklista, ktorý išiel odbočovať na Šváby a bol vo vonkajšom pruhu, spadol, auto pokračovalo ďalej, potom trošku pribrzdilo, šofér sa otočil, pozrel a išiel ďalej. Ona si zapísala ŠPZ. Po zastavení ich vozidla šla k tomu pánovi, ten bol oškretý, mal poškodený motocykel a volali sanitku, lebo mu išla krv. Došli aj policajti , ktorým poskytla informácie o aute vrátane ŠPZ.
Pokiaľ z prípravného konania nevyplynulo, že by ju manžel upozorňoval narýchlo idúce auto, ale že sa plne venoval riadeniu vozidla, až ho opomenula, aby zastal, svedkyňa uviedla, že manžel sa venoval riadeniu. Takisto pokiaľ v prípravnom konaní neuvádzala, že by sa šofér predmetného auta otočil a pozrel, svedkyňa vysvetlila že vtedy ju to nenapadlo, lenže si to celé potom premietala dookola a spomenula si na to a šofér auta sa otočil, keď motocyklista spadol.
Bol vypočutý aj MUDr. Martin Kováč, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia. serohematológia), ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX a ktorý uviedol, že poškodený utrpel tržnozmliaždenú ranu ľavého lakťa, pomliaždenie a kožnú odreninu pravého kolena, pomliaždenie, kožnú odreninu a podvrtnutie ľavého kolena a uvedené poranenia boli spôsobené tupými a tupohranatými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde poškodeného z motocykla po kolízii s motorovým vozidlom. Zo súdnolekárskeho hľadiska ide v prípade tržnozmliaždenej rany ľavého lakťa o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 16 – 18 dní. V prípade pomliaždenia a kožnej odreniny pravého kolena ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu a k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 10 – 12 dní. V prípade pomliaždenia, kožnej odreniny a podvrtnutia ľavého kolena ide o poranenie ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu v spojení s dezinfekciou kožnej odreniny, opakovanú punkciu kolenného zhybu, naloženie ortézy, telesné šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 69 – 70 dní. V prípade, ak by poškodený pracoval, potom by si uvedené poranenia vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 69 – 70 dní. V uvedenom prípade znalec nepredpokladá vznik trvalých následkov. Pokračoval, že liečba poškodeného prebiehala opakovanou punkciou – ťahaním tekutiny z kolena, pričom uvedená tekutina bola popisovaná termínom sanguis, čo predstavuje tekutinu s prímesou krvi. Takýto obsah vytiahnutý z kolenného zhybu svedčí pre úrazové zmeny v oblasti kolena. Poškodenému bolo podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii vytiahnutých z ľavého kolenného zhybu viac ako 150 mililitrov tekutiny z dôvodu, že pri punkcii dňa 26. 8. 2020 nebolo určené množstvo vytiahnutej tekutiny a je podľa jeho názoru možné ustáliť, že uvedené zákroky boli v príčinnej súvislosti s úrazom pravého či ľavého kolena poškodeného. Liečba poranenia poškodeného prebiehala na traumatologickej ambulancii a ošetrujúci lekár ju nedával do súvislosti s tým ochorením ako s predmetným úrazom. Pokiaľ ide obmedzenie spôsobu života, tak poškodený v prípade tvorby tekutiny v kolennom zhybe s obmedzením chôdze a nosením pevnej dlahy na kolene mal obmedzenú chôdzu, sťažené vykonávanie hygieny, pociťuje bolesť a pri vykonávaní bežnej činnosti bol odkázaný na cudziu pomoc.
Bol vypočutý aj znalec MUDr. Jozef Krajčovič, ktorý uviedol, že sa stotožňuje, pokiaľ ide o vzniknuté poranenia, teda že poškodený utrpel pomliaždenie a odreniny pravého kolena a pomliaždenie a odreninu s podvrtnutím ľavého kolena ako aj s mechanizmom vzniku poranení, avšak nestotožňuje sa s tým, že by v prípade poranenia ľavého kolena išlo o poranenie ťažké, t.j. na úrovni vážnej poruchy zdravia. Pokračoval, že podvrtnutia kolena sa delia na 1. stupňa, 2. stupňa, 3. stupňa. 1. stupňa sú mikroruptúry väzov v kolene, natiahnutie elongácia puzdra a lejzrovosť väzivového aparátu je poranenie 2. stupňa, ktoré utrpel poškodený A.. Nebolo zistené, ale poranenie typu ruptúra väzov, postranných, skrížených, čo považuje za poranenie ťažké s nutnosťou operačného zákroku. a k takému poraneniu nedošlo. Došlo iba k 2. typu distorzie, kedy došlo k natiahnutiu elongácii väzivového puzdra a šliachového aparátu. Takéto poranenie sa hojí pomerne rýchlo za 3 – 4 týždne, čo je podľa jeho názoru aj v danom prípade. Je pravdou, že sa objavila komplikácia vo forme fluktuácie, resp. tvorby tekutiny v kolennom kĺbe, čo je pomerne bežný jav u týchto poranení a nejaké mikroruptúry tam boli, keďže tam bola aj krv v tekutine, a to v tých punkciách avšak to bolo 17. 8. a 21. 8., ale už 2. 9. bola serózna, t.j. už bola číra tekutina bez krvi, a tak to bolo aj 7. 9. aj 11. 9. a 21.9 už nebola indikovaná punkcia, tým, že sa hydrops ukazoval, tak poškodenému nechávali ortézu, ale obmedzenie už bolo minimálne, bolesti mal minimálne a končatina bola znehybnená. Všetky bežné výkony doma, pohybovať sa mohol, aj keď s istým obmedzením, ale nebol odkázaný na pomoc iných osôb, všetky úkony zvládol sám, a teda mohol vykonávať všetko, okrem náročných fyzických činností napr. šport. Z uvedeného dôvodu nehodnotil uvedené poranenie ako vážnu poruchu zdravia. A je toho názor, že PN mohla byť kratšia.
Súd vypočul znalca MUDr. Borisa Lisánskeho k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o , ktorý uviedol, že poškodený motocyklista B. A. utrpel pri dopravnej nehode dňa 30. 7. 2020 nasledujúce zranenia: a) pomliaždenie ľavého lakťa s povrchovými kožnými odreninami a tržnou ranou, b) pomliaždenie oboch kolien s povrchnými kožnými odreninami. V posudzovanom prípade sa jedná o ľahký stupeň zranenia kolien bez poškodenia svalového a väzivového aparátu oboch kĺbov, bez následného obmedzenia rozsahu ich pohyblivosti, len s povrchovým pomliaždením kože a podkožného tkaniva. Zo zdravotnej dokumentácie poškodeného jednoznačne vyplýva, že poškodený sa v dobe bezprostredne po úraze ani pri nasledujúcich traumatologických kontrolách s odstupom troch a šiestich dní od úrazu na žiadne ťažkosti, ktoré by súviseli s vážnejším poranením ľavého kolena, nesťažoval, žiaden z ošetrujúcich lekárov nespozoroval príznaky vážnejšieho zranenia ľavého kolena, v podstate sa ošetrujúci lekári venovali „banálnej komplikácii“ pri odreninách na pravom lakti. Prvé subjektívne ťažkosti v zmysle bolestí a opuchu ľavého kolena sa objavili s odstupom desiatich dní od predmetného úrazu, kedy bola pri punkcii kolena extrahovaná z vnútrokĺbného priestoru čerstvá krv. Z hľadiska súvislosti s dopravnou nehodou je v klinickej praxi vylúčené, aby sa zraneniu váhonosného kĺbu, ktorý je dennodenne zaťažovaný „demaskovalo“ s latenciou 10 dní. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku poranení, znalec uviedol, že sú to typické zranenia pri páde na drsný povrch. Pokračoval, že obmedzenie spôsobu výkonu života z dôvodu zranení v spojitosti s dopravnou nehodou považuje za stredne závažné v trvaní maximálne 14 – 21 dní, čo korešponduje s predpokladanou dobu práceneschopnosti, počas ktorých poškodený absolvoval opakované dve väzy a chirurgické ošetrovanie rany na lakti, v prípade ktorej došlo k hnisavej zápalovej komplikácii a rana sa rozpadla. Čo sa týka zranenia kolien, tieto obmedzovali obvyklý spôsob života poškodeného v minimálnej miere.
Za súhlasu strán bola prečítaná výpoveď svedka O. K., z ktorej vyplynulo, že pracuje v UNION zdravotnej poisťovni a.s. a v súvislosti s poškodením zdravia B. A. zdravotná poisťovňa vynaložila liečebné náklady vo výške 297,26 Eur.
Z prečítanej výpovede O. B. K. H., že Sociálna poisťovňa vyplatila poškodenému za obdobie dočasnej PN od 23.8.2020 do 30.9.2020 dávky nemocenského poistenia vo výške 458,80 Eur, pričom výška vyplatených dávok je vyčíslená len čiastočne.
Súd vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovné:
Podľa oboznámeného zápisu o dychových skúškach po nehode, poškodený nemal kladný zápis.
Bol oboznámený záznam dopravnej nehody deklarujúci priebeh nehodového deja, z ktorého plynie, že k havárii došlo tak, že poškodený viedol motocykel v pravom jazdnom pruhu okruhového objazdu ul. Košickej – Petrovanskej v Prešove, kde z vedľajšej cesty v smere od ul. H. mu nedal prednosť vodič auta C. G., ev. č.: E., pričom vodič A. v snahe vyhnúť sa zrážke stočil riadenie, následkom čoho spadol a spôsobil si zranenia..
Súčasťou spisu je aj fotodokumentácia zachýtajúca topografiu miesta činu.
Súčasťou spisu je aj vyčíslenie vynaložených nákladov vo vzťahu k poškodeniu zdravia poistenca Union zdravotnej poisťovne a.s., B. A., za obdobie od 30.7.2020 do 13.11.2020 vo výške 297,26 Eur.
Z evidenčnej karty obžalovaného plynie, že vodičský preukaz mu bol vydaný 11.11.2005 a je evidovaných 16 blokových pokút, ktoré sú aj premietnuté vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR.
Z posudku hlavného trénera Lyžiarskeho klubu Ružomberok O. P. R. plynie, že obžalovaný je spoľahlivý, pracovitý, iniciatívny a zodpovedný tréner.
Bola oboznámená aj Dohoda o zmieri uzatvorená medzi obžalovaným a poškodeným vo veci prečinu ublíženia na zdraví dňa 24.3.2021 s tým, že obžalovaný sa zaviazal uhradiť sumu 200,- Eur, a to pri podpise dohody.
Obžalovaný A. B. C. má v registri trestov 2 záznamy, pričom naposledy bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, zo dňa 16. 1. 2023, sp. zn. 0T/1/2023 za prečin podľa § 289 ods.1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 18 mesiacov. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 rokov.
Na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne súd uzavrel, že obžalovaný dňa 30.07.2020 v čase o 19:50 hod., keď ako vodič viedol osobné motorové vozidlo C. G. po Petrovianskej ulici v Prešove a pri vjazde do kruhového objazdu z vedľajšej cesty sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a nakoľko nedal prednosť vjazde motocyklu, došlo zo strany obžalovaného k protiprávnemu konaniu, ktorého následok sa prejavil ujmou na zdraví poškodeného B. A. a takýmto konaním obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona , kde k uvedenému záveru súd dospel na základe nasledovného:
Obžalovaný poprel spáchanie skutku, kde sa bránil tým, že on o danom skutku nevie a nikomu neublížil.
Obžalovaný A. B. C. zo spáchania skutku je však usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného B. A., ktorý popísal priebeh nehody, čo korešponduje s výpoveďou svedkyne N. H., ktorá popísala vodiča auta a zároveň si poznačila aj značku vozidla, ktoré vnímala, že nedalo prednosť v jazde poškodenému B. A.. Zároveň výpoveďou tejto svedkyne podľa názoru súdu bola vyvrátená obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že o nehode nevie, nakoľko táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní aj popísala, že potom, čo poškodený spadol, predmetné auto pokračovalo ďalej, kde následne pribrzdilo a šofér sa otočil, pozrel a išiel ďalej, kde rozpor, keď uvedené neuvádzala v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní logicky vysvetlila.
Súd neuveril obrane obžalovaného aj z dôvodu jeho postoja a aktívneho konania v prípravnom konaní, čo sta týka uzavretia zmieru s poškodeným, lebo tento jeho postoj ako aj vyplatenia sumy 200,- Eur poškodenému sa vymyká princípom logiky, ak by bol naozaj presvedčený o tom, že žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil.
Vo vzťahu k okamihu vzniku poranenia poškodeného B. A. súd vypočul znalca MUDr. Martina Kováča, kde z jeho záverov vyplynulo, že poškodený utrpel tržnozmliaždenú ranu ľavého lakťa, pomliaždenie a kožnú odreninu pravého kolena, pomliaždenie, kožnú odreninu a podvrtnutie ľavého kolena, pričom za najpravdepodobnejší mechanizmus označil pád poškodeného z motocykla po kolízii s motorovým vozidlom, kde pokiaľ ide o vzniknuté poranenia ako aj mechanizmus vzniku poranení, s týmto záverom sa stotožnil aj vypočutý aj znalec MUDr. Jozef Krajčovič. Nakoľko však obaja znalci mali iný pohľad na to, či v prípade pomliaždenia, kožnej odreniny a podvrtnutia ľavého kolena ide o poranenie ťažké, súd pribral do konania znaleckú organizáciu MED-PRO-ORTO, kde na základe záverov MUDr. Borisa Lisankého ako osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti súd uzavrel, že poškodený utrel pomliaždenie ľavého lakťa s povrchovými kožnými odreninami a tržnou ranou, ako aj pomliaždenie oboch kolien s povrchnými kožnými odreninami, kde obmedzenie spôsobu výkonu života z dôvodu zranení v spojitosti s dopravnou nehodu je považované za stredne závažné v trvaní maximálne 14 – 21 dní.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý sa spoliehal na to, že aj keď vedel, že nerešpektovaním predpisov na úseku cestnej dopravy, môže ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. bezpečnosť cestnej premávky a život a zdravie iných osôb a napriek tomu sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, resp. bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok nespôsobí (§ 16 písm. a) Trestného zákona).
Medzi jeho nedbanlivostným konaním a následkom t.j. ujmou na zdraví poškodeného je aj príčinná súvislosť, lebo ako to vyplýva najmä zo záverov znaleckých posudkov tak MUDr. Martina Kováča ako aj MUDr. Krajčoviča, ale aj záverov znalca MUDr. Lisankého, poškodený A. utrpel poranenia typické pri páde na drsný povrch pri kolízii s vozidlom, kde takýto mechanizmus vzniku poranení u poškodeného je podporený aj výpoveďou poškodeného A. a svedkyne M. N. H.,
Vzhľadom na uvedené a taký reťazec do seba zapadajúcich dôkazov súd v konečnom teda dôsledku uzavrel, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Nestotožnil sa teda s kvalifikáciou prokurátora, kedy tento bol toho názoru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h ) Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania vzhľadom na vyššie uvádzané závery znaleckého posudku č. 54/2022 vypracovaného znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o , nevyplynulo, že by popísaným konaním obžalovaného bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, nakoľko ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého, v prípade ťažkej ujmy na zdraví bol nie iba na krátky čas (najmenej 42 kalendárnych dní) sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom k uvedenému nedošlo, keďže obmedzenie spôsobu výkonu života poškodeného z dôvodu zranení v spojitosti s dopravnou nehodu trvalo vzhľadom na závery znaleckého dokazovania maximálne 14 – 21 dní.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona. Aj keď uvedené nie je vo výroku priamo zahrnuté, nakoľko súd postupoval nakoniec podľa § 44 Trestného zákona, avšak nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Obžalovanému na druhej strane priťažuje, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona – vo vzťahu k postupu podľa § 44 Trestného zákona). Ako vyplýva z oboznámených listín, obžalovaný má v odpise registra trestov 2 záznamy.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 44 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším rozsudok na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu v tomto konaní skôr, než bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, v tomto prípade doručený trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok, zo dňa 16. 1. 2023, sp. zn. 0T/1/2023.
Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.
Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
S prihliadnutím na okolnosti samotného skutku, kedy bral do úvahy aj samotné správanie poškodeného, dospel súd k záveru, že na uvedomenie si následkov konania obžalovaného a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaného postačí aj uložený trest v trvaní 4 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov a uložený trest zákazu činností v trvaním 3 roky a nakoľko tento na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa považoval za dostatočný, preto podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.
Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody poškodených strán, a to Sociálnu poisťovňu, a Union zdravotnú poisťovňu, títo si síce nárok na náhradu škody uplatnili v zmysle § 46 Trestného poriadku, ale súd s ich nárokom odkázal na civilný proces, nakoľko bolo potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a neprimerane ho predĺžilo berúc do úvahy aj uznanie obžalovaného z iného než žalovaného prečinu.
Rozhodnutie vo vzťahu k poškodenému B. A. neobsahuje žiaden výrok o náhrade škody, nakoľko táto z jeho strany uplatnená nebola.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.