Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-19P-88-2023.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-19P/88/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky C. D., nar.X.X.XXXX, bytom E. F. G. X, E. H. I. a otca J. B., nar.XX.X.XXXX, bytom K. X, K., v konaní o úpravu práv a povinností rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého A. B., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou vo výške sa 30% životného minima určenej zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 20.dňa v každom mesiaci, vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc doručením rozsudku do budúcna.
Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletého A. B., nar.XX.X.XXXX podala na tunajšom súde dňa 24.4.2023 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý odôvodnila tým, že nežije s otcom maloletého dieťaťa v spoločnej domácnosti. Navrhla, aby súd zveril maloletého A. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca maloletého dieťaťa navrhla určiť výživné vo minimálneho mesačného výživného. Navrhla aj upraviť styk otca s maloletým. Na pojednávaní matka uviedla, že netrvá na návrhu na úprave styku otca s maloletým, nakoľko otec záujem o maloletého neprejavuje.
2. K podanému návrhu matky sa otec maloletého dieťaťa písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, aj keď bol riadne a včas predvolaný, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 11.8.2023 na adrese Rybárska 8, Rozhanovce. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol súdu vyhovieť návrhu matky, zveriť maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca ako povinného rodiča navrhol určiť minimálne mesačné výživné a styk otca s maloletým A. navrhol neupravovať.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámil sa so správou ÚPSVaR v Košiciach z prešetrenia pomerov v rodine, ako aj s ďalším obsahom spisu a zistil tento stav vo veci:
5. Maloletý A. B., nar.XX.X.XXXX pochádza z družobného pomeru rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletého býva spolu s maloletým A. a plnoletými synmi L. D. a G. D. v bytovej jednotke Krízového centra na G. X I. E. H. I.. V domácnosti matky sú vytvorené podmienky na zabezpečenie osobnej každodennej starostlivosti o maloletého. Matka maloletého je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 169 EUR mesačne a rodinné prídavky na dieťa vo výške 60 EUR mesačne. Za služby Krízového centra platí poplatok 67,30 EUR mesačne.
6. Maloletý A. navštevuje 5.ročník na ZŠ v Rozhanovciach, matka uhrádza všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Maloletý A. je zdravý.
7. Zo správy ÚPSVaR Košice zo dňa 17.5.2023 vyplýva, že otec maloletého nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v roku 2013, vyradený bol pre nespoluprácu. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.5.2023 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti či iných dávok.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. 9. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinností rodičov k maloletému A. B., keďže rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje faktickú starostlivosť o dieťa, pričom šetrením pomerov v domácnosti matky maloletého neboli zistené nedostatky v jej starostlivosti o maloleté dieťa. Styk otca s maloletým súd neupravoval, keďže o to matka nežiadala s odôvodnením, že otec o dieťa záujem neprejavuje.
10. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 69 ods. 1 Zákona o rodine, ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
17. V danom prípade súd určil vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu zo strany povinného - otca maloletého dieťaťa. U otca sa súdu nepodarilo zistiť také majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali určiť výživné zo strany otca na maloletého vo vyššej sume, súd určil výživné zo strany otca v zákonnom
určenej minimálnej sume, ktoré je aktuálne od 1.7.2023 v sume 36,80 EUR, ktoré je povinný prispievať každý ako povinný rodič bez ohľadu na svoj príjem.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.