Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/236/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľky: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U.. Č.. X/E, Z., proti odporcovi: V.. Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. U.. Č.. XX, Z., zast. advokátkou: JUDr. Jana Uhrínová, Bezručova ul. č. 1, Bratislava, o zaplatenie istiny 26.577,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. júna 2010, č. k. -43, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 26.577,- eur titulom istiny a sumu 946,59 eur titulom 10% úroku z omeškania ročne zo sumy 26.577,- eur od 23.07.2007 do 31.12.2007, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , a vecne tým, že ustálil zistený skutkový stav tak, že svedok W. Q. prevzal dňa 23.07.2007 od odporcu sumu 400.000,- Sk, tak ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov, pričom išlo o čiastočné plnenie na dlh, ktorý dovtedy znel na sumu 1.200.677,- Sk a nakoľko odporca a svedok mali vo zvyku po čiastočnom vyrovnaní dlhu odporcom, doklad preukazujúci ďalšie zaplatenie dlhu roztrhať a zároveň spísať potvrdenie o aktuálnej dlhovanej čiastke, odporca ku dňu 23.07.2007 bol navrhovateľke titulom pôžičiek dlžný celkovo sumu 800.677,- Sk, so splatnosťou najneskôr do 31.12.2007. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že odporca v konaní nepreukázal zaplatenie dlhu navrhovateľke a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s 10% úrokom, ktorý si účastníci ústne pri poskytnutí pôžičky dohodli. Námietku odporcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v konaní posúdil prvostupňový súd ako neopodstatnenú, nakoľko navrhovateľka ako právny laik na namietaný nedostatok aktívnej legitimácie v konaní nereagovala ani bližšie nekonkretizovala interný vzťah s W. Q. v súvislosti s dojednaním pôžičiek, avšak z kontextu prednesov a výpovedí navrhovateľky a svedka W. Q. vyplýva, že činnosť svedka pri dojednávaní pôžičiek a obstarávaní ich ďalšej realizácie, bola nepochybne založená na podklade príkaznej zmluvy, na platnosť, ktorej zákon nevyžaduje písomnú formu, je možné ju dojednať aj konkludentne, tak ako v danom spore. Na základe uvedeného súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uzavrel, že svedok W. Q. (príkazník), ako zástupca navrhovateľky uzavieral v jej mene a s účinkami pre navrhovateľku (príkazcu) predmetné zmluvy o pôžičke, keďže požičiavané peniaze odporcovi, patrili práve navrhovateľke. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pri hodnotení svedeckej výpovede W. Q. vychádzal z jej pravdivosti a vierohodnosti s prihliadnutím na jeho vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci, keď mal za preukázané, že medzi ním a odporcom bol dlhoročným a dôverný vzťah a zároveň poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že podrobná protokolácia prednesov účastníkov pri pokuse dosiahnuť zmier na pojednávaní dňa 11.02.2010 v

zápisnici o pojednávaní zachytená nie je, odporca pri naliehavej požiadavke navrhovateľky, aby jej vrátil požičané peniaze, si celkom zreteľne uvedomoval a prejavil ľútosť nad vzniknutou situáciou a preto by bolo v rozpore s požiadavkou na riadny výkon spravodlivosti, keby súd pri hodnotení dôkazov postupom podľa , túto skutočnosť nezohľadnil. Zároveň súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na svedeckú výpoveď W. Q., z ktorej zistil to, že účastníkov konania pozná, nakoľko navrhovateľka je jeho sestra a s odporcom bol 46 rokov v kamarátskom vzťahu a preto mal vedomosť o tom, že odporca štvrťročne dostával peniaze za prenájom jemu patriacich priestorov od O. Ú. Z., z dôvodu ktorého požičané peniaze vedel vždy vrátiť. Poukázal na písomné potvrdenie, z ktorého vyplýva že ku dňu 23.07.2007 mal odporca od navrhovateľky požičaných 800.677,- Sk s tým, že táto skutočnosť v priebehu konania medzi účastníkmi spornou nebola, nakoľko odporca pravosť ani pravdivosť tejto listiny nepoprel, z dôvodu ktorého, súd jej obsah v spojení s výpoveďami účastníkov a svedkov, vyhodnotil ako pravdivý, nakoľko pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma, je však obvyklé, že veriteľ od dlžníka vyžaduje písomné prehlásenie o dlhu, takzvaný dlžobný úpis. Tvrdenia odporcu, že pôžičku vrátil svedkovi W. Q. v dvoch častiach tak, že prvú časť v sume 400.000,- Sk vrátil dňa 23.07.2007 a druhú časť peňazí, vrátil na záhrade v Y., avšak potvrdenie o splnení dlhu, takzvanú kvitanciu v priebehu prvostupňového konania nepredložil, pričom o zániku tejto časti dlhu neexistuje žiadny písomný doklad, posúdil ako nepreukázané a v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na rozporuplnosť výpovede odporcu, ktorý si na viacerých miestach protirečil, keď najprv vypovedal, že keď mu zavolali z banky, že peniaze má na účte, vybral ich a vyplatil náklady na opravu domu a následne modifikoval spôsob úhrady na rekonštrukciu tak, že „tí páni dokončovali rekonštrukciu domu, čakali na vyrovnanie“ a nakoľko vtedy nemal peniaze, podpísal doklad, preukazujúci jeho dlh voči navrhovateľke, resp. svedkovi Q., avšak hneď na to, v ten istý deň poobede, mu zavolali z banky, že peniaze za prenájom má k dispozícii a preto po ich vyzdvihnutí (400.000,- Sk), v podvečerných hodinách peniaze aj vrátil, pričom nezrovnalosti vo svojej výpovedi odporca žiadnym spôsobom neozrejmil a nevysvetlil ani to, z akého dôvodu W. Q. nevyplatil v rovnaký deň celú pôžičku naraz vo výške 800.677,- Sk, keď ako tvrdil, z banky obdržal sumu 1.500.000,- Sk. Poukázal na skutočnosť, že odporca v priebehu prvostupňového konania neprodukoval žiadny listinný dôkaz, ktorý by potvrdil termín (deň, čas) výplaty peňazí z O., ktorý by mohol eventuálne preukazovať pravdivosť časovej nadväznosti vrátenia prvej časti pôžičky na vyplatenie nájomného z banky a navyše, žiadnym spôsobom neopísal okolnosti vrátenia druhej časti pôžičky, uvedením času a miesta plnenia, ani uvedením spôsobu vrátenia zostávajúceho dlhu a to v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že k okolnostiam vrátenia druhej časti pôžičky v sume 400.677,- Sk vypovedala iba svedkyňa Q. Z. (manželka odporcu) tak, že ich odporca vrátil W. Q. asi o 3 až 4 týždne, keď dostali nájomné za prenájom nebytových priestorov od banky, v záhrade v Y., pričom opätovne poukázal prvostupňový súd na protichodné datovanie termínu výplaty peňazí za prenájom z O., keďže odporca vo svojej výpovedi viazal vrátenie prvej časti pôžičky na termín vyplatenia nájomného z banky, t. j. na deň 23.07.2007, svedkyňa Q. X. spájala s termínom vyplatenia nájomného z O. vrátenie druhej časti pôžičky asi o 3 až 4 týždne a na dôvažok, svedkyňa vrátenie prvej časti pôžičky v ten istý deň, ako si odporca peniaze od navrhovateľky požičal zdôvodnila tým, že peniaze nepotrebovali, čo prvostupňový súd považoval za dosť neobvyklé. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že svedkyňa, ktorá mala mať prehľad o spoločných financiách s odporcom neozrejmila, za akým účelom mal jej manžel (odporca) požičaných toľko peňazí (800.677,- Sk ) a neozrejmila ani to, z akého dôvodu sumu 400.000,- Sk zrazu nepotrebovali a boli v rovnaký deň ako boli požičané aj vrátené a preto uvedené nezrovnalosti a protirečenia o skutočnostiach zistených výsluchom odporcu a svedkyne spôsobili, že výpovede obidvoch manželov boli značne nevieryhodné, keď správy získané ich výsluchom postrádajú vnútornú logiku a je vysoko nepravdepodobné, že by nimi podávané správy o rozhodujúcich skutočnostiach, ohľadom vrátenia pôžičky, zodpovedali skutočnému stavu veci. Obranu odporcu v spojení s výpoveďou svedkyne Q. Z., ktorá mala z hľadiska spoločného bezpodielového spoluvlastníctva motív svojou výpoveďou chrániť ich spoločný majetok, sa preto prvostupňovému súdu javila ako značne účelová, v snahe vyhnúť sa plneniu a preto obdobným spôsobom vyhodnotil aj svedeckú výpoveď V. Z., dcéry odporcu, ktorá sa poukazovaním na jej blízky vzťah s otcom, snažila súd presvedčiť, že jej otec nie je nič dlžný, lebo by o tom vedela, avšak k okolnostiam vrátenia pôžičky nič konkrétne neuviedla. Priznanie príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že odporca bol povinný pôžičku vrátiť najneskôr do 31.12.2007 a preto sa od 01.01.2008 so splnením dlhu dostal do omeškania, z dôvodu ktorého uložil odporcovi povinnosť zaplatiť spolu s istinou denné úroky z omeškania vo výške 0,02 % zo žalovanej sumy a to od 01.01.2008 až do zaplatenia, t. j. úrokom 7,3% p. a., pričom výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje úrokovú sadzbu stanovenú v nar. vl. č. 87/95 Z.z., dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu (8,5%). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. a vecne úspechom navrhovateľky v konaní, ktorej priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 1.594,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) ako i z dôvodu, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Namietol, že navrhovateľka v konaní nepreukázala poskytnutie pôžičky odporcovi v sume 800.677,- Sk a zároveň nepreukázala svoju vecnú aktívnu legitimáciu v konaní a vytkol súdu prvého stupňa, že sa v priebehu konania touto námietkou odporcu vôbec nezaoberal, avšak v odôvodnení rozsudku sa s touto námietkou vysporiadal tak, že vytvoril medzi navrhovateľkou a svedkom W. Q. zmluvný vzťah založený na podklade príkaznej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by súd chcel vzťah týchto osôb subsumovať pod príkaznú zmluvu, musela by navrhovateľka v návrhu, ale aj v priebehu celého konania sa vyjadrovať v tomto smere, že poverila svedka vykonaním určitého úkonu, čo sa však nestalo a napriek tomu, že sa jedná o laika, ako sa snaží prvostupňový súd postavenie navrhovateľky ospravedlňovať, nič nebránilo tomu, aby toto postavenie súdu slovami laika navrhovateľka popísala, čo sa však v priebehu celého konania nestalo Vytkol súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy zdravotný stav odporcu, ktorý pred svojou výpoveďou o zohľadnenie jeho zdravotného stavu žiadal. Zároveň vo svojom odvolaní odporca uviedol, že navrhovateľka v priebehu celého konania nepreukázala existenciu zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť medzi ňou a odporcom uzavretá, pričom z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplynulo, že fyzicky odporcovi nikdy peniaze neposkytla ani neodovzdala, ale uviedla, že ich odovzdal jej brat, teda svedok W. Q.Á., pričom faktické poskytnutie peňazí odporcovi v priebehu konania, tiež preukázané nebolo. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že v priebehu konania sa prvostupňový súd nevysporiadal ani s ustálením sumy poskytnutej "prípadnej pôžičky", nevysporiadal sa ani s otázkou vrátenia sumy 400.000,- Sk odporcom a preukázaním dlhu, ktorý údajne dovtedy znel na sumu 1.200.657,- Sk a dohodnutý úrok vo výške 10%.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a nesúhlasila s námietkami odvolateľa o nepreukázaní existencie zmluvy o pôžičke, keď práve naopak odporca vôbec nespochybnil, že mu peniaze požičala, keď svoju vôľu potvrdil aj podpisom na doklade, ktorý je síce jednoduchý, ale právny a v praxi medzi dlžníkom a veriteľom veľmi frekventovaný.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s ust. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený na takejto zmluve môže byť odplatný aj bezodplatný. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne a aj konkludentne. Esenciálnymi (pojmovými) znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie a aj spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ určenie doby splatnosti (vrátenia) pôžičky. Pri zmluve o pôžičke, ako neformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Ak k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy, predmetom ktorej bolo prevzatie sumy 800.677,- Sk odporcom od brata navrhovateľky, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení , najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Ak sa teda navrhovateľka domáhala zaplatenia žalovanej sumy odporcom a tvrdila, že táto suma súvisí s ústne uzavretou zmluvou medzi účastníkmi, spočívalo na nej dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný, z čoho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena.

Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú finančnú čiastku. Na jeho základe má však veriteľ ľahšie postavenie pri preukazovaní svojho nároku; takýto úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu, ak má náležitosti požadované zákonom v ustanovení . Dlžobným úpisom totiž dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka.

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú, ako celkom správne dôvodil súd prvého stupňa i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka, v posudzovanej veci, odporcu.

Predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci bolo plnenie na základe ústnej zmluvy o pôžičke, z ktorej plnenie, t.j. odovzdanie sumy 800.677,- Sk, navrhovateľkou odporcovi, druhá strana (odporca) síce nepoprel, avšak tvrdil, že dlh z tejto zmluvy vrátil, t. j. zanikol. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka bola jednoznačne nositeľkou aktívnej vecnej legitimácie v konaní, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že odporca mal vedomosť o tom, že peniaze, ktoré mu titulom pôžičky opakovane poskytoval jej brat, patrili navrhovateľke. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka pred podaním návrhu na súd písomne odporcu vyzvala na vrátenie dlhu (listom zo dňa 14.04.2009), ktorý na jej výzvu, pokiaľ mal za to, že nie je jeho veriteľom, vôbec nereagoval a uvedenú skutočnosť nenamietal.

Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je v súlade s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej logiky. Za situácie, keď uzavretie ústnej zmluvy medzi účastníkmi sporným nebolo, spornou bola otázka aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky z dôvodu, že odporca tvrdil, že nebola jeho veriteľom, keďže peniaze mu odovzdával jej brat, v konaní vypočutý svedok W. Q., a zároveň spornou bola otázka, vrátenia danej sumy odporcom, správne súd prvého stupňa vychádzal pri posudzovaní jej existencie zo skutkových zistení a v odôvodnení svojho rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočnosti dospel k záveru, že odporca v zmysle ustanovenia neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti), čo malo v danej veci za následok, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrhu vyhovel v celom rozsahu. Pri hodnotení dôkazov nemožno prvostupňovému súdu vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré odporca namieta v odvolaní.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. , na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa a

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. , a v tomto konaní úspešnej navrhovateľke právo náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.