Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-20Cpr/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: D.. D. T., narodený XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zastúpený: KADUC & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50290762, proti žalovanej: Obec Pečeňady, 922 07 Pečeňady 93, IČO: 00312878, zastúpená: JUDr. Juraj Jurovský, advokát, Vajanského 58, Piešťany, o zaplatenie 582,77 eur, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 582,77 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.4.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie mu sumy 582,77 eur.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol dňa 15.11.2014 zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva Obce Pečeňady. Na základe a o obecnom zriadení a Zásad odmeňovania poslancov a volených orgánov Obce Pečeňady, vydaných dňa 27.3.2015 obecným zastupiteľstvom Obce Pečeňady, patrí žalobcovi ako poslancovi obecného zastupiteľstva odmena vo výške 70,- eur mesačne, pričom čistá suma odmeny je vo výške 49,11 eur mesačne. Žalobcovi nebola odmena vyplatená od júla 2017 do 26.6.2018, t.j. 11 celých nevyplatených odmien a časť odmeny za mesiac jún 2018 za 26 dní a celková dlžná suma tak predstavuje 582,77 eur ((49,11 eur x 11) + ((49,11/30)x26)).

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu. Proti tomuto podala žalovaná odpor, na základe ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola na návrh žalobcu následne postúpená Okresnému súdu Piešťany.

4. Žalovaná v odpore navrhovala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že pozastavenie vyplácania odmien žalobcovi ako poslancovi obecného zastupiteľstva žalovanej bolo vykonané týmto orgánom žalovanej v súlade s ustanovením odseku 3, písm. a) a , a a o obecnom zriadení v spojení s ustanoveniami písmen a) až c) o majetku obcí, z dôvodu, že žalobca ako príslušník Policajného zboru, v zmysle ustanovení a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, nesmie poberať odmenu za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva žalovanej. Uvedená skutočnosť je právnym a vecným dôvodom, na základe ktorých žalovaná neuznáva v celom rozsahu žalobcom uplatňovaný nárok a nevedie ho vo svojom účtovníctve.

5. Žalobca v replike reagoval, že žalovaná uviedla, že pozastavenie vyplácania odmien žalobcovi, ako poslancovi obecného zastupiteľstva, bolo vykonané zákonne na základe Uznesenia obecného zastupiteľstva žalovanej prijatého dňa 9.12.2016 pod číslom XX/XX/XXXX. Žalobca postup žalovanej považuje za nezákonný a popiera tvrdenie žalovanej o nemožnosti resp. neoprávnenosti poberania odmien za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva žalobcom. Z tohto dôvodu predkladá súdu Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.10.2018 vydané v konaní sp. zn. , právoplatné 17.1.2019. Týmto uznesením bolo zrušené uznesenie obecného zastupiteľstva žalovanej. Tvrdenie žalovanej o neoprávnenosti poberania odmien žalobcom s odvolaním na právoplatne zrušené uznesenie zastupiteľstva žalovanej Krajským súdom v Trnave je preto nepravdivé. Neexistuje žiadny právny dôvod na akékoľvek pozastavenie, nepriznanie či vrátenie odmien žalobcom za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva žalovanej. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou Krajského súdu v Trnave, ktorá je obsiahnutá v danom uznesení a trvá na žalobe.

6. Žalovaná v duplike uviedla, že keďže považuje uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. -106 zo dňa 29.10.2018 za nezákonné a arbitrárne, podala proti nemu kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR. Žalovaná sa tak nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v uznesení KS TT. Žalovaná len stručne poukazuje na to, že jej obecné zastupiteľstvo napadnuté uznesenie prijalo v rámci svojej legitímnej pôsobnosti v súlade s ustanoveniami odseku 2, písmená a) až c) o majetku obcí, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „"), a , písmena a) v spojení s ustanoveniami odseku 4 a odsekov 5 a o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „"), v znení účinnom ku dňu prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva žalovanej. Zo skutkového stavu veci, z logického vyhodnotenia jeho okolností, ako aj zo samotného obsahu rozhodnutia obecného zastupiteľstva žalovanej, je nesporné, že v rámci zákonom danej pôsobnosti, predmetom dotknutého uznesenia bolo rozhodovanie tohto orgánu o vykonaní nápravy v súvislosti s nakladaním majetku - finančnými prostriedkami obce, vyplácaním odmien jednému z poslancov tohto orgánu, čo korešponduje s jeho pôsobnosťou najmä podľa ustanovení odseku 2, písmen a) až c) a , písmena a), v spojení s ustanoveniami odseku 4, písmena a) . Treba zdôrazniť, že obecné zastupiteľstvo žalovanej rozhodovalo v rámci svojej zákonnej pôsobnosti o majetku obce Pečeňady, plniac svoju povinnosť, najmä v zmysle ustanovenia odseku 2) chrániť majetok obce pred poškodením, zničením, stratou, alebo zneužitím, využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku obce.... Svojím uznesením zastupiteľstvo žalovanej však nerozhodovalo v žiadnom smere alebo rozsahu o disciplinárnej zodpovednosti poslanca zastupiteľstva ako policajta v zmysle , v účinnom znení. Akýkoľvek opačný názor, t.j. že by uvedeným rozhodnutím malo obecné zastupiteľstvo rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti žalobcu ako policajta, je právne absurdný a neudržateľný a nezodpovedá skutkovému stavu veci. V rámci dokazovania žalovaná predloží listinné dôkazy potvrdzujúce jej správny právny názor, ako aj zákonnosť uznesenia zastupiteľstva žalovanej č. 66/12/2016 zo dňa 09.12.2016, a teda nedôvodnosť žalobne uplatňovaného nároku žalobcu.

7. Podaním doručeným súdu dňa 27.1.2020 oznámila žalovaná, že Najvyšší súd SR rozhodnutím pod sp. zn. zo dňa 8.10.2019 zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave. Následne Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -166 zo dňa 19.12.2019 žalobu prokurátora o preskúmanie zákonnosti uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Pečeňady č. XX/XX/XXXX zo dňa 9.12.2016 zamietol. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. -162 zo dňa 26.10.2020 bolo konanie prerušené do skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. , v ktorom sa malo rozhodovať o kasačnej sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu č.k. -166 zo dňa 19.12.2019.

8. Podaním doručeným súdu dňa 28.6.2023 oznámil žalobca súdu, že konanie o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. -166 zo dňa 19.12.2019 bolo skončené rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.4.2023. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu vyhovel kasačnej sťažnosti prokurátora a napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva Obce Pečeňady č. XX/XX/XXXX zo dňa 9.12.2016 pre nezákonnosť, z dôvodu porušenia ustanovení zákona o obecnom zriadení, zrušil. K otázke týkajúcej sa práva žalobcu na uplatnenú časť odmeny, žalobca doplnil, že dňa 15.6.2023 bolo Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (MV SR) vydané Usmernenie sp. zn.: SPSČ-PO3-2023/001129-006 s názvom „Vykonávanie mimo služobných činností policajtmi - metodické usmernenie“, v zmysle ktorého platí, že „Činnosť poslancov je považovaná za výkon volebného práva. Nie je teda inou zárobkovou činnosťou, ani výkonom inej platenej funkcie, a to aj v prípade poberania odmien za ich činnosť. Nárok na odmeny vyplýva zo zásad odmeňovania poslancov. Prijatím takejto odmeny policajt neporušuje § 48 ods. 6 zákona o služobnom pomere, podľa ktorého policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu alebo inú zárobkovú činnosť, pretože táto odmena nie je zo zákona nároková a nemá charakter zárobku. Uplatňovanie poslaneckého mandátu policajtom je výkonom volebného práva a prípadné poberanie odmeny za činnosť poslanca, ktorú vykonáva popri výkone štátnej služby sa vzhľadom na charakter tejto činnosti podľa súčasnej právnej úpravy služobného pomeru nepovažuje za zárobkovú činnosť.“ Žalobca poukázal na to, že obsah vyššie uvedeného usmernenia nie je novinkou, keď rovnaký právny názor, že nedochádza k porušeniu relevantných ustanovení o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície obsahovali už i iné dokumenty, a to stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SPOU-PO-PPZ-104/2015 zo dňa 16.12.2015, stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SKIS-KO-OVKS-BA- PO-82/2016 zo dňa 11.05.2016, stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SPOU- PO6-2017/0001006-8 zo dňa 22.5.2017. Prvé dve menované stanoviská boli pritom starostovi žalovanej preukázateľne známe už v čase, keď tento nesprávne a účelovo, podľa názoru žalobcu výlučne s cieľom poškodiť žalobcu, informoval obecné zastupiteľstvo žalovanej o svojom vlastnom právnom posúdení paragrafového znenia , na základe ktorého formuloval starosta svoj vlastný právny názor, že „s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, pán platený poslanec hrubo porušil “, v dôsledku čoho obecné zastupiteľstvo žalovanej prijalo už zrušené uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Pečeňady č. XX/XX/XXXX zo dňa 9.12.2016. Z vyššie uvedeného vyplýva, že:

- žalobca má právo poberať za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva odmenu v zmysle schválených zásad odmeňovania konkrétne podľa § 5 Zásad určenia platu starostu obce Pečeňady, poslancov a volených orgánov obce Pečeňady zo dňa 27.3.2015,

- poberaním uvedenej odmeny nedochádza k starostom žalovanej obce Pečeňady tvrdenému, s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, porušeniu relevantných ustanovení , pričom starostovi obce ani obecnému zastupiteľstvu absolútne neprináleží hodnotiť, či dochádza alebo nedochádza k porušeniu ustanovení o nezlučiteľnosti výkonu funkcie policajta s výkonom iných činností,

- žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva odmenu v zmysle schválených zásad odmeňovania, konkrétne podľa § 5 Zásad určenia platu starostu obce Pečeňady, poslancov a volených orgánov obce Pečeňady zo dňa 27.3.2015,

- žalovaná je nad rámec žalobou uplatnených pohľadávok žalobcu povinná si riadne splniť svoje daňové a odvodové povinnosti voči príslušným orgánom, keď ich nesplnením žalovanej hrozí uloženie pokuty, prípadne v závislosti od rozsahu činu aj trestné stíhanie.

9. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 11.10.2023, pričom vo veci sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými stranami do spisu (ktoré boli stranám doručené a neboli spochybnené), najmä zásadami odmeňovania poslancov a volených orgánov Obce Pečeňady zo dňa 27.3.2015 (č.l. 11), osvedčením o zvolení žalobcu za poslanca žalovanej zo dňa 13.12.2014 (č.l. 13), výpisom uznesenia žalovanej č. XX/XX/XXXX zo zasadnutia v Pečeňadoch, ktoré sa konalo dňa 9.12.2016 (č.l. 24), uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -106 (č.l. 40), uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 8.10.2019 (č.l. 93), uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -166 zo dňa 19.12.2019 (č.l. 124), uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.4.2023 (č.l. 283), metodickým usmernením Ministerstva vnútra zo dňa 15.5.2023 (č.l. 268), odpoveďou Ministerstva vnútra na podanie zo dňa 27.4.2016 (č.l. 274a), stanoviskom Ministerstva vnútra k možnosti poberania odmeny za výkon poslaneckého mandátu zo dňa 22.5.2017 (č.l.275), odpoveďou Ministerstva vnútra vo veci preverenia zákonnosti, resp. nezákonnosti konania príslušníka PZ zo dňa 16.12.2015 (č.l.275a).

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že bol riadne zvolený a pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva žalovanej. V zmysle zásad o odmeňovaní poslancov a volených orgánov Obce Pečeňady mu prináležala odmena za výkon funkcie poslanca. Táto vyplácaná nebola a prekážkou bolo právne posúdenie relevantnej právnej úpravy starostom obce, ktorý dospel k názoru, že poberanie odmeny poslancom, ktorý je zároveň príslušníkom policajného zboru, nie je v súlade so zákonom, čo sa pretavilo aj do prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva č. XX/XX/XXXX. Toto uznesenie bolo pre nezákonnosť zrušené rozhodnutím NSS SR zo dňa 28.04.2023, v ktorom NSS SR skonštatoval, že obsah uznesenia obecného zastupiteľstva porušuje ustanovenie v tom čase platného a zároveň, že riešenie legality poberania odmeny poslanca obecného zastupiteľstva za súčasného výkonu funkcie príslušníka PZ nepatrí obecnému zastupiteľstvu. Keďže došlo k zrušeniu spomínaného uznesenia, ani platná právna úprava nepredstavuje prekážku vyplácania odmien, tak je žalovaná povinná vyplácať odmeny v zmysle schválených zásad odmeňovania, a preto trvá na podanej žalobe. Čo sa týka skutkových okolností, žalobca sa listom zo dňa 30.03.2017 obrátil na žalovanú s tým, že berie späť svoju požiadavku o pozastavenie vyplácania pravidelných odmien, na čo mu bolo odpovedané, že Obec Pečeňady postupuje v súlade s doteraz platným Uznesením obecného zastupiteľstva. Čo sa týka právneho posúdenia poukázal na ZSSP, ktorý ustanovuje situácie, za ktorých sa výkon funkcie policajta prerušuje a zároveň poukázal na a ZSSP, v zmysle ktorých, ak dôjde k porušeniu zákazu, tak policajt podlieha disciplinárnemu konaniu zo strany zamestnávateľa. Súbeh funkcií, pokiaľ by aj bol v rozpore so zákonom, čo však nie je prípad žalobcu, tak nemá vplyv na poberanie odmien za výkon funkcie poslanca. Taktiež žalobca vo veci doplnil, že uznesením obecného zastupiteľstva z r. 2016 nebolo pozastavené vyplácanie odmien, iba bolo deklarované, že má vrátiť dovtedy vyplatené odmeny. Vzhľadom na emotívnosť celého prijímania uznesenia a situáciu, on sám požiadal o pozastavenie vyplácania, dokým mal jasný právny názor. Potom listom požiadal o spätné doplatenie, keďže nezistil, že by tam mala byť prekážka. Starosta sám nemal kompetenciu mu tieto odmeny nevyplácať. Jeho postavenie poslanca ako zamestnanca sa odvíja iba z posúdenia Sociálnej poisťovne z r. 2011, pričom príjmové doklady nepodpisoval s odvolaním sa na , s tým, že nie je žiaden zamestnanec obce, nemá voči nej žiadne také povinnosti, išlo iba o volenú funkciu. Poberanie odmeny môže byť považované za príjem zo závislej činnosti, avšak iba na účely sociálneho zabezpečenia či zdaňovania, čo nemá právnu relevanciu pre otázku povinnosti vyplácania odmien.

11. Žalovaná na pojednávaní doplnila, že uznesenie NSS SR pod sp. zn. zo dňa 28.04.2023 neposúdilo právnu otázku nároku žalobcu na poberanie odmien za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva žalovanej. Uznesenie obecného zastupiteľstva žalovanej zrušené rozhodnutím NSS SR priamo nezakazovalo vyplácanie odmien žalobcovi za výkon funkcie poslanca tohto orgánu a nemá žiaden dopad na už prebiehajúce súdne konanie. Uvedené sa konštatuje v bodoch 64 a 67 odôvodnenia rozhodnutia NSS SR. V bode 68 odôvodnenia rozhodnutia NSS SR je zároveň prijatý záver, že civilné súdy v prebiehajúcich konaniach majú pri rozhodovaní využiť klasický postup riešenia predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu existencie nároku na zaplatenie odmien, či vrátenie odmien a iných plnení. Civilné súdy v týchto konaniach majú teda posúdiť právny základ tejto veci, t.j. na jednej strane oprávnenosť nároku na odmenu ako poslanca obecného zastupiteľstva žalovanej alebo na druhej strane oprávnenosť nároku na vrátenie týchto odmien. Otázku oprávnenosti poberania odmien žalobcom za výkon funkcie poslanca posúdil len NS SR ako kasačný súd vo svojom uznesení pod sp. zn. zo dňa 08.10.2019, v ktorom vyslovil a podrobne zdôvodnil, že žalovaný neoprávnene poberal odmeny ako príslušník policajného zboru v aktívnej službe za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva žalovanej, najmä v bodoch 6.2, 6.4, 6.6 - 6.9. K argumentácii žalobcu o dôvodnosti žaloby na základe metodického usmernenia MV SR zo dňa 15.05.2023 vo veci vykonávania mimo služobných činností policajtami, ako aj predchádzajúcich stanovísk MV SR uviedol, že tieto sú bez akejkoľvek právnej relevancie a právnu otázku oprávnenosti poberania odmien žalobcom za výkon funkcie poslanca tohto orgánu žalovanej, môže posúdiť výhradne len súd. Žalovaná tiež namietala, že by vyplácanie odmeny žalobcovi bolo pozastavené na základe uznesenia obecného zastupiteľstva, keďže to bol sám žalobca, ktorý žiadal pozastaviť vyplácanie odmien. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom § 44 ZSSP, ide o inú právnu situáciu, kde je prerušený výkon funkcie policajta, tak tomu v tomto prípade nebolo. Súčasne § 11 ods. 4 ZOR nie je vo veci relevantný. Odmeny, ktoré poberá poslanec za výkon funkcie poslanca sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o Dani z príjmov fyzických osôb. Posudzovanie odmeny ako príjmu zo závislej činnosti má právnu relevanciu vo vzťahu k výkladu ustanovení § 48 ods. 6 a ods. 7 ZSSP v kontexte rozhodnutia NS SR, na ktoré poukazoval. Starosta žalovanej na pojednávaní uviedol, že ešte v r. 2015 v septembri, mu bola situácia ohľadne spornosti vyplácania odmien žalobcovi oznámená už nebohým oznamovateľom, pričom on až za 4 mesiace o tomto informoval verejnosť i poslancov. V marci 2016 bol tento záznam doručený žalobcovi, aby si vec zhodnotil. Tento sám nekonal, tak on až v decembri 2016 vec naštudoval a posúdil z hľadiska obce. Nejde tam tak o žiadne jeho úmyselné konanie voči žalobcovi, ide o vývoj situácie, ktorá aj z hľadiska právneho posúdenia môže zakladať judikatúrny podklad do budúcna. ZSSP sa mal riadiť sám žalobca. Ako je potom vysvetliteľné, že nepodpísal mzdové listy s tým, že by prišiel o zamestnanie.

12. Predmetom konania je nárok žalobcu na vyplatenie odmien zo strany žalovanej ako poslancovi jej obecného zastupiteľstva v rozhodnom období (od júla 2017 do 26.6.2018). Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

13. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v znení účinnom v rozhodnom období (v texte aj ZSSP) - Tretia časť zákona - služobná disciplína a disciplinárna zodpovednosť, policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu. Podľa ZSSP, zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu investícií a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Podľa ZSSP, nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Podľa ZSSP, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa , ZSSP, rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.(1) Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené. (2) Podľa ZSSP, výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu funkcie volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce. Podľa o obecnom zriadení (v texte aj ) v znení účinnom v rozhodnom období, funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou a) starostu, b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, d) podľa osobitného zákona. Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom v rozhodnom období, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom od 31.5.2017 do 31.3.2018, funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec poskytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom funkcie poslanca vznikli, podľa osobitných predpisov platných pre zamestnancov v pracovnom pomere. Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom od 1.4.2018, funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom funkcie poslanca vznikli, podľa osobitných predpisov platných pre zamestnancov v pracovnom pomere.

Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom v rozhodnom období, poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Zamestnávatelia umožňujú poslancom výkon funkcie podľa osobitných predpisov; to platí aj o členoch komisií, ktorí nie sú poslancami. Obec uhrádza zamestnávateľom na požiadanie náhradu za vyplatenú náhradu mzdy alebo inej odmeny za prácu. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom alebo obdobnom pomere, obec poskytuje náhradu ušlého zárobku. Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom od 1.4.2018, poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov, najviac však v kalendárnom roku jeden mesačný plat starostu bez zvýšenia podľa príslušnej platovej skupiny. Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom od 31.5.2017 do 31.3.2018, poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov.

14. V konaní medzi stranami nebolo sporným, že žalobca bol 15.11.2014 zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva žalovanej, že mu nebola vyplatená odmena za mesiace 07/2017 - 26.06.2018, že výška odmeny poslancovi podľa zásad odmeňovania zo dňa 27.03.2015 je v čistom 49,11 eur mesačne, že vyplácanie odmeny bolo pozastavené na základe Uznesenia obecného zastupiteľstva žalovanej z dôvodu výkonu štátnej služby príslušníka policajného zboru žalobcom, že dané uznesenie obecného zastupiteľstva žalovanej bolo zrušené uznesením NSS SR v rozhodnutí pod sp. zn. .

15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bol zistený nasledovný skutkový stav veci. Žalobcovi ako poslancovi obecného zastupiteľstva žalovanej (osvedčenie o zvolení č.l. 13), ktorý je nesporne súčasne príslušníkom Policajného zboru, boli pred rozhodným obdobím vyplácané odmeny podľa Zásad odmeňovania poslancov a volených orgánov Obce Pečeňady z 27. marca 2015 (č.l. 11) vydaných obecným zastupiteľstvom žalovanej na základe a . Obecné zastupiteľstvo žalovanej prijalo dňa 9. decembra 2016 uznesenie číslo XX/XX/XXXX (uznesenie ), ktorým okrem iného schválilo „zabezpečenie dobrovoľných úkonov zo strany poslanca D.. D. T. na základe jeho osobného slobodného rozhodnutia a slobodne prejavenej vôle”, že zabezpečí nápravu stavu, ktorý je „s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote“ v rozpore so ZSSP spôsobom, že „dobrovoľne a na základe svojej slobodne prejavenej vôle a podľa vlastného uváženia vráti finančné prostriedky” získané na základe mesačných odmien poslanca do rozpočtu obce a „na základe dobrovoľného slobodného rozhodnutia“ a „po vlastnom osobnom rozhodnutí a slobodne prejavenej vôl[i]“ využije možnosť vzdať sa pravidelných mesačných odmien (príjmov). V uznesení sa konštatovalo tiež, že sa prijíma v „snahe predísť možnému nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami obce Pečeňady“ a v kontexte toho, že „obec musí zabezpečovať hospodárne nakladanie s jej majetkom a finančným prostriedkami“. Na záver predmetného uznesenia je uvedené, že poslanec D.. D. T. (žalobca) požiadal o pozastavenie vyplácania odmien s účinnosťou od 9. decembra 2016 až do vyriešenia (výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovanej č.l. 24). V konaní nebolo sporným, že žalobca sa listom zo dňa 30.03.2017 obrátil na žalovanú s tým, že berie späť svoju požiadavku o pozastavenie vyplácania pravidelných odmien, na čo mu bolo odpovedané, že žalovaná postupuje v súlade s platným uznesením . Proti uzneseniu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave žalobu, o ktorej Krajský súd v Trnave rozhodol tak, že uznesením č.k. -106 zo dňa 29.10.2018 uznesenie zrušil (uznesenie č.l. 40) s odôvodnením, že zákonodarca zveril kontrolu nad dodržiavaním ZSSP nadriadeným príslušníka Policajného zboru. Uvedená kontrola je preto mimo právomoci obecného zastupiteľstva, a to aj pokiaľ ide o otázky hospodárenia s majetkom obce. Neprekáža pritom, ak výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva nie je výslovne uvedený ako výnimka zo zákonom založenej nezlučiteľnosti funkcie poslanca obecného zastupiteľstva v ZSSP, pretože uvedený zákon v predpokladá prerušenie výkonu funkcie v prípade výkonu platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, pričom táto úprava nadväzuje na . Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaného bolo dané uznesenie Krajského súdu v Trnave zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 8.10.2019 (č.l. 93) a vec bola vrátená Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Kasačný súd vyslovil názor, že žaloba prokurátora nie je dôvodná. Odmena sa poslancovi obecného zastupiteľstva vypláca podľa , z ktorého vyplýva, že nárok na ňu nevzniká zo zákona, ale musí byť založený zásadami schválenými obecným zastupiteľstvom. Nárok založený uvedeným spôsobom je možné výnimočne obmedziť na základe osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade a ZSSP. Neexistencia nároku na odmenu nijako nespochybňuje právo na výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva. Odmenu poslanca je potrebné považovať na účely § 48 ods. 6 ZSSP za inú zárobkovú činnosť, a to aj s poukazom na vymedzenie tohto pojmu v zákone upravujúcom štátnu službu štátnych zamestnancov. Výnimka z pojmu „iná zárobková činnosť“ vzťahujúca sa na odmenu poslanca v ZSSP nie je zavedená. Predmetné uznesenie bolo prijaté v rámci výkonu právomoci obecného zastupiteľstva podľa a , ako aj podľa jeho v znení účinnom do 31. marca 2018. Súc viazaný právnym názorom kasačného súdu Krajský súd v Trnave následne uznesením č.k. -166 zo dňa 19.12.2019 (č.l. 124) žalobu prokurátora ako nedôvodnú zamietol. Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal prokurátor kasačnú sťažnosť. Vec bola predložená veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu keďže predkladajúci senát zastal názor odlišný od skôr vysloveného názoru v danej veci, ktorým bol Krajský súd viazaný, a to, že obecnému zastupiteľstvu kompetenčne neprislúcha posudzovať otázky interpretácie ustanovení ZSSP, a to ani cestou kontroly hospodárenia s prostriedkami obce. Predkladajúci senát bol toho názoru, že výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva odmeňovaného na základe schválených zásad odmeňovania poslancov nie je nezlučiteľný s funkciou príslušníka policajného zboru. Predkladajúci senát tiež analyzoval otázku, či existuje nezlučiteľnosť funkcie odmeňovaného poslanca obecného zastupiteľstva s funkciou príslušníka policajného zboru, resp. či poberanie odmien na základe schválených zásad odmeňovania podľa sa považuje za zárobkovú činnosť alebo náležitosť titulom inej platenej funkcie podľa v spojení s ods. 7 ZSSP. V tejto súvislosti zastal názor, že inou platenou funkciou, ktorú nesmie príslušník policajného zboru vykonávať, je len taká funkcia, ktorá je pojmovo, zo zákona spojená s nárokom na plat. Opačný výklad by znamenal, že pri odmeňovaní na základe iného aktu ako priamo zákona by nezlučiteľnosť vznikala ad hoc (príležitostne) podľa toho, či nárok na odmenu za prácu vznikne z inej právnej skutočnosti ako zo zákona, a či sa prípadne kedykoľvek zruší. Rovnako zárobková činnosť, resp. náležitosť titulom inej platenej funkcie musí mať relevantnú minimálnu výšku; v prípade odmeny obecného poslanca ide o príjem nespôsobilý k uživeniu jeho poberateľa. Predkladajúci senát doplnil, že súčasné zastávanie funkcie starostu obce alebo plateného poslanca obecného zastupiteľstva považuje ZSSP za nezlučiteľný s funkciou príslušníka policajného zboru, ale tento konflikt umožňuje vyriešiť zavedením prerušenia výkonu funkcie príslušníka policajného zboru. Je teda použité riešenie, ktoré nevylučuje nárok na odmeňovanie za výkon funkcie starostu obce alebo plateného poslanca obecného zastupiteľstva, ale nezlučiteľnosť adresuje dočasným opatrením v podobe prerušenia výkonu funkcie. Predkladajúcemu senátu potom nebolo zrejmé, na základe čoho by poslancovi obecného zastupiteľstva, ktorý nie je ani starostom obce, ani zo zákona plateným poslancom, nemal vznikať nárok na odmenu schválenú v zásadách odmeňovania poslancov, ak sa mu súčasne výkon funkcie neprerušuje, lebo zákonodarca tu nezlučiteľnosť predpokladanú v ZSSP vôbec nevidel. Uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.4.2023 (č.l. 283) bolo následne uznesenie Krajského súdu v Trnave zmenené tak, že uznesenie sa zrušuje. Veľký senát v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ustálil, že dôvodom vydania uznesenia bolo posudzovanie nároku poslanca D.. D. T. na poberanie odmien podľa v znení účinnom do 31.03.2018, práve v nadväznosti na ustanovenie a ZSSP. Doplnil, že “zjavným motívom prijatia predmetného uznesenia bol pokus o sformulovanie stanoviska obce k zákonnosti súbehu poberania odmien u poslanca, ktorý je súčasne príslušníkom Policajného zboru, v nadväznosti na „možné“ nehospodárne nakladanie s prostriedkami obce. Dalo by sa povedať, a to aj s ohľadom na spôsob argumentácie použitej v predmetnom uznesení (napr. o porušení zákona „s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote“), že ide len o súkromný názor poslancov premietnutý do obsahu uznesenia, ktorý nezakladá žiadne záväzné právne účinky voči konkrétnej osobe. Tento úsudok sa prirodzene vynára so zreteľom na skutočnosť, že obecnému zastupiteľstvu celkom zjavne nepatrí kompetencia záväzne posudzovať zákonnosť súbehu poberania odmien u poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý je príslušníkom policajného zboru… Poslanec D.. D. T. po schválení predmetného uznesenia požiadal pred poslancami a verejnosťou o pozastavenie vyplácania pravidelných mesačných odmien s účinnosťou od 09.12.2016 až do vyriešenia. Avšak dňa 4. apríla 2017 tento zobral svoju požiadavku zo dňa 09.12.2016 o pozastavení vyplácania pravidelných mesačných odmien späť a súhlasil s ich vyplácaním od mesiaca apríl 2017. Rovnako požiadal o vyplatenie pozastavených odmien za obdobie od 09.12.2016 do 31.03.2017 tvrdiac, že odmeny poberá zákonným spôsobom a v súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky. Na túto žiadosť však odpovedal starosta obce dňa 28.04.2017 tak, že upozornil D.. D. T., že obec Pečeňady postupuje v súlade s doteraz platným uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XX/XXXX z 9. decembra 2016, pričom o inom postupe v tejto veci môže rozhodnúť len obecné zastupiteľstvo tým, že zmení svoje rozhodnutie…. žalovaná s predmetným uznesením spája právne obmedzenie vyplácania odmeny poslancovi D.. D.ovi T., a to napriek tomu, že z predmetného uznesenia priamo zákaz vyplácania odmien nevyplýva. Je však nesporné, že práve s odkazom na predmetné uznesenie nie je resp. nebola dotknutému poslancovi odmena vyplácaná, a to napriek jeho žiadosti. Fakticky teda obsah predmetného uznesenia porušuje ustanovenie § 25 ods. 9 (znenie do 31.03.2018) resp. § 25 ods. 8 (znenie od 1.4.2018) zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého možno poslancovi poskytnúť odmenu určenú schválenými zásadami odmeňovania poslancov…. otázku legality poberania odmien za súčasného výkonu funkcie príslušníka policajného zboru je oprávnený riešiť výlučne príslušný orgán policajného zboru v rámci disciplinárnej právomoci alebo príslušný súd ako predbežnú otázku.” Následne Najvyšší správny súd doplnil, že “civilné súdy majú pri svojom rozhodovaní využiť klasický postup riešenia predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu existencie nároku na zaplatenie odmien či vrátenie odmien a iných plnení, pričom takáto predbežná otázka nie je ani absolútne ( ), ani relatívne ( ) v právomoci iného orgánu. Civilný súd si preto sám musí posúdiť, aký vplyv na existenciu nároku na odmenu poslanca obecného zastupiteľstva má existencia služobného pomeru tohto poslanca podľa Z. z….. Uvedené súčasne znamená, že právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení sp. zn. z 8. októbra 2019 civilný súd nezaväzuje, keďže táto otázka nemala byť v rámci posudzovanej veci, a to vzhľadom na charakter predmetného uznesenia, vôbec riešená.”

16. Súd vo veci posúdil ako predbežnú otázku, otázku existencie nároku žalobcu ako poslanca obecného zastupiteľstva žalovanej na vyplatenie odmien poslanca, pričom dospel k záveru, že žalobca má na ich vyplatenie nárok. Súd má za to, že aktuálne neexistuje žiadna právna prekážka, pre ktorú by žalobcovi nemali byť vyplatené odmeny ako poslancovi obecného zastupiteľstva žalovanej za rozhodné obdobie v zmysle prijatých zásad odmeňovania zo dňa 27.03.2015.

17. Právne postavenie žalovanej ako aj základné práva a povinnosti obce a jej orgánov (či ich členov) sú primárne upravené prostredníctvom . Tento právny predpis nikde nevylučuje poberanie odmeny žalobcom, či jej vyplácanie žalobcovi. Poberanie odmien poslancami obecného zastupiteľstva má síce podobu iba fakultatívneho príjmu, ak však žalovaná prijala Zásady odmeňovania poslancov a volených orgánov Obce Pečeňady, z ktorých vyplýva nárok žalobcu ako poslanca obecného zastupiteľstva na ich výplatu (podľa bodu 2. písm. a) vo výške 70,- eur mesačne v hrubom), je obec povinná mu tieto odmeny riadne vyplatiť. Súd má za to, že tak ako upravuje práva a povinnosti žalovanej ako aj žalobcu ako poslanca obecného zastupiteľstva, ZSSP upravuje práva a povinnosti žalobcu ako príslušníka policajného zboru. Je potom na samotnom žalobcovi (ako aj každej inej osobe vykonávajúcej popri funkcii poslanca aj iné funkcie, či akúkoľvek zárobkovú činnosť), aby si riadne splnil všetky povinnosti (či rešpektoval zákazy), ktoré mu z výkonu takýchto iných činností vyplývajú. Skutočnosť, že ustanovenia v spojení s ods. 7 ZSSP, na ktoré sa žalovaná odkazovala ako na prekážku možnej výplaty odmeny, sú ustanoveniami, za ktorých rešpektovanie má zodpovednosť iba sám žalobca, s priamym dosahom na jeho vlastné následné právne postavenie ako príslušníka policajného zboru - nie ako poslanca obecného zastupiteľstva, a to bez kompetencie žalovanej plnenie týchto povinností v súvislosti s vyplácaním odmeny jej poslancovi posudzovať, potvrdzuje aj systematické zaradenie daných ustanovení v ZSSP v Tretej časti pod názvom “Služobná disciplína a disciplinárna právomoc”. Už samotný názov danej časti právneho predpisu špecifikuje, že dodržiavanie ustanovení ZSSP v danej časti a riadne plnenie povinností príslušníkom policajného zboru je pokryté jeho následnou disciplinárnou zodpovednosťou a súčasnou disciplinárnou právomocou príslušných orgánov v rámci štruktúry policajného zboru, nie však v kompetencii žalovanej ako obce. Ani v prípade nedodržania daných ustanovení nemôže obec žalobcovi z daného dôvodu nevyplatiť odmenu, na ktorú má ako poslanec nárok. Tu súd príkladmo uvádza, že ak by sa aj príslušník policajného zboru zamestnal ako dokladač tovaru v obchodnom reťazci, tento by s ním uzatvoril pracovnú zmluvu, následne by policajt vykonal dohodnutú prácu, nie je prípustné, aby mu obchodný reťazec odmietol vyplatiť peňažné prostriedky za prácu s poukazom na to, že nie je oprávnený vykonávať inú zárobkovú činnosť. Policajtovi by peňažné prostriedky vyplatené boli a až následne by mohol čeliť prípadným dôsledkom v súvislosti s ustanoveniami ZSSP a situácia by bola na posúdení príslušných orgánov v rámci štruktúry orgánov policajného zboru. Tu súd zdôrazňuje, že vzťah policajta ako zvoleného poslanca obecného zastupiteľstva voči obci v žiadnom prípade nedáva na roveň vzťahu zamestnanca voči zamestnávateľovi, keď má za to, že v prípade výkonu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva ide o výkon volebného práva (práva byť volený) a nie o inú zárobkovú činnosť, chcel však poukázať na skutočnosť, že dokonca aj v prípade, ak by policajt inú zárobkovú činnosť vykonával, nie je v kompetencii iných subjektov, ako tých, ktoré sú špecifikované v ZSSP posudzovať splnenie, či nesplnenie povinností (a zákazov) policajtov a vyvodzovať z nich dôsledky.

18. Vzhľadom na rozsiahlu argumentáciu žalovanej ustanovením § 48 ods. 6 ZSSP, súd vykonal pre účely právneho posúdenia tejto veci jeho výklad, pričom sa neobmedzil iba na výklad jazykovo- gramatický, ale aplikoval i výklad systematický a teleologický s cieľom dosiahnuť pri praktickej aplikácií ustanovení právnych predpisov účel, ktorý bol v čase ich prijatia zamýšľaný.

19. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 48 ods. 6 ZSSP vyplýva zámer zákonodarcu, ktoré obmedzeniami špecifikovanými v danom ustanovení sledoval. Účelom zakotvenia osobitných obmedzení policajta pre výkon podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti bolo zabezpečenie jednotného postihu porušovania povinností policajta. Podľa dôvodovej správy osobitné obmedzenia policajta pre výkon podnikateľskej činnosti a inej zárobkovej činnosti…”spočívajú v úplnom zákaze výkonu podnikateľskej činnosti policajta, inej zárobkovej činnosti, ako aj v zákaze členstva v štatutárnych, alebo kontrolných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Uvedené je nevyhnutné pre zamedzenie prípadného stretu dôležitého záujmu štátnej služby a záujmu policajta. Odstraňuje sa tak obťažná kontrola, či nedochádza k uvedenému stretu záujmov a pod.” Aj z dôvodovej správy tak, ako už bolo uvedené vyššie, vyplýva, že zákonodarca právomoc a kompetenciu nad sledovaním dodržiavania uvedeného obmedzenia policajtov, ako aj vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči policajtom pri porušení tohto zákazu určil výhradne nadriadeným policajtom, a to postupom a formou administratívneho trestania podľa ustanovení tretej časti ZSSP. Hoci ustanovenia § 48 ods. 6 a 7 ZSSP sa viackrát novelizovali a dopĺňali, účel ich prijatia zostal zachovaný, t.j. ide o zamedzenie prípadnému konfliktu dôležitého záujmu štátnej služby so záujmami policajta stanovením nezlučiteľnosti funkcie policajta s výkonom funkcií a činností zakladajúcich príjem z podnikania. Z jazykovo-gramatického výkladu daného ustanovenia je pritom zrejmé, že “policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu….”. Z uvedeného vyplýva, že dané ustanovenie ani podľa jeho gramatického výkladu nezakazuje policajtovi poberať (a iným subjektom už vôbec nezakazuje mu vyplatiť, či umožňuje mu nevyplatiť) iný príjem, či mzdu, ale zakazuje mu primárne “vykonávať” inú platenú funkciu, pričom v prípade porušenia zákazu sám policajt podlieha spomenutej disciplinárnej právomoci v rámci štruktúry orgánov policajného zboru, avšak nie právomoci obce. Z jazykového ako i teleologického výkladu daného ustanovenia tak vyplýva, že toto ustanovenie nesúvisí bez ďalšieho so zamedzovaním dosahovania príjmov z daných činností, ale predovšetkým s cieľom eliminovať prípadný konflikt záujmov, ktorý by znemožňoval nestranný výkon štátnej služby pri plnení povinnosti policajta. Súd súčasne dodáva, že absencia činnosti výkonu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva v ustanovení ZSSP neznamená, že výkon tejto funkcie možno subsumovať pod zakázaný výkon funkcie podľa ZSSP. Tu je potrebné zdôrazniť, že , ako lex specialis k ZSSP čo do úpravy inštitútu poslanca obecného zastupiteľstva a jeho práv a povinností, v ustanovení výslovne zakazuje prerušenie pracovného alebo obdobného pomeru kvôli výkonu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, pričom výnimku pripúšťa iba ustanovenie v prípade poslanca, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu (ktorému patrí namiesto mzdy v zamestnaní primeraný “plat” (pozn. súdu - nie “odmena”) od obce). S uvedenou výnimkou korešponduje aj zákonná úprava prerušenia výkonu funkcie policajta na čas výkonu volenej “platenej” funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce podľa ZSSP. Tu súd dodáva, ako však i vyplýva zo zvýraznených pojmov, že ustanovenie ZSSP je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia , teda je možné ho aplikovať v prípade, ak poslanec obecného zastupiteľstva od obce poberá za výkon funkcie zástupcu starostu plat namiesto mzdy, ale uvedené nie je aplikovateľné pri poberaní fakultatívneho druhu príjmu od obce - odmien podľa schválených zásad odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva podľa ( pri účinnom od 1.4.2018). Skutočnosť, že výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva aj s poberaním fakultatívnej odmeny nepredstavuje porušenie ustanovenia ZSSP vyplýva aj z opakovaných odpovedí a stanovísk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predložených žalobcom v konaní (metodické usmernenie Ministerstva vnútra zo dňa 15.5.2023, stanovisko Ministerstva vnútra k možnosti pomerania odmeny z výkon poslaneckého mandátu zo dňa 22.5.2017, odpoveď Ministerstva vnútra vo veci preverenia zákonnosti, resp. nezákonnosti konania príslušníka PZ zo dňa 16.12.2015).

20. Súd tak dospel k záveru, že žalobca poberaním fakultatívnej odmeny spojenej s výkonom funkcie poslanca obecného zastupiteľstva neporušuje ustanovenie § 48 ods. 6 ZSSP, a dané ustanovenie nepredstavuje prekážku vyplatenia uplatňovanej odmeny žalobcovi. Súčasne dodáva, že v súvislosti s ustanovením § 48 ods. 6 ZSSP, nie je ani možné vyvodzovať akékoľvek jeho dôsledky v rámci realizácie oprávnení orgánov obce pri správe a nakladaní s obecným majetkom. Jediné zákonné obmedzenia pri scudzovaní obecného majetku a pri nakladaní s obecným majetkom vo vzťahu k poslancom obecného zastupiteľstva sú zakotvené v ustanovení o majetku obcí (v znení účinnom od 1.2.2017). V súvislosti s nepodloženým predpokladom starostu obce o porušení ZSSP, súd dodáva, že tu právomoc na obmedzenie vyplácania odmien poslancovi obecného zastupiteľstva podľa schválených zásad odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva podľa zákona starostovi, obci, ani obecnému zastupiteľstvu nijako neprislúcha, a to ani pri rešpektovaní zásad nakladania s majetkom obce podľa . Hoci zákon umožňuje obciam prijať zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva, a ide tak o fakultatívny druh príjmu, nie je možné jeho fakultatívny charakter vykladať možnosťou svojvoľného uplatňovania obcou prijatých zásad odmeňovania poslancov rozdielnym spôsobom voči jednotlivým poslancom obecného zastupiteľstva. Fakultatívnosť odmeňovania poslancov v sebe zahŕňa možnosť obce rozhodnúť sa, či zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva prijme, alebo ich neprijme a odmeňovať poslancov na základe zákonného splnomocnenia podľa a (od 1.4.2018 ) nebude. Keďže v konaní nebolo sporným, že žalovanou (obecným zastupiteľstvom) boli vydané Zásady určenia platu starostu Obce Pečeňady, poslancov a volených orgánov obce Pečeňady (č.l. 11), má podľa nich žalobca nárok na úhradu v konaní uplatnenej odmeny za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva žalovanej a žalovaná je povinná mu túto odmenu vyplatiť, existenciu ktorej povinnosti žalovanej súd deklaroval vo výroku I. rozhodnutia.

21. V konaní nebola spornou samotná výška odmien, ktoré majú byť žalobcovi ako poslancovi obecného zastupiteľstva žalovanej vyplatené, a tak súd, po posúdení predbežnej otázky v podobe existencie nároku na vyplatenie odmien od žalovanej, žalobcovi priznal celý ním uplatnený nárok vo výške celkom 582,77 eur ((49,11 eur - ako nesporná výška čistej mesačnej sumy odmeny x 11 mesiacov) + ((49,11 eur/30)x26 dní mesiaca jún 2018)).

22. Súd záverom k právnej argumentácií žalovanej dodáva, že sa v konaní neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v uznesení sp. zn. z 8. októbra 2019, keď ako poukázal i Najvyšší správny súd vo svojom rozhodnutí, tento právny názor civilný súd nezaväzuje, ale vo veci dospel k vlastnému právnemu názoru založenému na aplikácii súdom vyložených relevantných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav veci. Súčasne dodáva, že skutočnosť, že odmeny, ktoré poberá poslanec za výkon funkcie poslanca sa považujú podľa zákona o dani z príjmov fyzických osôb za príjem zo závislej činnosti, nemá právnu relevanciu pre otázku povinnosti ich vyplácania, keďže tu ide iba o začlenenie týchto odmien ako typu príjmu na účely sociálneho zabezpečenia či zdaňovania. Nesúhlasí tak ani s argumentáciou žalovanej, že posudzovanie odmeny ako príjmu zo závislej činnosti má právnu relevanciu vo vzťahu k výkladu ustanovení § 48 ods. 6 a ods. 7 ZSSP, keďže výklad zákona nemôže byť iba jazykovo-gramatický a čiastkový (v odkaze na použitie určitých pojmov v právnych predpisoch s iným predmetom úpravy), ale musí byť komplexný, ako je uvedené vyššie.

23. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , keď žalovanej uložil uhradiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (výrok II. rozsudku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.