Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-139-2003.pdf
PDF · 70.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/139/2003
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO : 35942436, proti povinnému U. L., nar. XX.X.XXXX, F. XXX, o vymoženie 41,82 € takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e exekúciu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
P r i z n á v a súdnemu exekútorovi, JUDr. Petrovi Molnárovi, Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, 040 01 Košice náhradu trov exekúcie vo výške 28,24 € a ukladá oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi z titulu trov exekúcie sumu 28,24 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 1 250,- Sk na základe právoplatného vykonateľného platobného výmeru SIDERIA - ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa so sídlom v Košiciach č. 2002-0800-01068/IS zo dňa 16.10.2002. Súdny exekútor JUDr. Peter Molnár požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 16.9.2003 pod číslom 5710 006571 *.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 29.12.2011 podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený s podaným návrhom na zastavenie exekúcie súhlasil.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/95 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 200 ods. 1, 2 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP prvá veta, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 27a prechodného ustanovenia účinného od 1.mája 2008 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v exekučných veciach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2011 súdny exekútor zároveň žiadal, aby mu pri zastavení exekúcie boli priznané trovy exekúcie vo výške 37,87 €. Súd po oboznámení sa s vyčíslením trov exekúcie a exekučného spisu EX 2673/03 priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,24 €.
Trovy exekúcie boli priznané vo výške 28,24 €, podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. § 14 ods. 1 písm. a.) prijatie návrhu /09.00-09.30 hod./, štúdium spisu / 09.30-10.00 hod./ - 1 hod. - 6,64 €. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 €, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 3,32 €, zisťovanie majetku povinného - 3,32 €. Zároveň súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poštovné 8,32 €. Súd ďalej priznal podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. sumu o 3,32 €, nakoľko súdny exekútor je platcom DPH. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z poštovného, pretože podľa § 28 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty, teda súdny exekútor za nich žiadnu DPH neplatil. Súd priznal náhradu poštovného súdnemu exekútorovi iba v skutočne zaplatenej sume.
Súdny exekútor vyčíslil odmenu za 2 úkony (prijatie návrhu a štúdium spisu) v celkovej sume 13,28 € nesprávne, v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Z logického a gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov s poukazom na dĺžku trvania, ako to v špecifikácii trov vyčíslil súdny exekútor. Počtom hodín sa rozumie súhrn celých hodín za jednotlivé úkony, ktoré je exekútor povinný sčítať. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 200,- Sk /6,64 €/ za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. V tomto zmysle súd preto poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu 5 M Cdo 6/2008 Slovenskej republiky, kde dovolací súd na odôvodnenie svojho záveru, okrem iného, uviedol, že potom nie je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované
v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods.
1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Ak sa tak nestalo, 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Za dôvodnú námietku nemožno považovať ani námietku týkajúcu sa prípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny súdneho exekútora (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.