Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/242/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľky: L.. Z. Z.

- O., IČO: XX XXX XXX, X.. M. Z. Č.. XX, N., zastúpený: AK ZÁHRADNÍK & Spol., s.r.o., IČO: 36 854 930, Pluhová ul. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: L.. Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O.Á. Č.. XXXX/ X, N., zast. advokátom: Mgr. Marcel Moravčík, Ružová dolina č. 6, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. júna 2010, č. k. -167, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 46,11 eur na účet právneho zástupcu odporcu Mgr. Marcela Moravčíka.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť istinu 295,- eur (8.887,10,- Sk), titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , , až 6 , o cestovných náhradách a vecne tým, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že odporca sa bezdôvodne na jej úkor obohatil tým, že si vyúčtoval súkromné jazdy služobným motorovým vozidlom. Poukázal na skutočnosť, že v konaní mal preukázaný vznik pracovného pomeru odporcu u navrhovateľky, ktorý na výkon svojej pozície používal služobné motorové vozidlo s tým, že účtovanie služobných jázd nebolo medzi účastníkmi konania písomne dohodnuté, avšak z vykonaného dokazovania vyplynula možnosť odporcu používať služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd ďalej uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení napriek tomu, že navrhovateľka svoj právny nárok oprela o ustanovenia o bezdôvodnom obohatení s tým, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ktorú prednášajú účastníci konania. Súd prvého stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa stotožnil so stanoviskom odporcu poukazujúceho na nesprávny a nepresný postup navrhovateľky pri výpočte bezdôvodného obohatenia a cestovných náhrad, ktorý bol plný domnienok a dohadov s tým, že je síce nepochybné nesprávne vedenie knihy jázd odporcom, ktorý neodčleňoval súkromné a služobné cesty, ale zároveň, medzi navrhovateľkou ako zamestnávateľom a odporcom ako jej zamestnancom, neboli presne určené pravidlá účtovania súkromných ciest a preto, ak navrhovateľka zhrnula súkromné cesty podľa počtu odjazdených kilometrov s udanou spotrebou pohonných hmôt podľa zákona o cestovných náhradách, nepreukázala týmto výpočtom skutočne najazdené súkromné jazdy odporcom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že odporca knihu jázd navrhovateľke predkladal v mesačných a neskôr aj v týždenných intervaloch, pričom navrhovateľka nepreukázala, že odporcu na nezrovnalosti v knihe jázd pri účtovaní súkromných ciest upozornila. Súd prvého stupňa uviedol, že v konaní mal

preukázané oprávnenia odporcu používať služobné motorové vozidlo aj na súkromné jazdy a nakoľko zamestnávateľ nestanovil jasné a zrozumiteľné pravidlá pre účtovanie týchto súkromných jázd, nie je možné absenciu týchto jasných pravidiel pre výpočet vykladať na ťarchu zamestnanca, nakoľko to mal byť práve zamestnávateľ, ktorý tieto pravidlá určí. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa zmätočnosť výpočtov navrhovateľky prejavila aj v tomto konaní, kedy navrhovateľka viackrát menila výpočet aj výšku uplatnenej čiastky s tým, že za tejto situácie nie je možné skonštatovať, že navrhovateľka preukázala vznik bezdôvodného obohatenia odporcu, a napokon u odporcu nebola splnená ani vedomostná zložka o bezdôvodnom obohatení v súlade s . Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení vo výške 2.651,77 eur.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej 453,25 eur a trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Namietla, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy nespornú a preukázanú skutočnosť a to, že predložila rozpis jednotlivých jázd, zapísaných v knihe jázd predmetného motorového vozidla, ktoré podľa jej názoru odporca reálne nevykonal, vychádzajúc nielen z údajov o pohybe služobného mobilného telefónu odporcu, ale aj z tvrdení samotného odporcu v tomto, aj v iných súdnych konaniach, v ktorých odporca uviedol, že niektoré cesty zapísané v knihe jázd reálne nevykonal. Vo svojom odvolaní navrhovateľka ďalej uviedla, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal len na nepreukázanú spojitosť medzi sledovaným pohybom služobného mobilného telefónu a služobného motorového vozidla, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so súhlasným vyjadrením odporcu k nevykonaniu ciest, napríklad do Z. (dňa 13.03.2008 ), či N. N. (dňa 12.04.2008). Vytkla súdu prvého stupňa jeho nesprávny právny záver spočívajúci v tom, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď predložila prvostupňovému súdu kópiu knihy jázd vozidla, z ktorej jednoznačne vyplýva, že súčet dĺžky trás jednotlivých jázd zodpovedá počtu najazdených kilometrov podľa tachometra predmetného vozidla s tým, že podľa údajov o dĺžke trás ciest vykonaných vozidlom (podľa knihy jázd), spotreby vozidla uvedenej v technickom preukaze a ceny pohonných hmôt uvedenej v jednotlivých pokladničných bločkov predložených odporcom, určila sumy peňažných náhrad (za príslušné obdobia) a tieto aj odporcovi uhradila a preto má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva vyúčtovanie všetky jázd zapísaných v knihe jázd vozidla odporcom ako služobné cesty, za ktoré zinkasoval aj peňažné náhrady v plnom rozsahu. Poukázala na skutočnosť, že zo zápisov knihy jázd jednoznačne vyplýva, že odporca vykonával jazdy na svoje súkromné účely (cesty vozidlom na a z pracoviska, ktoré sa v zmysle platných právnych noriem nepovažujú za služobné cesty (253 kilometrov podľa knihy jázd), rodinné návštevy odporcu v Lozorne (52 x 71 km), a cesty v čase dovoleniek odporcu (759 km a 347 km ), pričom sumár trás uvedených súkromných ciest odporcu, násobený priemernou spotrebou vozidla podľa jeho technického preukazu (na 100 kilometrov) a cenou PHM zistených z pokladničných bločkov predložených odporcom k vyúčtovaniu cestovných náhrad, dosahuje sumu 788,29 eur (23.748,- Sk), ktorú odporca od navrhovateľky prijal v rámci inkasovania peňažných náhrad za cesty vykonané motorovým vozidlom podľa knihy jázd a preto má za to, že na prijatie tejto sumy v rámci náhrad nákladov na služobné jazdy motorovým vozidlom nebol zo strany odporcu daný žiadny právny dôvod a odporca za týchto okolností musel mať vedomosť, že inkasuje náhrady za cesty vykonané na súkromné účely a to minimálne v rozsahu rozdielu sumy 788,29 eur a sumy, ktorú si odporca u navrhovateľky preplatiť nedal (395,77 eur = 11.923,- Sk), teda v sume 392,52 eur = 11.825,- Sk. Uviedla, že odporca sa na jej úkor bez právneho dôvodu obohatil o sumu 453,25 eur, ktorá predstavuje náhradu za všetky odporcom skutočne nevykonané jazdy, uvedené v knihe jázd, ako vykonané a vyúčtované ako služobné. Zároveň namietla rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania, ktorý odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu odmeny advokáta za poskytnuté služby právnej pomoci, ako aj náhradu za stratu času právneho zástupcu odporcu s poukazom na skutočnosť, že obaja účastníci konania majú pobyt v N. a preto má za to, že náhrady cestovných nákladov právneho zástupcu odporcu za cesty U. - N. a späť, vrátane náhrady za stratu času, s prihliadnutím na bydlisko oboch účastníkov konania a na existenciu inštitútu substitučného zastúpenia advokáta, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na súdne konanie a ich priznanie súdom prvého stupňa, je v rozpore so základnou zásadou hospodárnosti občianskeho civilného konania.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, keďže navrhovateľka vo svojom odvolaní opätovne poukázala na svoje fiktívne výpočty o údajnom bezdôvodnom obohatení odporcu, ktoré oprela o zoznam sledovania pohybu mobilného telefónu, ako aj o domnienky, že odporca ako zamestnanec jazdil na služobnom automobile do práce z domu a naspäť na náklady zamestnávateľa, vykonával rodinné návštevy vozidlom a podobne s tým, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že písomné listiny predložené navrhovateľkou (evidencia pohybu), o ktoré navrhovateľka opierala zo začiatku svoj údajný nárok, boli dôkazmi monitorujúcimi pohyb mobilného telefónu a nie motorového vozidla a zároveň nebola sporná skutočnosť, že odporca mohol motorové vozidlo, ktoré mu bolo navrhovateľkou zverené, používať aj na súkromné účely. Poukázal na skutočnosť, že pohonné látky za služobné cesty, najskôr uhradil odporca zo svojich prostriedkov a až následne po vykonaní cesty, boli tieto pohonné hmoty odporcovi navrhovateľkou preplatené, výlučne na základe bločkov (potvrdenie o zaplatení pohonných hmôt predajcovi), a to bez akýchkoľvek preddavkov, pričom nie všetky bločky za natankované pohonné hmoty, boli navrhovateľkou aj odporcovi preplatené, keďže odporca si jazdy vykonané ako súkromné, preplatiť nedal a to aj napriek tomu, že jazdy vykonané za takto zaplatené pohonné látky z vlastných prostriedkov odporcu, sú v knihe jázd evidované (v sume 11.922,70,- Sk). Odporca za vecne správny považoval aj výrok prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov konania s tým, že navrhovateľka bola iniciátorkou tohto konania a mala preto predpokladať, že v prípade neúspechu v spore môže byť zaviazaná zaplatiť náhradu trov konania protistrane, pričom účelnosť vynaložených trov konania nemožno zúžiť ani na povinnosť zvoliť si zástupcu v obvode konajúceho súdu s poukazom na skutočnosť, že inštitút substitučného zastúpenia by v danom súdnom spore, vzhľadom na jeho zložitosť, účelný nebol. Odporca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 46,11 eur (odmena za jeden úkon právnej služby á 31,54 eur, 1 á 7,21 režijný paušál + DPH v sume 7,36 eur).

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s ust. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech.

Z návrhu navrhovateľky vyplýva, že odporca bol jej zamestnancom v období od 05.02.2007 do 30.06.2008, pričom v období od septembra 2007 do júna 2008, vykazoval prideleným služobným vozidlom prevzatým na základe preberacieho protokolu zo dňa 10.05.2007 cesty, ktoré nevykonal, ale za ktoré si vyúčtoval náklady v sume 8.887,10,- Sk (294,99 eur), ktorú navrhovateľka nesprávne prepočítala na sumu 284, 96 eur, a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu. V zmysle preberacieho protokolu bolo povinnosťou odporcu presne evidovať vykonané jazdy v knihe jázd. Navrhovateľka návrhom zo dňa 26.03.2009 žiadala pripustiť zmenu návrhu a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 429,92 eur (podľa prepočtu navrhovateľky 13.254,30,- Sk), t. j. sumu 12.951,76,- Sk s tým, že ako vyplýva z jej doplnenia zapisujúceho predstierané pohyby zvereného služobného vozidla odporcovi, jej za obdobie od októbra 2007 do júna 2008 mala vzniknúť škoda v sume 4.367,20,- Sk (por. č. l. 52 spisu), t. j. 144,96 eur. Na prvostupňovom pojednávaní dňa 29.05.2009 žiadala navrhovateľka pripustiť zmenu petitu tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 453,25 eur ako i trovy konania, ktorú súd prvého stupňa na danom pojednávaní pripustil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa zamietajúcim návrh navrhovateľky z dôvodu, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, že sa odporca vykonaním súkromných jázd na zverenom služobnom vozidle na jej úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko mu náhradu za ním zapísané jazdy do knihy jázd, zaplatila. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené, stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu, že prepočet uvedený navrhovateľkou (navrhovateľka zhrnula súkromné cesty podľa počtu odjazdených kilometrov s udanou spotrebou pohonných hmôt), je nepresný, neurčitý a nepreukázateľný, naopak podľa zhodného tvrdenia sporových strán, bol odporca služobné motorové vozidlo oprávnený používať aj na súkromné účely s tým, že navrhovateľka ako zamestnávateľ pre užívanie vozidla na súkromné jazdy, nestanovila jasné a zrozumiteľné pravidlá.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia , rozhodol vecne správne.

Súd prvého stupňa správne napadnutým rozsudkom rozhodol aj o náhrade trov konania a odvolací súd sa s námietkami odvolateľky v žiadnom prípade nestotožnil, nakoľko prvostupňový súd svoje rozhodnutie aj v tejto časti odôvodnil presvedčivo s použitím správnych zákonných ustanovení, podľa ktorých aj rozhodol.

Odvolací súd k námietkam navrhovateľky uvádza, že trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či to boli účelne vynaložené vecné alebo peňažné prostriedky. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou, alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( ), a nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu a pod. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 . V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy, avšak trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, nakoľko každý úkon alebo každé uplatnenie trov je nutné posudzovať samostatne, teda i trovy právnej pomoci.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. , na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa a

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že odporcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 46, eur, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 05.11.2010 á 31,54 eur, 1 á 7,21 režijný paušál (vyhl. č. ), 19 % DPH (20 % DPH bola zavedená v Slovenskej republike od 01.01.2011).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.