Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-319-2010.pdf
PDF · 98.96 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-17P/319/2010
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: H., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, deti rodičov - matky: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, X., prechodne bytom Z. XX, X., a otca: G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom X. - J., adresa na doručovanie súdnych písomností Ľ. Z. č. X,. X., v konaní o návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a návrhu matky o zvýšenie výživného, pozbavenie rodičovských práv otca a zákaz styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Súd m e n í predbežné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č.k. 17P 319/2010-516 zo dňa 20.04.2012 a to tak, že otec maloletých detí H., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXX je od 15.08.2012 do 01.09.2012 oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý pondelok v týždni od 09.30 hod. do 19.30 hod. a od 02.09.2012 do 30.09.2012 každú sobotu v týždni od 11.00 hod. do 19.30 hod., pričom je oprávnený deti vyzdvihnúť v čase začiatku stretnutia v mieste bydliska matky maloletých detí pre vchodom obytného domu, kde deti v čase ukončenia styku matke odovzdá a to za rešpektovania trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 0T 165/2012 zo dňa 10.07.2012. Matka je povinná deti na stretnutie s otcom riadne pripravené otcovi v čase začatia styku odovzdať.
Súd účastníkov v y z ý v a , aby sa pri ich nezhode o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností pokúsili o dohodu m e d i á c i o u a najneskôr do 30.09.2012 sa zúčastnili na informatívnom stretnutí u mediátora, zapísaného v registri mediátorov.
Účastníkom sa ukladá, aby v lehote do 03.10.2012 súdu písomne podali správu o priebehu, resp. o výsledku mediácie.
odôvodnenie:
Pod sp. zn. 17P 319/2010 sa na tunajšom súde vedie konanie o návrhu otca na zverenie maloletých detí W. do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý bol súdu doručený dňa 10.09.2010, s ktorým konaním boli uznesením tunajšieho súdu č.k. 17P 46/2011-5 zo dňa 11.02.2011 spojené konania o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, doručenom súdu dňa 28.09.2010 a na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a o pozbavenie rodičovských práv otca k maloletým deťom, doručenom súdu dňa 03.02.2011.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 319/2010-516 zo dňa 20.04.2012 súd v priebehu konania na základe dovtedy vykonaného dokazovania z úradnej povinnosti nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého otcovi umožnil stretávanie sa s deťmi každú sobou v mesiaci od 09.30 do 19.30 hod a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci.
Keďže v priebehu ďalšieho konania bolo zistené, že styk s deťmi sa nerealizuje bezproblémovo, keď otec bol dokonca právoplatne odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania matke maloletých a to trestným rozkazom tunajšieho súdu 0T 165/2012, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Súčasne bola otcovi uložená povinnosť nepriblížiť sa k matke ako poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a tiež povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.
Maloleté deti, ktoré boli vypočuté na pojednávaní konanom dňa 12.07.2010 sa o kontakte s otcom vyjadrili negatívne. Maloletý U. sa okrem iného vyjadril tak, že sa na sobotu ( t.j. stretnutie s otcom ) netešia, lebo zas budú počuť že mama je zlá, mala by ísť do väzenia a pod. Otec ich kritizuje (maloletý to nazýva „ignoruje“). Chcel by, aby otec zmizol, najradšej by ho nevidel vôbec. Po výsluchu nechcel ísť k rodičom, lebo keď sú spolu, tak sa len provokujú..
Maloletá H. uviedla, že chce byť s mamou a to preto, lebo ešte kým bývali spolu s otcom, aj pred ňou a U. otec mamu bil. Keď U. nechcel jesť čo starká navarí, začne po ňom otec kričať. Keď idú autom otec začne tvrdiť, že mama pôjde do basy. S tatom ale nie je dobre, lebo mama sa trápi. Keby mala čarovný prútik chcela by takého otca, ktorý by nevrieskal na mamu a nebil ju..
Ako je z uvedených vyjadrení detí zrejmé, zjavne im nerobí dobre, keď počujú zo strany otca verbálne útoky na matku a to jednak z hľadiska ich obsahu (matka pôjde do basy) jednak z hľadiska formy (zvyšuje na matku hlas…).
S poukazom na vyššie uvedené vyvstala potreba riešenia vzniknutej situácie a jej premietnutia do predbežnej úpravy pomerov účastníkov.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že deti sú poznačené dlhodobejšími vplyvmi. Ich odmietavý postoj k stretávaniu sa s otcom trvá už od začiatku roku 2011, kedy boli vypočúvané. V konaní žiadame prešetriť závažné skutočnosti, ktoré vyšli najavo, napr. užívanie marihuany otcom detí. Vzniknutá situácia a pretrvávajúce napätie je pre deti veľmi ťaživé. Bez znaleckého došetrenia sa nevedela vyjadriť k vhodnosti styku otca s deťmi napriek záveru znaleckého posudku v jeho prospech.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V navrhla v tomto štádiu konania ponechať predbežné opatrenie v platnosti a to až do došetrenia podstatných skutočností, avšak bez jeho rozšírenia, ako to požadoval otec, ktorý označil 1 deň stretávania sa v týždni s deťmi za nedostatočný. Uviedla, že deti sú v paľbe vzťahu ich rodičov, preberajú na seba zodpovednosť, ktorá im k ich veku nepatrí, snažia sa chrániť matku. Rodičia by sa mali viac snažiť aby sa vyhýbali vzájomným konfliktom
Súdny znalec ustanovený v predmetnom konaní na vypracovanie znaleckého posudku, vo svojom dodatočne vypracovanom odbornom vyjadrení na základe výzvy súdu uviedol, že v deťoch, ktoré vyrastajú v spoločnej domácnosti s matkou, ku ktorej majú dobrý vzťah, otcove prejavy voči matke vyvolávajú strach. Strach jednak z toho, že ich blízkej vzťahovej osobe je ubližované (otec na ňu vrieska..), jednak z toho, že by mohli túto osobu stratiť (mama pôjde do basy..). Preto je prirodzené, že sa v prítomnosti otca necítia dobre, čo môže byť zosilnené ešte tým, že vnímajú, že otec „ubližuje“ do istej miery aj im (vrieska na nich, keď nechcú jesť apod..). Znamená to, že stretávania sa detí s otcom nie sú pre ne za takýchto okolností prínosom, ale vzbudzujú v nich skôr negatívne pocity. Deti ešte nie sú v tak zrelom veku, že by dokázali tieto situácie brať s „nadhľadom“ a „vrieskanie“ otca by brali ako súčasť jeho prejavu, resp. povahy, keď navyše majú s otcom aj priamu skúsenosť, že matku pred nimi udrel ( znalcovi to priznal v rozhovore aj otec detí - posudok 6/2012, str. 11). Preto sa deti môžu obávať, že sa táto ich skúsenosť zopakuje. Preto sa deti v tomto jednoznačne stavajú na stranu matky a majú potrebu ju „proti otcovi“ chrániť, pretože chránia vlastne objekt, ktorý im poskytuje bezpečie a istotu. To ich zároveň „vzďaľuje“ od otca. Otec detí nie je schopný dodržiavať to, čo uviedol znalec a čo bolo uvedené aj v predbežnom opatrení súdu, t.j. snažiť sa pred deťmi tlmiť svoje impulzívne prejavy, neútočiť na matku detí a pod. Otec detí na jednej strane vyhlasuje, že sa s deťmi stretávať chce, ale na druhej strane nie je schopný (ochotný ?) pre to aj niečo urobiť. Preukázal, že je síce schopný mať za istých okolností aj užitočný náhľad na svoje správanie (vo výpovedi sa priznal, že sa 7. júla matke detí vyhrážal a hovoril
aj to, že by to určite neurobil), na druhej strane ho ale v aktuálnej situácii ešte stále nedokáže korigovať. Po tom, ako mu bol umožnený styk s deťmi, nedokázal poskytnúť deťom „korektívnu“ skúsenosť (tlmiť svoju impulzivitu, nenadávať na matku), ale naopak, potvrdil možné obavy detí zo svojho správania (nadáva pred nimi na matku, kričí na ne, keď nechcú jesť a pod..). Okrem toho môže byť z hľadiska detí problematické aj to, keď si priamo pred nimi „zapáli“ aj marihuanu. Ak pri zohľadnení tohto všetkého berieme do úvahy len zdravý vývoj maloletých detí, bolo by za danej situácie pre deti najlepšie (resp. „najjednoduchšie“) aby sa s otcom nestretávali. Deti sú súčasnou situáciou stresované a ich prirodzenou reakciou je, že sa s otcom stretávať nechcú (ako uviedli na súde 12. júla). Z hľadiska ich vývinu by bolo vhodné, aby sa tomuto ich „želaniu“ vyhovelo, aby deti mali dojem, že sa môžu podieľať na tom, čo sa s nimi deje, resp. aktívne to ovplyvňovať. Toto je dôležité z hľadiska vývinu ich sebavedomia a umocňuje to ešte aj skutočnosť, že ich obaja rodičia sú do istej miery „problematické“ povahy. Pre deti môže byť veľmi stresujúce opakovane počúvať „ohrozovanie objektu“ (matky), ku ktorému majú blízky vzťah.
Ak by sme aj pripustili možnosť, že sa ani matka detí nespráva voči deťom vždy korektne (vzhľadom na vyjadrenia o otcovi), je pre deti teraz určite „jednoduchšie“ a tým aj ľahšie a menej stresujúce, keď sa s otcom stretávať nebudú, lebo takto aspoň nebudú cítiť „tlak z oboch strán“, ktorý môže byť pre ne veľmi stresujúci.. (Na druhej strane sa ale znalec nedomnieva, že by postoj detí k otcovi bol „spôsobený“ len vplyvom matky, deti priamu skúsenosť s otcovou impulzivitou majú). Ak by sa malo opätovne pristúpiť k tomu, že by sa otec s deťmi mal stretávať, malo by to byť len po vzájomnej dohode oboch rodičov a po ich „pokuse o zmierenie“ čo sa týka ich rodičovských rolí. Znalec sa domnieva, že v takomto prípade by boli aj deti ochotné sa s otcom stretávať, lebo by mali dojem, že rodičia už nie sú voči sebe v tak vyhranenom nepriateľskom postoji. Znalec v tejto súvislosti poukázal na poznámku, ktorá je uvedená v zápisnici z vypočutia maloletých na súde zo dňa 12. júla 2012, keď maloletý U. po výsluchu nechcel ísť k rodičom, lebo „keď sú spolu, tak sa len provokujú“. Na jej základe je zrejmé, že napr. maloletému „vadí“ nielen to, keď je otec impulzívny a nadáva na matku, ale aj to, že rodičia sa vzájomne provokujú, tj. bojujú medzi sebou. Ak rodičia začnú medzi sebou bojovať vždy tým trpia ich deti. V tejto súvislosti znalec intenzívne odporúčal aj to, aby sa otec detí vzdal požívania marihuany v ich prítomnosti ako aj to, aby sa obaja rodičia podrobili psychoterapii, resp. psychologickému poradenstvu, z čoho by mohli profitovať aj deti. V rámci toho by sa otec detí mohol napr. naučiť aj to ako vhodným spôsobom „odreagovávať“ svoju impulzivitu tak aby neškodila jeho deťom.. Vzhľadom na jeho povahové charakteristiky je totiž málo pravdepodobné, že ju dokáže „len“ tlmiť, pretože táto má zrejme aj „biologické pozadie“..
Matka by sa mohla učiť efektívnejšie fungovať vo vzťahoch, viac sa snažiť o spoluprácu, menej o súťaženie, rivalizovanie.
Z priebehu informatívneho výsluchu konaného dňa 20.07.2012 vyplynulo, že matka otcovi navrhla možnosť uzavretia rodičovskej dohody, na základe ktorej by sa otec s deťmi mohol počas prázdnin stretávať aj počas týždňa, ktorú však otec v navrhnutom znení odmietol akceptovať, keďže jednak trval na tom, aby bola konštatovaná zodpovednosť matky za súčasný stav jeho detí a tiež na tom, že chce sám rozhodovať o podstatných veciach týkajúcich sa detí, napr. o škole.
Na informatívnom výsluchu dňa 31.07.2012 bolo zistené, že 21.07.2012 matka odmietla otcovi deti vydať, nakoľko sa dostavil s oneskorením, ktoré odôvodňoval tým, že zaspal, keďže vždy z piatka na sobotu pracuje. Dňa 28.07.2012 sa styk uskutočnil, pričom podľa otca prebiehal bez komplikácií, hoci im pre dôkaz objektívnej pravdy hneď ráno kládol rôzne otázky. Matkino podanie bolo odlišné, keď tvrdila, že deti neprimerane stresoval „výsluchom“ za prítomnosti starej matky.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Súd môže určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 76 ods. 3 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 77 ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Ustanovenia o rozsudku sa použijú primerane na uznesenia (§ 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
V danom prípade mal súd za to, že vzhľadom na dané okolnosti a priebeh konania je potrebné ešte pred rozhodnutím vo veci samej, ku ktorému je ešte potrebné doplniť dokazovanie, korigovať predbežnú dočasnú úpravu narušených pomerov účastníkov. Dôvody na nariadenie predbežného opatrenia nepominuli, avšak zmenili sa čiastočne pomery, z ktorých súd vychádzal pri jeho nariadení. V danom prípade ide o rozhodnutie vzťahujúce s k výkonu rodičovských práv a povinností. Preto v súlade s ust. § 163 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a § 26 Zákona o rodine súd pristúpil k zmene pôvodného predbežného opatrenia nariadeného dňa 20.04.2012, keď jednak obmedzil styku otca s maloletými deťmi v prvej polovici mesiaca august, počas letných prázdnin rešpektujúc pracovné povinnosti otca zmenil deň styku a súčasne trvanie predbežného opatrenia odo dňa jeho vyhlásenia časovo vymedzil od 15.08.2012 do 30.09.2012. Súd má za to, že takouto úpravou bude jednak rešpektovaná vôľa detí, ktoré sú neprimerane zaťažované existujúcim konfliktom medzi rodičmi a momentálne majú k stretávaniu sa s otcom skôr negatívny postoj, dôvody ktorého boli výstižne opísané v odbornom vyjadrení znalca. Vychádzajúc zo záverov znalca je pre deti stresujúce, keď vnímajú vzájomný výrazný konfliktný vzťah medzi svojimi rodičmi. Znižuje to ich pocit istoty v rámci základných rodinných vzťahov a ukazuje im to model „narušenej komunikácie“ medzi rodičmi, ktorý môže do istej miery vplývať aj na vytváranie ich vzťahov v budúcnosti. Vo vzťahu k matke deti hľadajú pocit istoty a v dôsledku toho môžu odmietať otca, ktorého vnímajú ako hrozbu pre matku. Otec im tieto obavy svojim správaním vlastne potvrdzuje. Preto za danej situácie má súd za to, že dočasným zúžením styku môže dôjsť k eliminácii negatívnych pocitov detí. Taktiež súd v rozhodnutí premietol trest, ktorý bol otcovi uložený v trestnom konaní a tiež zohľadnil to, že rodičia nerešpektovali
apel súdu na dôsledné dodržiavanie pokynov znalca, ktorými podmienil styk detí s otcom, ktorý by im mohlo byť na prospech. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k postoju matky, ktorá prvotne svojim neuváženým svojvoľným konaním vyvolala začatie tohto súdneho konania a jej predošlé tendencie k bezdôvodnému bráneniu stretávania sa detí s otcom a k negatívnemu ovplyvňovaniu detí voči otcovi, nie je vhodné styk otca s deťmi ponechať bez akejkoľvek úpravy. Širší styk, záujem o ktorý otec však naďalej v konaní prezentuje, však bude prichádzať do úvahy iba za predpokladu konsolidácie vzťahov rodičov. Toto ale bude vyžadovať aktívny prístup zo strany otca (napr. rešpektovanie trestu, ktorý mu bol uložený v trestnom konaní sp. zn. 0T 165/12 a minimálne prejavenie vôle podrobiť sa psychoterapii, alebo psychologickému poradenstvu). Ak by otec preukázal, že v záujme stretávania sa s deťmi je ochotný pracovať na zlepšení vlastného sebaovládania, súd by mohol uvažovať o ďalšej úprave, ktorá by otcovi garantovala stretávanie sa s deťmi aj po uplynutí času trvania predbežného opatrenia (po 30.09.2012), resp. stretávanie sa s deťmi v širšom rozsahu. Za súčasnej situácie by však pôvodný rozsah garantovaného stretávania sa otca s deťmi, počas ktorého dochádzalo k neprimeranému stresovaniu detí aj zo strany otca, ktorý s nimi absolútne nevhodne a necitlivo riešil vlastný negatívny vzťah k ich matke, bol v rozpore so záujmami detí.
Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov (§ 99 ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Mediácia, ktorá rieši aj spory vzniknuté z rodinnoprávnych vzťahov, je upravená v zákone č. 420/2004 Z.z. o mediácii. Pri nezhode rodičov podľa § 35 Zákona o rodine rozhoduje súd v sporovom konaní. Rodinné vzťahy poskytujú jeden z najväčších priestorov na uplatnenie mediácie. Úlohou mediátora je pokúsiť sa nájsť dohodu na dobrovoľnom základe medzi rodičmi, pričom prvoradý je záujem o deti so zameraním na rodičovské plány, návštevy a podporu detí a platenie vyživovacieho príspevku. Jednou z oblastí sporov rodičov maloletých detí W. je aj nezhoda v podstatnej oblasti výkonu ich rodičovských práv a povinností voči deťom (napr. návšteva školy), ktorá má priamy súvis aj s predmetom konania vo veci samej.
S poukazom na vyššie uvedené a špecifiká tohto prípadu súd súčasne so zmenou predbežného opatrenia oboch rodičov vyzval, aby sa spory ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností voči deťom pokúsili riešiť aj prostredníctvom mediátora, ktorý ich prípadne môže motivovať i k vhodnej psychoterapeutickej intervencii, odporúčanej v tomto konaní aj znalcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie je uznesenie vykonateľné len čo bolo doručené a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené (§ 171 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia podľa § 272 a nasl. O.s.p..