Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/143/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa G.. P. P., bytom X. S., D. XXX/XX proti odporcovi G., so sídlom X. S., A. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Y., so sídlom B. XX, W., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. novembra 2011, č.k. -61, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.03.2011, doručené odporcom navrhovateľovi dňa 31.03.2011, je neplatné. Ďalej zamietol návrhy, ktorými sa navrhovateľ domáhal určenia, že dohoda pri skončení pracovného pomeru zo dňa 30.03.2001 (správne 2011) je neplatná, o určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá, ako aj o určenie povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi prístup na pracovisko a výkon práce vykonávanej navrhovateľom do dňa 31.03.2001 (správne 2011) bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, nebolo podpísané konajúcou osobou, a preto je neplatné. Dôvodil, že výpoveď z pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom, ktorý mal byť podpísaný v zmysle výpisu z obchodného registra, resp. spoločenskej zmluvy spoločnosti dvomi členmi predstavenstva, a to predsedom predstavenstva a ďalším jedným členom predstavenstva. Zastával názor, že v danom prípade nebola splnená predpísaná forma konania za spoločnosť, nakoľko výpoveď podpísal len predseda predstavenstva. Právny úkon, ktorým výpoveď z pracovného pomeru jednoznačne je, nebol urobený konajúcou osobou, preto je od počiatku absolútne neplatný. Konštatoval, že na túto neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti. Po prijatí tohto právneho názoru, najmä z dôvodu hospodárnosti konania, okresný súd nevykonával ďalšie dokazovanie smerujúce k zisteniu, či boli splnené i ostatné podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Za nadbytočné potom považoval súd ostatné návrhy navrhovateľa, ktoré zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , . O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , podľa ktorého by úspešnému navrhovateľovi patrila náhrada trov konania, túto mu však okresný súd nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Pokiaľ navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh, ktorým žiadal určiť odporcovi povinnosť umožniť mu prístup na pracovisko a výkon práce vo výške 99,50 Eur, v tejto časti bol návrh zamietnutý, preto mu okresný súd náhradu ani za tento nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, ako aj vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok a vo výroku o náhrade trov konania. Domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že okresný súd skúmal podpis konajúcej osoby na výpovedi napriek tomu, že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Okresnému

súdu vytýkal, že neskúmal vnútornú štruktúru a organizačné predpisy odporcu, podľa ktorých konajúcou osobou v zmysle uskutočňovania právnych úkonov v mene zamestnávateľa (zahrňujúc aj skončenie pracovného pomeru so zamestnancom) bol generálny riaditeľ odporcu. Mal za to, že pokiaľ súd ex offo skúmal platnosť právneho úkonu, či je tento podpísaný konajúcou osobou, pre jednoznačné vyslovenie záveru, že právny úkon - výpoveď z pracovného pomeru nebol urobený konajúcou osobou, a preto je od počiatku absolútne neplatný, bolo pre rozhodnutie veci oboznámiť sa s organizačnými predpismi odporcu. Zastával názor, že tento dôkaz mal súd vykonať aj bez toho, aby ho účastníci vôbec navrhli. Mal za to, že nebolo možné, ani spravodlivé požadovať od účastníkov navrhnutie tohto dôkazu za situácie, keď podpis konajúcej osoby na výpovedi nebol podľa účastníkov predmetom sporu a súd sa v konaní nijako nevyjadril, že práve túto skutočnosť považuje pre posúdenie danej veci za rozhodnú. Citoval ust. , , , a s poukazom na tú skutočnosť, že vedúcim zamestnancom na účely pracovno-právnych predpisov je (a bol aj v čase podpísania rozviazania pracovného pomeru výpoveďou s navrhovateľom) aj G.. F. X., ktorý i napriek tomu, že je členom štatutárneho orgánu odporcu (predsedom predstavenstva), zastáva zároveň funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti odporcu. Do funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti bol odporcu menovaný v zmysle Štatútu predstavenstva spoločnosti dňa 01.05.2002 na zasadnutí predstavenstva spoločnosti odporcu. To, že G.. F. X. bol v čase rozviazania pracovného pomeru výpoveďou s navrhovateľom generálnym riaditeľom odporcu (výkonným vedúcim zamestnancom) s právomocou ukončiť pracovný pomer so zamestnancom odporcu, bolo známe aj navrhovateľovi, a to minimálne z pracovného poriadku odporcu, s ktorým bol navrhovateľ ako zamestnanec podľa pracovnej zmluvy oboznámený pri nástupe do práce. Samotný navrhovateľ fakt, že bolo v kompetencii G.. F. X. ukončiť s ním pracovný pomer výpoveďou, nikdy nespochybňoval. Poukazoval na oprávnenia generálneho riaditeľa v zmysle organizačného poriadku, ako aj podľa pracovného poriadku odporcu.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. S tvrdeniami, uvedenými v odvolaní, nesúhlasil a žiadal, aby súd neprihliadal na novopredložené dôkazy, nakoľko odporca mal možnosť dané dôkazy predložiť pred začatím súdneho konania.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa zrušiť a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Odvolaním neboli napadnuté výroky okresného súdu, ktorými boli ďalšie návrhy navrhovateľa zamietnuté, t. j. o určenie, že Dohoda pri skončení pracovného pomeru zo dňa 30.03.2011 je neplatná, o určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá a o určenie povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi prístup na pracovisko a výkon práce vykonávanej navrhovateľom do dňa 31.03.2011 bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie (nedopatrením uvádzané roky 2011).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia.

V preskúmavanej veci odporca okresnému súdu predovšetkým vytýka nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva v mylnej aplikácii (výklade) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Uplatnením tohto odvolacieho dôvodu možno súdu prvého stupňa vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou odvolacieho súdu je v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci posúdiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny predpis, a či ho aj správne interpretoval.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2006. Dňa 31.03.2011 navrhovateľ osobne prevzal od odporcu rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa . Zároveň dňom 31.03.2011 účastníci uzavreli dohodu pri skončení pracovného pomeru.

V preskúmavanej veci navrhovateľ podaným návrhom uplatnil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, neplatnosť dohody pri skončení pracovného pomeru. Domáhal sa určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá, ako aj prikázania odporcovi umožniť navrhovateľovi prístup na pracovisko a výkon práce do 31.03.2011 bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, ktorým určil, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.03.2011, doručené odporcom navrhovateľovi dňa 31.03.2011, je neplatné, na nesplnení predpísanej formy konania za spoločnosť s odôvodnením, že výpoveď podpísal len predseda predstavenstva. V tejto súvislosti vychádzal výlučne z výpisu z obchodného registra odporcu, z ktorého zistil, že štatutárnym orgánom je predstavenstvo, tvorené predsedom predstavenstva G.. F. X. a štyrmi členmi predstavenstva. V mene spoločnosti koná predstavenstvo, pričom za spoločnosť podpisujú najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a k menám a funkciám podpisujúcich pripoja svoj podpis. Jeden z podpisov musí byť obligatórne podpis predsedu predstavenstva.

Ust. upravuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd zastáva názor, že práve v preskúmavanej veci bolo nevyhnutné pre rozhodnutie okresným súdom vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, a to bez návrhov účastníkov a skúmať formálne náležitosti listiny - rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, ktoré nepovažovali účastníci za sporné, ale okresný súd tieto z hľadiska predpísanej formy konania za spoločnosť vyhodnotil len podľa výpisu z obchodného registra.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca je právnická osoba, akciová spoločnosť. Štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti podľa je predstavenstvo, ktoré riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Pokiaľ stanovy neurčia, inak je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra odporcu vyplýva, že štatutárnym orgánom odporcu je predstavenstvo pozostávajúce z predsedu a ďalších štyroch členov. Konanie menom spoločnosti je upravené tak, že v mene spoločnosti koná predstavenstvo, pričom za spoločnosť podpisujú najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a menám a funkciám podpisujúcich pripoja svoj podpis, pričom jeden z podpisov musí byť obligatórne podpis predsedu predstavenstva.

Podľa , ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Z vyplýva právo, aby aj ďalší pracovníci alebo členovia právnickej osoby robili za ňu právne úkony, pokiaľ je to ustanovené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo pokiaľ je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie.

V zmysle v znení účinnom v rozhodnom období platí, že v pracovno- právnych úkonoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z funkcií určených organizačnými predpismi.

V prípade spoločností s viacčlenným štatutárnym orgánom, ktoré dosahujú určitú veľkosť a organizačnú štruktúru, ako tomu je aj v prípade väčšej akciovej spoločnosti, ktorou je aj odporca, je odôvodnený a vhodný súbeh funkcie člena štatutárneho orgánu a jeho pracovného pomeru, t. j. aj funkcia štatutárneho orgánu a generálneho riaditeľa, ktorým je G.. F. X..

V pracovno-právnych vzťahoch umožňuje ako orgánom zamestnávateľa, oprávneným robiť v mene zamestnávateľa právne úkony aj iným zamestnancom, ktorým to v rámci ich kompetencií vyplýva z vnútorných (organizačných) predpisov zamestnávateľa.

Podľa organizačného poriadku odporcu vo verzii V 01-06-09, schváleného Valným zhromaždením a Predstavenstvom spoločnosti I. P., Y. dňa 18.05.2009 s účinnosťou od 01.06.2009 pod bodom 5.6.1 generálny riaditeľ spoločnosti zabezpečuje poslanie spoločnosti, jeho funkcia je založená pracovno- právnym vzťahom. Na generálneho riaditeľa je delegovaná časť právomocí predstavenstva spoločnosti. Medzi pôsobnosť práva a povinnosti generálneho riaditeľa spoločnosti patrí okrem iného vykonávanie práv a povinností zamestnávateľa voči zamestnancom spoločnosti, včítane práva dohodnúť, uzatvoriť a skončiť pracovné pomery funkčných miest.

Podľa pracovného poriadku odporcu zo dňa 10.05.2004 článku VIII. bod 2 určenie vedúcich zamestnancov vyplýva z platného organizačného poriadku. Predstavenstvo I. P., Y. zriadilo funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti, ktorý je výkonným vedúcim spoločnosti. Podľa bodu 3 výkonný vedúci zamestnanec v postavení generálneho riaditeľa je oprávnený samostatne robiť všetky právne úkony v pracovno-právnych vzťahoch za spoločnosť ako zamestnávateľa.

V zmysle rozhodnutia predstavenstva spoločnosti č. 02/02/2002 predstavenstvo spoločnosti rozhodlo v zmysle štatútu predstavenstva o menovaní G.. F. X. do funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti. Rozhodnutie predstavenstva bolo prijaté jednomyseľne všetkými prítomnými členmi predstavenstva, a to predsedom, ako aj ďalšími štyrmi členmi predstavenstva.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že G.. F. X. ako generálny riaditeľ odporcu je v zmysle vnútorných predpisov odporcu vedúcim zamestnancom, ktorý je oprávnený robiť v mene zamestnávateľa právne úkony v pracovno-právnych vzťahoch. Pokiaľ je rozviazanie pracovného pomeru s navrhovateľom opatrené podpisom generálneho riaditeľa G.. F. X., jedná sa o podpis osoby, ktorá je oprávnená za odporcu v pracovno-právnych vzťahoch konať samostatne. Formálna náležitosť podpisu na právnom úkone - rozviazaní pracovného pomeru s odporcom bola s prihliadnutím k uvedenému splnená. Pokiaľ súd prvého stupňa posudzoval nárok navrhovateľa len z pohľadu, že právny úkon nebol urobený osobou, ktorá je k takémuto úkonu oprávnená, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa, vedený svojím nesprávnym právnym posúdením veci, sa nezaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre posúdenie skutkového stavu veci.

Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné a bolo odvolacím súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) zrušené a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa ďalšími námietkami navrhovateľa, ktorými už v návrhu vo veci samej zdôvodňoval neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou.

Až po doplnení dokazovania súd prvého stupňa znova vo veci rozhodne a rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .