Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-68-2012.pdf
PDF · 67.24 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/68/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a JUDr. Jozefa Mikluša prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 2. 5. 2012, sp. zn. 8T 100/11 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obž. X. M. oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keď skutku sa mal obžalovaný dopustiť tak, že dňa 20. 6. 2009 asi o 06.00 h s presne nestotožneným páchateľom dobehli poškodeného A. L., nar. XX. 1. XXXX pri garážach na E. ulici vo K. D., podkopli mu nohy, poškodeného na zemi opakovane udierali a kopali do oblasti celého tela, čím mu spôsobili početné pomliaždeniny a odreniny tváre a vlasatej časti hlavy a tržno-zmliaždené rany vlasatej časti hlavy z dobou PN do 6 dní.
Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú stranu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajská pobočka Banská Bystrica s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianskosúdne konanie.
Proti rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku, vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s vyslovením právneho záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný prečin. Okresný prokurátor sa nestotožňoval s rozsudkom okresného súdu poukazujúc na to, že poškodený A. L. opakovane v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne označil ako jedného z páchateľov fyzického útoku voči jeho osobe práve obžalovaného X. M., ktorého už dávno pozná, pretože spolu navštevovali Základnú škodu v Modrom Kameni. Podľa jeho názoru poškodený nemal dôvod klamať, keď za páchateľa označil X. M.. Títo doposiaľ nemali spolu vzájomný konflikt, čo by mohlo byť motívom krivého obvinenia zo strany poškodeného. Poškodený práve aj popísal jedného útočníka, keď uviedol, že v čase útoku mal oblečenú tmavú mikinu a druhý mal mať maskáčové nohavice.
Po odvolaní okresného prokurátora obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu zaslal vyjadrenie, ktorým sa domáhal, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poukazoval na to, že výpoveď poškodeného nie je vieryhodná, pretože poškodený oznámil spáchanie trestného činu až po 4 dňoch, pričom mal možnosť označiť páchateľa už po príchode policajnej hliadky, ktorú údajne volal, nebol zistený dôvod, pre ktorý poškodený označil ako páchateľov X. M. a A. D., zrejmé má voči obžalovanému averziu, nakoľko pri náhodných stretnutiach na neho vykrikoval a posmieval sa mu. Ďalej poukazoval na to, že poškodený zmenil výpoveď voči spoluobvinenému A. D. potom, keď
vyšlo najavo, že A. D. v čase skutku sa nenachádzal vo Veľkom Krtíši a bol vo svojom zamestnaní v Trnave. Za tohto stavu je výpoveď poškodeného absolútne nevieryhodná.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe dôsledne zistenom skutkovom stave, pretože vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré mohol vykonať a vyhodnotil ich v zmysle zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Postup okresného súdu v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. bol v súlade so zákonom, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Okresný prokurátor podal na X. M. obžalobu dňa 8. 8. 2011 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Dňa 16. 9. 2011 samosudca vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka, pričom ohľadom náhrady škody rozhodol tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej strane Všeobecnej zdravotnej poisťovni 57,90 eur.
Proti trestnému rozkazu podal odpor obžalovaný poukazujúc na to, že nespáchal predmetný prečin. Na základe podaného odporu nariadil samosudca hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, poškodeného A. L., svedkov, pričom listinné dôkazy boli prečítané so súhlasom oprávnených strán.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, ako aj s jeho dôvodmi a taktiež s postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. Obžalovaný bol usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného A. L., pričom druhého útočníka poškodený nevedel stotožniť. Naproti tomu obžalovaný popieral spáchanie skutku a tvrdil, že trestnej činnosti sa nemohol dopustiť, nakoľko v rozhodnom čase na E. ulici vo K. D. sa nenachádzal. Obžalovaný ďalej podrobne popisoval čo kritického dňa robil a kde bol, pričom svoju výpoveď mal podporenú aj výpoveďami svedkov. Na základe vykonaných dôkazov samosudca vyhodnotil dôkazy a nemohol dospieť k jednoznačnému záveru o vine obžalovaného. Obžalovaný, ktorý trestnú činnosť popieral, bol usvedčovaný jedine výpoveďou poškodeného. Správne poukazuje samosudca na jednotlivé časové súvislosti, ktoré vyplývajú z ďalších dôkazov a tak nebolo možné jednoznačne ustáliť, či obžalovaný sa nachádzal na mieste činu o 06.00 h, teda na E. ulici vo K. D. pri garážach, tak ako to uviedol poškodený A. L.. Je potrebné tiež poukázať na výpovede svedkov W. a Z.. D., ktorí podporujú výpoveď obžalovaného. Vznikli aj pochybnosti ohľadne oblečenia páchateľov. Vzhľadom na tieto okolnosti, keď prvostupňový súd prakticky vykonal všetky dostupné dôkazy, nebolo možné ustáliť, že skutok spáchal práve obžalovaný X. M.. Postup samosudcu bol preto správny, keď podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného X. M. spod obžaloby pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.