Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/36/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci starostlivosti súdu o T. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú do plnoletosti kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., E. A.. Č.. X/A, J., od plnoletosti zastúpená advokátom: Mgr. Miroslav Golian, Budatínska ul. č. 16, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. A.. Č.. XX, J., zastúpená advokátom: Mgr. Miroslav Golian, Budatínska ul. č. 16, Bratislava, otec - D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Černák, Legionárska ul. č. 3, Maňa, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. septembra 2011, č. k. -128, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca ku T. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 01.02.2010 s tým, že túto sumu je otec povinný uhrádzať vždy do 15- teho dňa v mesiaci k jej rukám a vo zvyšku návrh zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. mája 2007, č. k. -144 v časti výroku o výživnom na T. N.. Zročné výživné za obdobie od 03.02.2010 do 30.09.2011 v sume 670,- eur povolil otcovi zaplatiť splátkami v sume 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , a , , , veta prvá Zákona o rodine, a vecne tým, že s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. marca 2011, č. k. -107, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, opätovne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca tak, ako v pôvodnom rozhodnutí, s prihliadnutím na podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane dieťaťa, ktoré nastúpilo na strednú školu, jeho odôvodnené potreby, ako aj možnosti otca. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal na skutočnosť, že otec nad rámec vyživovacej povinnosti dcére ničím neprispieva, na druhej strane však matkou požadované zvýšenie výživného o cca. 150% považoval za neprimerané a nepreukázané zmenou vo výdavkoch na dieťa, ani v príjmoch otca, ktorý má príjem porovnateľný s príjmom v predchádzajúcom konaní, z dôvodu ktorého návrh vo zvyšku zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18. mája 2012, č. k. -147, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2012, opravil výrok svojho rozsudku tak, že prvá veta výroku správne znie: Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca ku T. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na

sumu 100,- eur mesačne od 03.02.2010, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám T. N.Ö..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý ho navrhol zmeniť a jeho vyživovaciu povinnosť zvýšenú napadnutým rozsudkom na sumu 100,- eur mesačne, znížiť na sumu 90,- eur mesačne od 01.01.2011 a zároveň žiadal povoliť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 03.02.2010 do 30.11.2011 splátkami v sume 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným od decembra 2011, pod následkom straty výhody splátok. Poukázal na skutočnosť že jeho príjem od 01.01.2011 klesol o cca. 40,- eur, čo je dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Otec podaním zo dňa 30.07.2012 odvolaciemu súdu oznámil, že má na základe rozhodnutia D. G. zo dňa 04.07.2012, číslo: XXXX/XXXX - L. - K. od 01.06.2012 na obdobie šiestich mesiacov (pri splnení podmienok) nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% z vymeriavacieho základu 17,2239 eur, skutočnosť ktorú žiadal pri rozhodovaní o jeho odvolaní zohľadniť.

Kolízny opatrovník, plnoletá navrhovateľka a jej matka sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s ust. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny a odvolaniu otca nie je možné priznať úspech.

O vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava III č.k. -144 zo dňa 31.5.2007, v ktorom bolo manželstvo rodičov rozvedené, v tom čase maloleté deti T. S. K. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej T. sumou 2.000,- Sk mesačne. V čase rozhodovania navštevovala T. 8. ročník základnej školy. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem 17.795,- Sk netto. Otec bol zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem 13.604,- Sk netto. V súčasnosti navštevuje T. 4. ročník strednej školy, do školy cestuje MHD, za cestovný lístok uhrádza matka mesačne 12,- eur. T. navštevuje jazykovú školu, za ktorú matka uhrádza 130,- eur štvrťročne. Matka začala mesačne prispievať na stužkovú slávnosť dcéry a to príspevkom vo výške 15,- eur. Otec sa s dcérou nestretáva, darčeky jej nekupuje, nad rámec výživného neprispieva. V priebehu pojednávania maloletá T. dosiahla plnoletosť a pripojila sa k návrhu matky a výživné žiadala zvýšiť od podania návrhu, od 3.2.2010. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i terajšom konaní a zistil, že na strane T. došlo k podstatnej zmene pomerov. Od poslednej úpravy nastúpila na strednú školu, pričom prechod na vyšší stupeň školského systému nepochybne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú

výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby.

Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi odvolateľa, žiadajúceho znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 90 eur mesačne z dôvodu poklesu jeho príjmu od 01.01.2011, nakoľko ako z odôvodnenia rozsudku v jeho napadnutej časti vyplýva, že súd prvého stupňa sa touto námietkou otca zaoberal už v priebehu prvostupňového konania a dospel k správnemu záveru o jej neopodstatnenosti, pričom zároveň pri svojom rozhodovaní správne vychádzal zo záveru uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. marca 2011, č. k. -107, že výživné, ktoré zvýšil na sumu 100,- eur mesačne, zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam otca. Na tomto právnom závere nezmenila nič ani skutočnosť, že otec je od 01.06.2012 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, keďže z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že každý rodič je povinný prispievať na výživu svojich detí tak, aby pri plnení si i vyživovacej povinnosti matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa, pričom je povinnosťou povinného rodiča, venovať všetky svoje schopnosti k dôslednému zabezpečeniu jeho výživy tak, aby na dieťa (už dospelé) prispieval v primeranej výške.

Je nutné zdôrazniť, že otec navrhovateľky (spolu s jej matkou) je zároveň zodpovedný za jej všestranný duševný a telesný rozvoj a je zároveň povinný dbať na to, aby si jeho dieťa zdroj obživy našlo v takom odbore, v ktorom môže nájsť čo najlepšie uplatnenie, t. j. pokiaľ nie je schopné sa samo živiť, je rodič na výživu svojho dieťaťa povinný prispievať.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď otec maloletej v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. aj v celom rozsahu poukazuje, rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa a

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.