Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-137-2011.pdf
PDF · 140.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/137/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: N. nar. XX.XX.XXXX, bytom B., zastúpeného JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom v Námestove, Štefánikova 269/24, proti odporcovi: BONUS Credit, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Na Sihoti 1159/19, IČO: 36 414 654, v konaní o zaplatenie 14.340,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.306,84 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2011 do zaplatenia a sumu 4.477,33 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.12.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
III. O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2011, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.163,30 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 6.306,84 eur od 17.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.000,- eur od 15.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 4.401,76 eur od 13.09.2011 do zaplatenia, ďalej žiadal, aby bol odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 28.01.2008 Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa odporca zaviazal pre navrhovateľa sprostredkovať predaj nehnuteľnosti - bytu v meste O., časť W. V., zapísaný na LV č. XXXX, patriacej v 1/1 účasti navrhovateľovi. Pri podpise sprostredkovateľskej zmluvy bola od odporcu navrhovateľovi vyplatená zábezpeka vo výške (3.319,39 eur) 100.000,- Sk. Dňa 15.02.2008 došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a treťou osobou - pánom P. U., pričom kúpna cena v Kúpnej zmluve bola v článku III. stanovená na sumu 290.000,- Sk a zároveň bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že kúpna cena vo výške 290.000,- Sk bude vyplatená kupujúcim v hotovosti v plnej výške k rukám sprostredkovateľa, to znamená odporcu. Kúpnu cenu v plnej výške 290.000,- Sk prevzal za odporcu jeho konateľ pán L. K.. Je zrejmé, že kúpnu cenu v plnej výške skutočne odporca aj prevzal, pretože na základe ustanovení kúpnej zmluvy, osobou oprávnenou podať návrh na vklad vlastníckeho práva zo zmluvy bol odporca až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola predložená na Správu katastra v Tvrdošíne a konanie o vklade vedené pod sp.zn. V 234/2008 bolo zastavené rozhodnutím Správy katastra Tvrdošín č. V 234/2008 zo dňa 19.05.2008 z dôvodu, že účastníci konania neodstránili nedostatky právneho úkonu, a toto rozhodnutie bolo zároveň potvrdené aj rozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Vo-29/2008-
Bo zo dňa 16.09.2008. V zmysle uvedeného nedošlo k právoplatnému povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K povoleniu vkladu nemohlo dôjsť najmä z dôvodu, že účastník kúpnej zmluvy - kupujúci pán P. U. v priebehu konania o vklade dňa 16.06.2008 zomrel. Dedičia po zomrelom P. U. podali na Okresný súd Námestovo žalobu proti navrhovateľovi, prostredníctvom ktorej sa od navrhovateľa domáhali zaplatenia sumy 9.626,23 eur (290.000,- Sk) s prísl., ktorú ich poručiteľ neb. P. zaplatil ako kúpnu cenu zo zmluvy, ktorej vklad povolený nebol t.z. z neplatne uzavretej kúpnej zmluvy. Súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Námestovo pod č.k. 5C 165/2009. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 5C 165/2009-76 zo dňa 07.04.2011 rozhodol tak, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť právnym nástupcom (X. U., T. U., Y. U., T. U.) po zomrelom P. U. sumu 9.626,32 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 17.09.2008 do zaplatenia a zároveň navrhovateľa zaviazal nahradiť dedičom po zomrelom P. trovy konania vo výške 577,50 eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré im v konaní vznikli spolu vo výške 4.051,32 eur. Prijaté finančné prostriedky vo výške 290.000,- Sk, ktoré odporca prevzal v zastúpení navrhovateľa od kupujúceho na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad na základe rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín č.k. V 234/2008 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu Žilina č.k. Vo-29/2008-Bo zo dňa 16.09.2008 povolený nebol a konanie o vklade bolo zastavené, bol odporca povinný vrátiť. Napriek tomu odporca si prijaté finančné prostriedky neoprávnene ponechal a doposiaľ tieto navrhovateľovi nezaplatil, napriek niekoľkým výzvam, ktoré navrhovateľ zaslal odporcovi. Odporca sa svojím konaním bezdôvodne obohatil podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže si ponecháva majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa, ktorý bol povinný v zmysle rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5C 165/2009-76 zo dňa 07.04.2011 právnym nástupcom - dedičom kupujúceho vrátiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy vo výške 290.000,- Sk s prísl., ktorú prevzal za navrhovateľa odporca ako sprostredkovateľ a tieto finančné prostriedky sa doposiaľ u odporcu aj nachádzajú. Odporca pri uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy zaplatil navrhovateľovi tzv. zábezpeku vo výške 3.319,38 eur (100.000,- Sk), ktorú sa navrhovateľ pokúšal odporcovi v priebehu roka 2009 - 2011 vrátiť, a to aj napriek tomu, že odporca navrhovateľovi nepredložil doklady o vrátení kúpnej ceny. Navrhovateľ sa pokúšal zábezpeku odporcovi vrátiť prostredníctvom bankového prevodu na číslo účtu, ktoré mu poskytol odporca avšak bezúspešne, pretože bankový účet odporcu neexistoval. Týmto návrhom sa navrhovateľ od odporcu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6.306,84 eur (190.000,- Sk) - kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve, zníženú o sumu 3.319,38 eur (100.000,- Sk), ktorá bola navrhovateľovi poskytnutá ako zábezpeka. Navrhovateľ zaslal odporcovi niekoľko výziev na vrátenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, na ktoré odporca nereagoval. Týmto navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcovi nahradiť škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporcu a ktorá spočívala v zaplatení trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré prostriedky musel navrhovateľ vynaložiť a zaplatiť právnym nástupcom kupujúceho v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo č.k. 5C 165/2008. Po zastavení konania o vklade, keďže nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, bol odporca povinný bezodkladne vrátiť kúpnu cenu, ktorú prevzal od kupujúceho a ktorú držal vo svojich rukách predávajúcemu resp. právnym nástupcom kupujúceho. Keďže tak odporca neurobil zavinil súdne konania voči navrhovateľovi, kde na základe právoplatného rozsudku bol zaviazaný zaplatiť trovy konania a rovy právneho zastúpenia, ktoré aj zaplatil. Tým, že odporca po zastavení konania o vklade, naďalej neoprávnene zadržiaval prijaté plnenie od kupujúceho, ktoré bol povinný vydať, navrhovateľovi vznikla škoda z titulu náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod č.k. 5C 165/2009 právnym nástupcom - dedičom po neb. P. spolu vo výške 5.401,76 eur, úroky z omeškania spolu vo výške 2.454,70 eur, pričom v prípade, ak by odporca svoju povinnosť vydať prijaté peňažné prostriedky z právneho úkonu ktorý odpadol splnil, navrhovateľovi by ani jedna z vyššie uvedených povinností nevznikla. Navrhovateľ zaplatil trovy konania a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 5.401,76 eur, k čomu bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 5C 165/2008 v dvoch splátkach nasledovne: dňa 14.07.2011 sumu 1.000,- eur, dňa 12.09.2011 sumu 4.401,76 eur. Navrhovateľ bol v zmysle cit. rozsudku povinný zaplatiť istinu vo výške 9.626,23 eur, ktorú zaplatil dňa 17.09.2011 a okrem toho, navrhovateľ bol povinný zaplatiť úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 9.626,23 eur od 17.09.2008 do 17.09.2011 (3 roky) čo predstavuje sumu 2.454,70 eur. Tieto vyčíslené náklady trovy konania, trovy právneho zastúpenia, úroky z omeškania, spolu vo výške 7.856,46 eur žiadal navrhovateľ od odporcu zaplatiť, pretože tieto náklady vznikli len v súvislosti so zavineným konaním odporcu, ktorý si prostriedky z neplatne uzavretej kúpnej zmluvy neoprávnene ponechal, napriek tomu, že ich mal vydať. Navrhovateľ v tejto súvislosti podal na konateľa odporcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery, ktoré je vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, odbor Kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality v Dolnom Kubíne pod ČVS: ORP-240/OEK-DK_2011, trestné konanie doposiaľ nebolo ukončené.
V priebehu konania súd, uznesením zo dňa 11.06.2011, č.k. 6C/137/2011-99 zo dňa 11.06.2012, pripustil zmenu návrhu, podľa ktorej sa navrhovateľ domáha, aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 6.306,84 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2011 do zaplatenia a sumy 8.033,54 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.07.2011 do zaplatenia zo sumy 1.000,- eur, 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.09.2011 do zaplatenia zo sumy 4.401,76 eur a 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2011 do zaplatenia zo sumy 2.631,78 eur. V časti o zaplatenie 9,5 % úroku z omeškania ročne od 12.12.2011 do zaplatenia zo sumy 2.631,78 eur.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a konateľa odporcu L. K., ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi, ktoré do spisu predložili účastníci konania a ktoré vyžiadal súd, vrátane spisu Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/165/2009 a vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne č. ČVS:ORP-240/OEK-DK-2011 (ďalej len ako „vyšetrovací spis“).
Odporca sa k návrhu vyjadril v rámci výpovede konateľa L. K., ktorý uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, celý tento obchodný spor je o dvoch stranách. Zatiaľ si uplatňuje nárok len jedna strana a on si zatiaľ svoj nárok neuplatňoval súdnou cestou, pretože si ho započítal a to tak, že navrhovateľovi zaslal písomne zápočet. Jeho nárok ktorý si započítal je z titulu zaplatenej zábezpeky 100.000,- Sk a zmluvnej pokuty 100.000,- Sk, ktorá vyplývala zo sprostredkovateľskej zmluvy, takisto penále z omeškania sa s vrátením zábezpeky a so zaplatením zmluvnej pokuty ako aj z nákladov na rekonštrukciu bytu, pričom vyčíslenie nárokov, ktorých sa týkal zápočet bol pripojený k tomuto zápočtu. K samotnému vzniku sporu uviedol nasledovné: S navrhovateľom sa poznal už pred uzavretím zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.01.2008, potom mu telefonoval, že chce predať súrne byt, na základe čoho sa dohodli, že mu podpíše exkluzívnu sprostredkovateľskú zmluvu pod prísnou pokutou, lebo nechceli byt prevádzať najprv na ich realitku a potom následne na záujemcu. Pri uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy mu vyplatil 100.000,- Sk a dohodli sa, že za byt mu vyplatíme 140.000,- Sk a zvyšok ostane im, teda to čo by dohodli nad kúpnu cenu 240.000,- Sk. Zároveň ho navrhovateľ upozornil, že v byte je treba ešte dokončiť vodoinštaláciu, osadiť sprchový kút a dorobiť obklad. Dohodli sa, že to urobia oni a na ich náklady, do zmluvy to nedali. Práce, ktoré sa mali v byte dorobiť mu urobila jedna firma, ktorej zaplatil 5.000,- Sk a dokupoval materiál. Keď sa našiel vážny záujemca U., tak oslovil navrhovateľa, že sa bude podpisovať zmluva. Poslal mu návrh zmluvy emailom, ktorý spätne cez emaily upravovali a zrejme, týmto zo zmluvy vypadol jeden bod, ktorý sa ukázal ako podstatný, čo bola ich chyba. On si myslel, že to mohol vymazať aj navrhovateľ, lebo to mohol považovať za nepodstatné, faktom je, že bola vytlačená zmluva bez tohto bodu, tlačil ju navrhovateľ u neho v kancelárii, kde sa stretli aj s pánom U. Pred podpísaním zmluvy navrhovateľovi vysvetľoval, že bude najlepšie, aby bola kúpna cena daná do depozitu u notára, tam bol však vysoký poplatok, tak sa dohodli, že budú v depozite ich spoločnosti, čo potom uviedol aj do kúpnej zmluvy. Týmto spôsobom sa mali ochrániť obidve strany. Pán U. pri podpísaní kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná v kancelárii navrhovateľa odovzdal kúpnu cenu 290.000,- Sk oproti príjmovému dokladu mne pre spoločnosť X. S.. Kúpna zmluva bola daná na kataster do 30 dní sa nič nedialo, tak on potom išiel na kataster a následne sa dozvedel, že pre povolenie vkladu chýbajú doklady a tento vklad bol pozastavený, resp. prerušený, konkrétne chýbalo potvrdenie spoločenstva vlastníkov, zrejme to bolo 18.04.2008, lebo vtedy bol na tomto spoločenstve a doklad mu bol vydaný, ale mohlo to byť aj iný deň. On to následne doložil na kataster, ale potom zistil, že toto nebol ten nedostatok pre ktorý bolo konanie prerušené. Toto zistil na základe toho, že pán U. mu predložil výzvu od katastra. Chýbalo vyhlásenie kupujúceho, že pristupuje k zmluve o spoločenstve. Na katastri pán U. podpísal toto doplnenie a mal ho prísť podpísať aj pán R., čo však neurobil. Bol aj za ním, ale nezastihol ho, tak sa dohodli, že mu to hodí do schránky a on to podpíše a zanesie na kataster. On v domnení, že tak aj urobil, až do chvíle, kým z emailov od neho nezistil, že tak neurobil. Ide o email zo dňa 23.04.2008. Vtedy mu došlo, že môže byť zle, lebo pán U. začal v byte investovať, vymenil okná a mohlo sa stať, že ku vkladu vôbec nemusí dôjsť. Potom sa s pánom U. snažili zhojiť vadu zmluvy tak, že urobili jednostranné prehlásenie zo dňa 13.05.2008, ale to nepomohlo. Nepomohli ani odvolania. Súčasne sa snažil, aby pán R. spolupracoval a upozorňoval ho nato, že mu vzniknú ďalšie náklady. Komunikoval s ním emailom a poslal mu prerobený dodatok ku kúpnej zmluve, keď mal výhrady voči dodatku, ktorý robil kataster. Podľa jeho názoru navrhovateľ nespolupracoval preto, že zistil, že byt môže predať za lepšiu cenu ako 240.000,- Sk. Vedel, že pán R. byt predal ešte v tom roku, alebo začiatkom ďalšieho. Keď sa vklad zrealizovať nepodarilo nakoniec pre smrť pána U., jemu bolo jasné, že peniaze patria jeho dedičom, nie však pánovi R., ktorý mal byt
a 100.000,- Sk ako zábezpeku a on nevedel, kto sú jeho dedičia, pretože jemu neprišlo vyrozumenie o tom, kto sú dedičia a tak keď mu prišla výzva od zástupcu pána U. mladšieho, tak mu povedal, aby prišiel za ním do kancelárie ale neprišiel a to keď budú známe výsledky dedičského konania. On sa obával toho, že neodovzdá kúpnu cenu tomu, kto bude oprávnený dedič. Potom mu povedali, že si budú uplatňovať nároky súdnou cestou. Potom čakal, kedy mu príde nejaké vyrozumenie, či má a komu plniť. Keďže mu nič také neprišlo, ale prišlo pánovi R., voči ktorému mal vzájomné pohľadávky, tak to pre neho dopadlo dobre s tým, že nemusí on vyplácať dedičov a následne si svoje peniaze vymáhať od pána R. Mal zato, že je s navrhovateľom vysporiadaný a celé to vzniklo preto, že nespolupracoval. Peniaze, ktoré mu vyplatil pán P. U. mal on a pokiaľ ide o to, kde ich mal, tak na to ťažko odpovedať nemusí povedať, kde presne, ale k dispozícii boli. Neinvestoval ich a polícii preukázal, že ich má, lebo im predkladal výpis z účtu, presnejšie nevedel o aký účet išlo. Spoločnosť X. S. nevykonáva realitnú činnosť skoro 3 roky odkedy je kríza. Účty spoločnosti boli zrušené. Na súde v Námestove sa dozvedel aké problémy vznikli v dôsledku smrti pána U.. Vedel, že účastníkom konania sporu v Námestove bol navrhovateľ a pán U. mladší. Jemu žiadne vyrozumenie zo súdu neprišlo. Jemu prišlo zo súdu predvolanie. On si kúpnu zmluvu potom čo bola vytlačená v kancelárii navrhovateľa po jej vytlačení prečítal. Vedel, že keď mu prišla výzva od právnika pána U. tak vedel, že ju podpisoval, že počká na rozhodnutie z ktorého bude jasné, kto je dedičom P. dokonca žiadal, aby mu dal rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania, lebo to dovtedy nevedel. Výzva od právnika mu prišla a to v októbri 2008. Ich spoločnosť mala účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a tento účet bol zrušený v októbri 2010. On pána R. vyzýval na vrátenie zábezpeky v máji 2008.
Právna zástupkyňa navrhovateľa k tomu uviedla, že vo vzťahu ku kompenzačnej námietke namieta premlčanie, pretože v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah pre spotrebiteľský charakter daného vzťahu. Ďalej poukazovala na to, že odporcovi by zmluvná pokuta neprislúchala, pretože navrhovateľ sa nedopustil takého porušenia zmluvy, pre ktoré by si odporca vymienil zmluvnú pokutu. Okrem toho ujednanie o zmluvnej pokute považuje za neplatné pre jeho nerovnovážnosť zmluvných strán.
Ako vyplýva zo žalobného návrhu, v znení jeho pripustenej zmeny, predmetom konania bol jednak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6.306,84 eur (190.000,- Sk) a jednak nárok na náhradu škody v sume 8.033,54 eur spolu s úrokmi z omeškania.
Pokiaľ ide o prvý zo žalovaných nárokov, ohľadne neho, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je nedôvodný.
Z prevedeného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ ako záujemca a odporca ako sprostredkovateľ dňa 28.01.2008 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. § 642 až 651 Obchodného zákonníka, ako aj § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorou sa odporca zaviazal pre navrhovateľa vyhľadávať kupujúceho a vyvíjať aktívnu činnosť, ktorá bude smerovať k uzavretiu kúpnej zmluvy, prípadne zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na byt navrhovateľa nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX v k.ú. W. a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť za to odplatu (províziu) za predpokladu, že bol kupujúci (prípadne budúci kupujúci) obstaraný činnosťou sprostredkovateľa, s tým, že sprostredkovateľovi vzniká provízia, ak je uzavretá kúpna zmluva a kupujúci uhradí celú hodnotu nehnuteľnosti podľa zmluvy. Výška provízie bola dohodnutá v sume rozdielu medzi sumou požadovanou záujemcom (navrhovateľom), t.j. 240.000,- Sk a sumou, ktorou dohodol sprostredkovateľ (odporca) a bola zrealizovaná (zmluva o sprostredkovaní nachádzajúca sa vo vyšetrovacom spise, keďže v súdnom spise č.k. 6C/137/2011 sa nachádza nekompletná kópia). V deň podpisu zmluvy o sprostredkovaní odporca navrhovateľovi vyplatil sumu 100.000,- Sk titulom zálohy kúpy bytu (príjmový pokladničný doklad vystavený odporcom dňa 28.01.2008 v prílohovej obálke spisu). Dňa 15.02.2008 bola uzavretá kúpna zmluva na predaj predmetného bytu s kupujúcim P. ktorého vyhľadal odporca a ako predávajúci zmluvu podpísal navrhovateľ. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 290.000,- Sk a kupujúci P. ju vyplatil pri podpise zmluvy, a to k rukám sprostredkovateľa (odporcu), v zastúpení konateľom L. K., ktorý sa zaviazal ju v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 28.01.2008 vyplatiť ju predávajúcemu (navrhovateľovi) najneskôr do 10 dní od preukázania povolenia vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností, a to tak, že jeden z účastníkov riadnej kúpnej zmluvy predloží sprostredkovateľovi k nahliadnutiu kúpnu zmluvu opatrenú pečiatkou Správy katastra Tvrdošín o povolení vkladu, prípadne výpis z LV potvrdzujúci zmenu
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho (kúpna zmluva na č.l. 13 spisu, príjmový pokladničný doklad vystavený odporcom dňa 15.02.2008 na sumu 290.000,- Sk prijatú od P. U. na č.l. 36 vyšetrovacieho spisu). K povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho P. U. nedošlo, pretože kúpna zmluva trpela právnou vadou, pre ktorú Správa katastra Tvrdošín rozhodnutím č. V 234/2008 zo dňa 19.05.2008 (č.l. 55 spisu) rozhodla o zastavení konania, voči ktorému kupujúci P. U. podal odvolanie, o ktorom Katastrálny úrad v Žiline rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to rozhodnutím zn. Vo-29/2008-Bo zo dňa 16.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2008. V priebehu odvolacieho konania, dňa 16.06.2008, kupujúci P. U. zomrel (úmrtný list na č.l. 116 vyšetrovacieho spisu). Na základe uvedeného nastal stav, kedy vlastníctvo navrhovateľa k bytu ostalo zachované, vzhľadom na nenastúpenie účinkov zmluvy a kúpna cena za byt vo výške 290.000,- Sk bola v celom rozsahu vyplatená. Nie však k rukám predávajúceho (navrhovateľa), ale k rukám odporcu. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že v dôsledku toho, že nedošlo k prevodu vlastníctva z navrhovateľa na P. navrhovateľovi ako predávajúcemu z kúpnej zmluvy, vznikla povinnosť vrátiť kúpnu cenu zaplatenú vopred. Ide o analogickú situáciu ako v prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy, kedy majú účastníci zmluvy vzájomnú reštitučnú povinnosť v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Ak k prevodu vlastníctva na kupujúceho nedošlo, ale kupujúci už zaplatil kúpnu cenu, je treba kúpnu cenu vrátiť, pričom táto reštitúcia je z druhej strany vyvážená tým, že vlastníctvo k predávanému predmetu na kupujúceho neprešlo, ale zostalo predávajúcemu (R 1/1979). To, že povinnosť vrátiť kúpnu cenu vznikla navrhovateľovi ako predávajúcemu konštatoval už Okresný súd Námestovo v konaní č.k. 5C/165/2009. Navrhovateľ sa v konaní tunajšieho súdu č.k. 6C/137/2011 domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi skutočne zaplatenou kúpnou cenou (290.000,- Sk) a poskytnutou zálohou (100.000,- Sk), t.j. vo výške 6.306,84 eur (190.000,- Sk), argumentujúc tým, že navrhovateľ v zmysle rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/165/2009-76 zo dňa 07.04.2011 plnil dedičom P. celú kúpnu cenu, hoci podľa navrhovateľa mal túto povinnosť odporca, teda, že navrhovateľ plnil za odporcu, resp. čo mal podľa práva plniť odporca. Ako už bolo uvedené povinnosť vrátiť kúpnu cenu vznikla len navrhovateľovi, ako účastníkovi kúpnej zmluvy, ktorému bola kúpna cena vyplatená. Skutočnosť, že nebola vyplatená k jeho rukám, ale bolo stranami dohodnuté iné platobné miesto - k rukám konateľa odporcu L. K., nemá na reštitučnú povinnosť navrhovateľa žiadny vplyv. Podľa práva mal vrátiť kúpnu cenu predávajúci a určenie platobného miesta mimo dispozície predávajúceho (ktoré bolo podľa svojho obsahu splnomocnením navrhovateľa pre odporcu prijať kúpnu cenu) nespôsobuje, že by povinnosť vrátiť kúpnu cenu prešla na splnomocnenca, t.j. odporcu. Ide o analogickú situácia ako v prípade, ak by si zmluvné strany napríklad dohodli, že kúpna cena bude zložená do notárskej úschovy, na vinkulovaný účet alebo podobne. V takýchto prípadoch, ak nedôjde k prevodu vlastníckeho práva nevzniká osobe, u ktorej bola kúpna cena zložená (notár, banka a podobne) vrátiť túto kúpnu cenu, ale túto povinnosť má vždy ten v prospech koho bola zložená, či vinkulovaná. Ak teda navrhovateľ dedičom P. preukázateľne vrátil kúpnu cenu, plnil si povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. S poukazom na ust. § 454 Občianskeho zákonníka tak navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 6.306,84 eur, tak ako uvádzal navrhovateľ, nenáleží. Keďže však otázka právneho posúdenia žalovaných nárokov patrí súdu, súd skúmal, či má navrhovateľ právo na zaplatenie sumy 6.306,84 eur z iného právneho dôvodu a dospel k záveru, že tomu tak je. Ako bolo uvedené v kúpnej zmluve, konateľ odporcu L. prijal kúpnu cenu v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 28.01.2008, na ktorú kúpna zmluva nepochybne nadväzovala. Kúpnu cenu prijal pre navrhovateľa a mal mu ju vyplatiť po povolení vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, najneskôr do 10 dní od preukázania povolenia vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností, a to tak, že jeden z účastníkov riadnej kúpnej zmluvy predloží sprostredkovateľovi k nahliadnutiu kúpnu zmluvu opatrenú pečiatkou Správy katastra Tvrdošín o povolení vkladu, prípadne výpis z LV potvrdzujúci zmenu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Skutočnosť, že k povoleniu vkladu vlastníctva nedošlo, nič nemení na tom, že odporcom prijatá kúpna cena (ponížená o zálohu) patrila a patrí navrhovateľovi. Navrhovateľ listom zo dňa 30.04.2008 od zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.01.2008 odstúpil, odstúpenie v tento deň odoslal odporcovi (č.l. 31 a 32 spisu Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/165/2009), pričom skutočnosť, že odstúpenie bolo odporcovi doručené mal súd preukázané z listu odporcu zo dňa 21.05.2008, ktorým na toto odstúpenie reagoval (prílohová obálka spisu). Vo vzťahu k tomuto odstúpeniu súd konštatuje, že jeho účinky nastať nemohli, keďže navrhovateľ ako dôvod odstúpenia uviedol nevyvíjanie aktívnej činnosti v zmysle čl. I zmluvy o sprostredkovaní, pričom podľa čl. IV bod 2 záujemca má právo odstúpiť od zmluvy v prípade, že si sprostredkovateľ riadne neplní svoje povinnosti podľa čl. I tejto zmluvy, a to ani po písomnej výzve zo strany záujemcu. Navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by odporcu pred odstúpením písomne vyzýval na riadne plnenie povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, týmto spôsobom zmluva nezanikla a nebol zistený ani iný dôvod zániku
zmluvy o sprostredkovaní v zmysle čl. VI tejto zmluvy. Možno teda konštatovať, že táto zmluva naďalej trvá. Kúpnu cenu, ktorú prevzal konateľ odporcu Peter K. mal odporca navrhovateľovi uhradiť do 10 dní od preukázania povolenia vkladu. Pre prípad, že by ku vkladu nedošlo si zmluvné strany uhradenie kúpnej ceny od sprostredkovateľa záujemcovi nedohodli. Na základe uvedeného platí všeobecná právna úprava o čase splnenia záväzku. K zmluve o sprostredkovaní uzavretej dňa 28.01.2008 treba uviesť, že táto nebola uzavretá medzi dvoma podnikateľmi, keď zmluvu ako podnikateľ uzatváral len odporca, ale v záhlaví zmluvy je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že tento záväzkový vzťah sa riadi v zmysle ust. § 262 Obchodného zákonníka ustanoveniami § 642 až § 651 Obchodného zákonníka (t.j. ustanoveniami upravujúcimi sprostredkovateľskú zmluvu). Nič to však nemení na tom, že súčasne ide v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) o spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľ pri jej uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ale odporca áno, keďže sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností má v predmete činnosti (výpis z obchodného registra na č.l. 5 spisu).
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2008 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.12.2008 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.12.2008 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sprostredkovateľskej zmluvy na daný vzťah dopadajú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka (ktorého úprava je obdobná s úpravou v ust. § 340 Obchodného zákonníka) ak nebola doba splnenia dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Dňa 09.12.2008 navrhovateľ, doporučenou zásielkou, odoslal odporcovi list zo dňa 09.12.2008 (list na č.l. 94 spisu, podací lístok na č.l. 62 spisu OS Námestovo č.k. 5C/165/2009), ktorým odporcu o.i. vyzval na vrátenie peňazí, ktoré boli prijaté od Šimona Schllosera v sume 290.000,- Sk. Skutočnosť, že uvedený list bol odporcovi doručený vyplýva z výpovede konateľa L., ktorú urobil dňa 16.11.2011 pred policajným orgánom (č.l. 79 vyšetrovacieho spisu), kde uviedol, že navrhovateľ mu poslal nejaký list, aj naň odpísal, kde sa jednalo o výzvu na uhradenie zábezpeky vo výške 100.000,- Sk (pozn. sudcu výzva odporcu zo dňa 03.12.2008 na č.l. 93 súdneho spisu 6C/137/2011), kde na základe tejto výzvy mi p. R. odpovedal, že mi zaplatí, až keď ja zaplatím sumu pozostalým. Aj keď z uvedeného vyplýva, že odporca list zo dňa 09.12.2008 prevzal, konkrétny deň doručenia z vykonaného dokazovania nevyplynul. Súd ustálil deň doručenia na piaty deň po jeho odoslaní, t.j. na 14.12.2008, keď vychádzal analogicky z termínov doručovania doporučených listov navrhovateľa odporcovi- listy odoslané dňa 28.09.2011 a poštovou doručovateľkou doručované 03.10.2011, resp. list odoslaný 03.10.2011 a vrátený ako nedoručený 07.10.2011 (zásielky navrhovateľa adresované odporcovi (prílohová obálka spisu). Dňom nasledujúcim po dni 14.12.2008 sa odporca dostal do omeškania s vrátením kúpnej ceny, resp. jej časti po odpočítaní poskytnutej zálohy, t.j. s vrátením sumy 190.000,- Sk (6.306,84 eur). Keďže v konaní nebolo sporné, že odporca navrhovateľovi rozdiel medzi ním prijatou kúpnou cenou a ním vyplatenou zálohou navrhovateľovi doposiaľ nevrátil, súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.306,84 eur je z vyššie uvedených dôvodov namieste vyhovieť, a to vrátane úroku z omeškania, ktorý navrhovateľ žiadal počnúc od 12.12.2011 do zaplatenia, keďže, ako už bolo uvedené minimálne
od 15.12.2008 bol odporca v omeškaní s jej vrátením. Navrhovateľ žiadal úrok priznať vo výške 9,5 % ročne. Vzhľadom k tomu, že k prvému dňu omeškania (15.12.2008) bola základná úroková sadzba NBS vo výške 2,50%, výška úroku z omeškania tak podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 predstavuje 5 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľovi k sume 6.306,84 eur priznal 5 % úrok z omeškania ročne od 12.12.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Druhým zo žalovaných nárokov navrhovateľa bol nárok na zaplatenie sumy 8.033,54 eur titulom náhrady škody.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Protiprávny úkon spočíva v porušení zmluvných alebo iných záväzkových povinnosti. V prejednávanej veci bolo preukázané, že odporca porušil, resp. nesplnil svoju povinnosť odovzdať ním prevzatú kúpnu cenu (poníženú o zálohu) navrhovateľovi, keď ju mal splniť, ako už bolo konštatované vyššie, najneskôr dňom 15.12.2008. V priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením potom navrhovateľ nemohol splniť svoj záväzok voči dedičom P. na vrátenie kúpnej ceny v primeranej dobe. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/165/2009-76 zo dňa 07.04.2011, právoplatným dňa 01.06.2011, bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť dedičom P. istinu 9.626,23 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 17.09.2008 do zaplatenia, ako aj zaplatiť každému zo štyroch dedičov trovy konania vo výške 1.350,44 eur, t.j. spolu vo výške 5.401,76 eur. Istinu 9.626,23 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 17.09.2008 do 05.12.2011, ktorý po vyčíslení predstavuje 2.631,78 eur, navrhovateľ dedičom P. U. zaplatil v piatich splátkach: dňa 05.12.2011 sumu 2.500,- eur, dňa 06.12.2011 sumu 2.500,- eur, dňa 07.12.2011 sumu 2.500,- eur, dňa 08.12.2011 sumu 2.500,- eur a dňa 12.12.2011 sumu 2.258,01 eur (výpis z platieb na č.l. 90 spisu). Tieto sumy boli poukázané na č. účtu: 262 002 6913/1100, pričom ide o účet, na ktorý všetci žiadali poukázať trovy konania (vyčíslenie trov konania na č.l. 67až 73 spisu OS Námestovo č.k. 5C/165/2009). Trovy konania a trovy právneho zastúpenia spolu v sume 5.401,76 eur navrhovateľ zaplatil v dvoch splátkach: dňa 14.07.2011 sumu 1.000,- eur a dňa 12.09.2011 sumu 1.000,- eur (č.l. 21-22 spisu). Navrhovateľ sa domáha náhrady škody vo výške 8.033,54 eur, ktorú tvorí úrok z omeškania 2.631,78 eur a trovy konania (vrátane trov právneho zastúpenia) 5.401,76 eur. Možno konštatovať, že skutočne, pokiaľ by si odporca splnil povinnosť odovzdať navrhovateľovi kúpnu cenu, resp. jej rozdiel medzi ňou a poskytnutou zálohou spor na Okresnom súde v Námestove by vzniknúť nemusel. Toto konanie sa pritom začalo až 01.07.2009, kedy bol odporca s vrátením sumy 6.306,84 eur (190.000,- Sk) v značnom omeškaní. Na druhej strane možno konštatovať, že navrhovateľovi odporca poskytol zálohu na kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Ohľadne tejto sumy nebol dôvod, aby ju navrhovateľ nevydal dedičom. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody je daný, ale nie v takom rozsahu, v akom žiadal navrhovateľ. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, navrhovateľ zaplatil dedičom 8,5 % úrok z omeškania ročne od 17.09.2008 do 05.12.2011 zo sumy 9.626,23 eur. Podľa názoru súdu však navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody v podobe úroku z omeškania len zo sumy 6.306,84 eur (190.000,- Sk) a len od 15.12.2008, kedy sa odporca dostal do omeškania s vrátením uvedenej sumy. Základná úroková sadzba NBS bola ku dňu 15.12.2008 vo výške 2,50 %, výška úroku z omeškania tak podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 predstavuje 5 % ročne a po vyčíslení uvedený úrok predstavuje sumu 938,25 eur. Pokiaľ ide o trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 5.401,76 eur, s ohľadom na skutočnosť, že pri určení ich výšky sa vychádzalo zo sumy 9.626,23 eur (290.000,- Sk), pričom odporca môže zodpovedať navrhovateľovi za len takú škodu, ktorá vznikla porušením jeho povinnosti včas nevrátiť sumu 6.306,84 eur (190.000,- Sk), navrhovateľovi súd priznal nárok na náhradu škody v pomere tomu zodpovedajúcom. Sume 9.626,23 eur zodpovedajú trovy 5.401,76 eur, sume 6.306,84 potom zodpovedajú trovy vo výške 3.539,08 eur (/5.401,76 x 6.306,84/:9.626,23 =3.539,08 eur). Titulom náhrady škody súd tak navrhovateľovi priznal sumu spolu vo výške 4.477,33 eur. So zaplatením náhrady škody sa škodca dostáva do omeškania na druhý deň pod dni, v ktorom poškodený požiadal o plnenie (R III/1967). V prejednávanej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ na zaplatenie náhrady škody vyzval listom zo dňa 27.09.2011 konateľa odporcu L., tento list zasielal dňa 28.09.2011 obom konateľom odporcu, ako aj odporcovi avšak zásielky sa mu vrátili ako nedoručené. Odhliadnuc od toho, že výzva nebola adresovaná odporcovi, ale jednému
z jeho konateľov, nemožno uzavrieť, že sa dostala do dispozície odporcu, pretože v súkromnoprávnych vzťahoch je fikcia doručenia, upravená v procesných právnych predpisoch, neaplikovateľná. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že odporca sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody najskôr dňom nasledujúcim po dni, v ktorom mu bol doručený žalobný návrh, t.j. dňom 17.12.2011 (dňa 13.12.2011 sa súdu vrátila zásielka obsahujúca žalobný návrh adresovaná odporcovi na jeho sídlo v obchodnom registri, podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa písomnosť v takomto prípade považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie). K priznanej náhrade škody vo výške 4.477,33 eur súd potom navrhovateľovi priznal úrok z omeškania počnúc od 17.12.2011 do zaplatenia vo výške 9 % ročne a vo zvyšnej časti, presahujúcej priznaný nárok súd návrh zamietol. Pri priznaní úroku z omeškania súd postupoval podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 14.12.2011 vo výške 1,00 %.
Pokiaľ ide o obranu odporcu, ten poukazoval na to, že záväzok voči navrhovateľovi zanikol, a to tak, že odporca si voči navrhovateľovi listom zo dňa 03.12.2011 započítal sumu 14.240,20 eur pozostávajúcu z nevrátenej zálohy 3.319,40 eur, penálov z omeškania s jej vrátením od 03.12.2008 do 03.12.2011 v sume 3.634,70 eur, zmluvnej pokuty 3.319,40 eur podľa čl. IV ods. 9 zmluvy o sprostredkovaní a penálov z omeškania s úhradou zmluvnej pokuty od 03.12.2008 do 03.12.2011 v sume 3.634,70 eur a nákladov na rekonštrukciu bytu vo výške 331,90 eur. Zo započítacieho prejavu odporcu vyplýva, že svoje záväzky započítaval oproti svojmu záväzku na vrátenie kúpnej ceny 9.626,23 eur (290.000,- Sk). Z uvedeného vyplýva, že ide o spôsobilú obranu len voči nároku v sume 6.306,84 eur s príslušenstvom a voči nároku na náhradu škody táto obrana neobstojí, k čomu ešte pristupuje to, že splatnosť nároku na náhradu škody, ako už bolo vyššie konštatované, nastala 17.12.2011, teda až po započítaní. Pritom podľa druhej vety odseku 2 § 581 OZ proti splatnej pohľadávke započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, nemožno. Vo vzťahu k započítaniu voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd skúmal dôvodnosť námietky premlčania, ktorú vzniesol, prostredníctvom právnej zástupkyne, navrhovateľ. Podľa ust. § 581 ods. 2 OZ totiž započítať premlčané pohľadávky nemožno. Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, kedy sa pohľadávky stretli (R 69/1972). K stretu pohľadávok dochádza vtedy, keď dospeje pohľadávka, ktorá je splatná neskôr. Pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.306,84 eur sa stala splatnou 15.12.2008. Pokiaľ ide o pohľadávky odporcu uvedené v zápočte, súd sa nezaoberal pohľadávkou na vrátenie zálohy 100.000,- Sk vrátane jej príslušenstva, pretože jej „zápočet“ navrhovateľ fakticky akceptoval tým, že neuplatňoval nárok na vrátenie celej kúpnej ceny 290.000,- Sk, ale len jej časti vo výške 190.000,- Sk. Pokiaľ ide o pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk za porušenie povinností záujemcu, v pomere k dohodnutej predajnej cene nehnuteľnosti 240.000,- Sk predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. k) OZ, a preto zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neplatnú, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Vzhľadom na uvedený záver potom súd ani neskúmal, či sa navrhovateľ dopustil takého konania, pre ktoré bolo dojednaná zmluvná pokuta. Z dôvodu neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi vzniknúť vôbec nemohla a nemožno teda hovoriť ani o jej splatnosti a premlčaní, čo sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo špecifikované v zápočte. Takisto penále z nevrátenej zálohy (100.000,- Sk) vo výške 0,1% denne, ktoré je z hľadiska svojej právnej povahy zmluvnou pokutou, sa opiera o neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku, a to s poukazom na ust. § 53 ods. 1 písm. k/ v spojení s § 53 ods. 5 OZ. Posledným nárokom, ktorý odporca uplatnil v zápočte boli náklady na rekonštrukciu bytu vo výške 10.000,- Sk. Vynaloženie týchto vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, avšak z vyjadrenia konateľa L. K. vyplynulo, že tieto náklady, ak boli vynaložené, boli vynaložené ešte v roku 2008, a to do smrti P. U. dňa 16.06.2008 (výpoveď konateľa L. K. na č.l. 108 spisu). Keďže nebola preukázaná existencia dohody medzi navrhovateľom a odporcom o týchto prácach, tento nárok má povahu bezdôvodného obohatenia, nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu. Začiatok plynutia premlčacej doby je daný okamžikom, kedy sa odporca o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil dozvedel. Odporca sa o tomto dozvedel ako náhle boli rekonštrukčné práce vykonané, t.j. v roku 2008. K premlčaniu tejto pohľadávky tak došlo s poukazom na ust. § 107 ods. 1 OZ, ktorý pre takýto prípad zakotvuje dvojročnú premlčaciu lehotu, ešte v roku 2010. Podľa ust. § 581 ods. 2 prvá veta OZ premlčané pohľadávky započítať nemožno. Ako už bolo uvedené započítací prejav je z 03.12.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené, jednostranný zápočet, ktorý bol
navrhovateľovi preukázateľne doručený (čo vyplýva z výpovede navrhovateľa pred policajným orgánom dňa 18.01.2012, kde uviedol, že je pravdou, že v období január 2012 dostal návrh na zápočet pohľadávok od pána K...) nebol spôsobilý k tomu, aby spôsobil zánik navrhovateľom uplatneného nároku na vrátenie časti kúpnej ceny v sume 6.306,84 eur a obranu odporcu tak súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Rozhodnutie o trovách konania si súd, s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to vzhľadom na väčší počet uplatňovaných nárokov a zložitosť veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).