Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1310-2007.pdf
PDF · 94.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/1310/2007
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava 1, proti povinnému: Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX E., o vymoženie sumy 132,77 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou Bc. Vierou Hurtišovou, Lúčna 16/1, 971 01 Prievidza, zastúpenou súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 908/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinná je povinná zaplatiť súdnej exekútorke Bc. Viere Hurtišovej náhradu trov exekúcie vo výške 38,96 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) podal u súdnej exekútorky Bc. Viery Hurtišovej proti povinnému Q. C., bytom E., W. XXXX/X návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch číslo ORP-P-19/DI- SK-2007 zo dňa 16.1.2007, pre vymoženie sumy 132,77 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič ako zástupca súdnej exekútorky Bc. Viery Hurtišovej, ktorá mala v čase podania návrhu a žiadosti o udelenie poverenia pozastavenú činnosť. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ďorďovičovi udelené dňa 8.1.2008. V súčasnej dobe je zástupcom súdnej exekútorky, ktorá má pozastavenú činnosť, súdny exekútor Mgr. Bernard Janík.
Súdna exekútorka podala vo veci návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného (Q. C.) nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne si uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške 114,25 eur, na zaplatenie ktorej žiadala zaviazať oprávneného. V návrhu exekútorka uviedla, že zamestnanci v rámci služobnej cesty navštívili povinného v mieste jeho trvalého bydliska, že povinný nie je poberateľom dôchodku, nevlastní motorové vozidlo, nevlastní nehnuteľnosť, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, nie je evidovaný v živnostenskom registri, obchodnom registri ani v ústrednej evidencii väzňov ZV JS SR, nevlastní cenné papiere a dňa XX.XX.XXXX umrel. Podľa súdnej exekútorky ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne a neúmerne by sa zvyšovali trovy exekučného konania. Napokon exekútorka poukázala na to, že návrh bol podaný 26.11.2007 a exekučný titul bol vykonateľný 25.2.2007 a teda oprávnený si bol vedomý, že nie je dostatok času na vymoženie pohľadávky a aj napriek tomu návrh podal.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7D/709/2010 bolo zistené, že pôvodný povinný Q. C. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie, ktoré bolo po ňom vedené, bolo právoplatne skončené osvedčením o dedičstve č. k. 7D/709/2010-58 zo dňa 4.6.2012 vydaným JUDr. Gabrielou Palugovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Topoľčanoch. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2012. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že všeobecná cena majetku poručiteľa bola 2589,14 eur a po odpočítaní dlhov poručiteľa vo výške 1444,66 eur zostala čistá hodnota dedičstva vo výške 1144,48 eur. Dedičstvo nadobudla neter poručiteľa - povinná. Jedným z dlhov prihlásených do dedičstva bola aj pohľadávka oprávneného.
Podľa § 37 ods. 3 EP proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 3 OSP konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 470 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
Povinný, proti ktorému bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, v priebehu exekučného konania zomrel a dedičstvo po ňom nadobudla jeho neter, ktorá tak vstúpila do povinností povinného do výšky nadobudnutého dedičstva. S dedičkou po pôvodnom povinnom súd preto v konaní ďalej pokračuje ako s povinnou (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku, § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a § 470 Občianskeho zákonníka).
Povinná podaním zo dňa 18.7.2012 navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu, že pohľadávku oprávneného vo výške 132,77 eur, ktorú si oprávnený uplatnil v dedičskom konaní po pôvodnom povinnom, zaplatila dňa 17.7.2012. Ako dôkaz o úhrade predložila povinná fotokópiu ústrižku poštovej poukážky (číslo 60937 zo dňa 17.7.2012), z ktorej vyplýva, že na Pošte Topoľčany 1 poukázala na účet oprávneného (k VS 9011000048) sumu 132,77 eur.
Exekúciu súd zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo ak takýto dôvod vyplýva z Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Splnením dlh zanikne. Povinná predložila doklad, z ktorého bolo zistené, že poukázala na účet oprávneného celú vymáhanú pohľadávku v sume 132,77 eur. Dedička pôvodného povinného tak uhradila vymáhanú pohľadávku priamo na účet oprávneného, čím splnila povinnosť, ktorá bola uložená
exekučným titulom jej právnemu predchodcovi. Zaplatením sumy 132,77 eur zaniklo právo z exekučného titulu. Je nepochybné, že vymáhaná pohľadávka bola uhradená až v priebehu exekučného konania (exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2007 a pohľadávka bola uhradená v roku 2012). Súčasne je však nepochybné, že k úhrade vymáhanej pohľadávky došlo mimo vykonávania exekúcie súdnou exekútorkou. Povinná totiž pohľadávku zaplatila na základe jej uplatnenia oprávneným v dedičskom konaní po pôvodnom povinnom. Súdna exekútorka síce vydala vo veci upovedomenie o začatí exekúcie, toto sa jej však nepodarilo doručiť povinnému a po zistení, že povinný zomrel, namiesto toho, aby zisťovala, či a ako bolo skončené dedičské konanie, t. j. či do povinností povinného nevstúpia jeho dedičia, podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Skutočnosť, že povinný zanechal majetok, ktorý postačuje na úhradu trov exekúcie, ale aj vymáhanej pohľadávky, pritom jednoznačne vyplýva z osvedčenia o dedičstve. K úhrade vymáhanej pohľadávky, teda k zániku práva z exekučného titulu, tak nedošlo v dôsledku činnosti súdnej exekútorky
- v rámci ňou vykonávanej exekúcie. Vzhľadom na uvedené, t. j. že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu bola splnená a k jej splneniu došlo mimo výkonu exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. f) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd takto postupoval napriek návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko na postup podľa tohto zákonného ustanovenia neboli splnené podmienky, keďže osvedčením o dedičstve bolo jednoznačne preukázané, že povinný zanechal majetok postačujúci nielen na úhrad trov exekúcie, ale aj samotnej pohľadávky.
Podľa § 196 EP účinného do 31.12.2011 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP § náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 47 ods. 3 EP povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 2)
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 197 ods. 1 a § 200 ods. 2 EP tak, že zaviazal povinnú zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 38,96 eur. Trovy exekúcie patria súdnej exekútorke podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a predstavujú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20,40 eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 18,56 eur (poštovné 9,04 eur, cestovné 9,52 eur, § 22 vyhlášky). Odmenu si exekútorka uplatnila podľa § 14 a 15 vyhlášky, a to odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 26,56 eur a paušálnu odmenu vo výške 23,24 eur. Povinná uhradila pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako by jej uplynula lehota na podanie námietok, keďže upovedomenie o začatí exekúcie ešte nebolo exekútorkou doručené (povinnej ani jej právnemu predchodcovi). Exekútorke preto patrí odmena podľa § 5 ods. 2 vyhlášky vo výške 50% z odmeny určenej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky. Odmena súdnej exekútorky je podľa § 5 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur (20% z uhradenej sumy 117,64 eur = 23,53 eur, čo je menej ako 33,19 eur, preto exekútorke patrí podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena v najnižšej výške 33,19 eur). Z takto určenej odmeny ale exekútorke podľa § 5 ods. 2 vyhlášky patrí polovica, t. j. odmena vo výške 17,- eur (33,19 eur je po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky 34,- eur z čoho polovica je 17,- eur). Vzhľadom na uvedené bola exekútorke odmena priznaná nie v ňou uplatnenej výške, ale vo výške 17,- eur zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 3,40 eur (20% z odmeny 17,- eur, § 196 vyhlášky účinnej do 31.12.2011 - exekučnú činnosť vykonala exekútorka vo veci do 31.12.2011).
V rámci náhrady hotových výdavkov si uplatnila exekútorka náhradu poštovného vo výške 16,- eur, z jej spisu však takéto poštovné nebolo zistené. Súd priznal exekútorke poštovné iba vo výške 9,04 eur, pričom vychádzal z jej spisu - doručovaných písomností, dokladov o ich doručení, spôsobu ich doručovania a ceny poštovného v čase doručovania. Za doručenie zásielok, ktoré nebolo vykonané prostredníctvom pošty náhrada poštovného priznaná nebola (napr. predloženie návrhu na zmenu oprávneného súdu - doručené osobne), pretože poštovné pri tomto spôsobe doručenia nevzniklo. Ďalej si exekútorka uplatnila náhradu nákladov spojených so zavedením spisu vo výške 8,77 eur (obal, papier, euroobal na materiály v spise, obálky, toner, spinky, atď., archiváciu - 0,619 eur x 10 rokov). Tieto náklady neboli preukázané a súd má aj zato (na rozdiel od súdnej exekútorky), že náhrada týchto nákladov súdnej exekútorke ani nepatrí, pretože náhrada za administratívne práce je zahrnutá v odmene (§ 25 vyhlášky). Napokon si exekútorka uplatnila náhradu cestovného vo výške 20,64 eur. V spise exekútorky sa nachádzajú zápisy o vykonaní práce, z ktorých vyplýva, že vo veci mali byť vykonané cesty do miesta bydliska povinného - dňa 25.2.2008 za účelom zisťovania majetku povinného, dňa 14.8.2008 za účelom zisťovania účtov povinného a dňa 4.11.2008 za účelom zisťovania zamestnávateľa povinného. Náhrada cestovného bola exekútorkou uplatnená za jednotlivé cesty vo výške 10,32 eur, 10,51 eur a 10,13 eur s tým, že v cestovnom sú zahrnuté aj náklady na telefón 3 x 0,80 eur. Cestovné podľa zápisov bolo uplatnené vo výške jednej tretiny z celkového cestovného na každú cestu, nakoľko v rámci jednej cesty boli vybavené tri exekúcie. Súd priznal exekútorke iba náhradu cestovného za prvú cestu vykonanú za účelom zisťovania majetku dňa 25.2.2008 vo výške 9,52 eur, ktorú posúdil za účelnú jednak z titulu možného doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a tiež zisťovania jeho majetku (vrátane účtov a zamestnávateľa). Vykonanie samostatných ciest do miesta trvalého pobytu povinného za účelom zisťovania údajov o jednotlivých druhoch majetku súd za účelné neposúdil a náhradu cestovného s nimi súvisiaceho preto exekútorke nepriznal. Súdna exekútorka už v čase vykonania ciest musela mať vedomosť, že povinný je na adrese trvalého pobytu neznámy (zásielky sa jej vrátili s upozornením poštového doručovateľa, že adresát zásielok je neznámy). Napriek tomu namiesto toho, aby sa pokúsila preveriť aktuálnu adresu bydliska povinného, cesty vykonala. Okrem toho vykonanie samostatných ciest za účelom zistenia jednotlivých druhov majetku nemôže byť účelné, ani v prípade, že by bydlisko povinného bolo známe, či už z dôvodu, že všetky skutočnosti bolo možné zistiť dotazmi (u príbuzných, s ktorými bolo podľa zápisu o vykonaní práce komunikované) už pri prvej ceste, ale tiež preto, že zisťované skutočnosti bolo možné zistiť aj dotazmi na príslušné subjekty (napr. zamestnávateľa u sociálnej poisťovne). Náhradu nákladov na telefonické hovory vo výške 2,40 eur (3 x 0,80 eur) neboli exekútorke priznané, nakoľko neboli ničím preukázané - zo spisu exekútorky nevyplýva žiadne vykonanie telefonických hovorov (s kým malo byť telefonované, kedy a za akým účelom).
S poukazom na uvedené dôvody súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich súdnej exekútorke priznal vo výške 38,96 eur, pričom pri rozhodovaní vychádzal z exekútorkou predloženého vyčíslenia trov, z jej spisu sp. zn. Ex 908/07, pričom posudzoval aj účelnosť vzniknutých trov.
Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 197 ods. 1 EP). Oprávnený môže byť zaviazaný zaplatiť trovy exekúcie iba v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 prvá veta a ods. 3 EP). Pri skúmaní zavinenia oprávneného treba posúdiť, či pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, napr. či pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť z exekučného titulu (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného). Exekúcia v tejto veci nebola zastavená zavinením oprávneného, pretože pôvodný povinný vymáhanú pohľadávku nezaplatil v lehote určenej v rozhodnutí, ale urobila tak až jeho dedička v priebehu exekučného konania. Súd preto postupoval podľa § 197 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi zviazal povinnú. Návrh bol podaný dôvodne, keďže povinnosť z exekučného titulu bola splnená až po začatí exekučného konania a návrh na vykonanie exekúcie tak bol podaný dôvodne.
Súd v súvislosti s odmenou exekútorky súčasne podotýka, že exekútorke by nepatrila odmena v ňou uplatnenej výške ani v prípade, že by jej bola priznaná podľa § 14 a 15 vyhlášky, nakoľko exekútorka si ju uplatnila aj za činnosti, za ktoré jej podľa vyhlášky nepatrí. Hodinová odmena by podľa vyhlášky patrila exekútorke iba za vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 45 minút, t. j. za jednu začatú hodinu vo výške 6,64 eur (upovedomenie nebolo doručené povinnému, preto exekútorke nepatrí paušálna odmena za jeho doručenie). Za ostatné činnosti by exekútorka nemala právo na hodinovú odmenu, nakoľko ide o administratívne práce, za ktoré je náhrada podľa § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora (napr. za prevzatie a zaevidovanie návrhu, založenie spisu, zaevidovanie údajov o účastníkoch do databázy); ide o činnosti, za ktoré jej patrí paušálna odmena (napr. za získanie poverenia); ide o činnosti, ktoré vo veci nevykonala (zrušenie exekučných príkazov blokácií vozidiel) a ide o činnosti, ktoré neboli vykonané účelne (návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podaný napriek tomu, že povinný zanechal majetok). Paušálnu odmenu si exekútorka uplatnila vo výške, ktorá nie je v súlade s vyhláškou, pretože s výnimkou paušálnej odmeny za získanie poverenia si odmenu za jednotlivé úkony uplatnila vo výške 4,98 eur. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je však paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 15 ods. 1 vyhlášky) v sume 3,32 eur.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená. Oprávnenému, ktorý by mal na náhradu trov konania právo, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol dôvodný, trovy nevznikli. Povinná na náhradu trov konania nemá právo, pretože k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie podľa čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.