Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-71-2012.pdf
PDF · 80 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/71/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľa B. K., bytom K., B. C. XXX/XX, proti odporcovi B. K., C. XXX/X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. apríla 2012, č.k. 2P/35/2011-70, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi z 56,50 Eur na sumu 85 Eur mesačne s účinnosťou od 27. septembra 2011. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 203,30 Eur za čas od 27. septembra 2011 do 30. apríla 2012 súd povolil odporcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne k rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou rozsudku, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Tým sa vo výrokovej časti zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. 6C/66/2009-25 zo dňa 30.07.2009 v časti o určenie výživného na navrhovateľa. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.07.2009 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, navrhovateľ a jeho sestra B. K. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a odporcovi bola určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľa v sume 56,50 Eur mesačne a na B. K. vo výške 50 Eur mesačne. Navrhovateľ je v súčasnosti riadnym študentom denného bakalárskeho 1. ročníka Fakulty prírodných vied F. C. Y. v G., s tým, že odporca je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 29. januára 2009 doposiaľ a nepoberá žiadnu dávku ani príspevky k dávke. V čase rozvodu manželstva bol odporca nezamestnaný, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani iné dávky a nepoberal žiaden príjem. Matka bola v tom čase zamestnaná ako zdravotná sestra, ktorá dosahovala príjem 349,73 Eur. Vyživovaciu povinnosť mali ako odporca, tak aj matka navrhovateľa k dvom deťom. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ študuje na vysokej škole, pričom ide o denné štúdium a teda nie je schopný sám sa živiť. Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi preto naďalej trvá. Vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od rozhodnutia súdu, ktorou bolo výživné naposledy určené, a ktorá predstavuje viac ako dva a pol roka, došlo k objektívnej zmene pomerov, spôsobenej zvýšením výdavkov. Na strane navrhovateľa nástupom na vysokú školu došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Štúdium na vysokej škole si vyžaduje zvýšené náklady
spojené s nákupom učebníc, školských pomôcok, financovaním školských aktivít, cestovaním, ako aj obvyklé výdavky na stravu, hygienu a oblečenie. Výdavky na navrhovateľa naďalej uhrádza jeho matka, ktorej príjem sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšil. Odporca je vedený ako uchádzač o zamestnanie, pričom dávky v hmotnej núdzi mu priznané neboli. Brigádnicky nepracuje a ani si brigádu nehľadá. Hoci podľa vlastného vyjadrenia má zdravotné problémy, lekára nenavštevuje. Ak teda nemá žiaden príjem v súčasnosti, je v jeho schopnostiach a možnostiach príjem dosiahnuť. Súd poukázal na tú skutočnosť, že odporcovi bola v rámci vysporiadania BSM matkou navrhovateľa dňa 10.06.2011 vyplatená suma 18.256 Eur, ako aj skutočnosť, že odporca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Mercedes 124. S prihliadnutím na vek povinného rodiča, teda odporcu, ktorý si má byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti a zabezpečovať si príjem aspoň z brigádnickej činnosti, súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi na čiastku 85 Eur mesačne a to s účinnosťou od 27.09.2011, teda odo dňa začatia konania. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Zvýšením vyživovacej povinnosti vznikol zároveň odporcovi nedoplatok so zameškaným výživným v sume 203,30 Eur za čas od 27. septembra 2011 do 30. apríla 2012, ktorý mu súd povolil splácať v splátkach po 20 Eur mesačne k rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a znížil výživné adekvátne jeho schopnostiam, možnostiam, prípadne ho ponechal na pôvodnej sume. Uviedol, že na pojednávaní neboli predložené všetky aktuálne doklady zo strany navrhovateľa, týkajúce sa pracovnej zmluvy bývalej manželky, pretože táto naďalej pracuje v zahraničí a zmluvy, ktoré doložili, boli z roku 2011. Poukázal na tú skutočnosť, že podával trestné oznámenie, že navrhovateľ aj s bývalou manželkou spáchali trestný čin krádeže peňazí na čiastku 18.000 Eur, ktoré do dnešného dňa nikto nebral do úvahy. Rovnako on predložil na pojednávaní všetky doklady k súdnemu pojednávaniu, jeho zárobkové pomery, výpisy z úradu práce, ktoré sa nebrali na vedomie. Vzhľadom na vek detí, zverených do starostlivosti bývalej manželky, tieto nedostávajú potrebnú starostlivosť, pretože táto pracuje dlhodobo v zahraničí. Žiadal preto súd, aby ešte raz boli predložené aktuálne doklady zo strany navrhovateľa a bývalej manželky a tiež, aby súd vyžiadal doklady od polície v Partizánskom a z odboru sociálnych vecí a rodiny v O.. Namietal, že súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Čo sa týka trestného činu odcudzenia peňazí, tento bol šetrený a nebolo nič preukázané a vyšetrovanie bolo zastavené. Odporca je síce evidovaný na úrade práce, avšak má za to, že keď býva u rodičov a nemá príjem, podieľa sa na spolupráci v rodinnej firme, prepísanej z jeho pôvodnej živnosti na novovytvorenú živnosť jeho otca a preto má za to, že firma prosperuje, pretože aj on v nej brigádoval ako študent. Odporcovi bude tiež zo strany jeho matky vyplatená čiastka 3.320 Eur ku dňu 06.06.2012 z dohody o vysporiadaní BSM, z ktorej bude môcť splácať výživné do času, kým si nenájde prácu. Starostlivosť matky je dostatočná, pretože matka pracuje v
2-týždňových intervaloch a nepracuje dlhodobo v zahraničí ako uvádza odporca.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane navrhovateľa, odporcu, ako aj matky navrhovateľa od času poslednej úpravy o výživnom na samotného navrhovateľa.
Neobstojí námietka zo strany odporcu uvedená v odvolaní, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie. V prejednávanej veci je nepochybné, že obaja účastníci sa zúčastnili posledného pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie čo do veci samej, boli poučení súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predkladať všetky potrebné dôkazy a navrhovať dôkazy, pričom účastníci zhodne uviedli, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Preto potom námietka odporcu uvedená v odvolaní v tom smere, že súd nevykonal potrebné dôkazy, neobstojí, pretože pokiaľ mal za to, že dokazovanie je dostatočné, mal možnosť pred súdom prvého stupňa takéto dôkazy navrhnúť. Pokiaľ tak neurobil, nemožno túto skutočnosť namietať ďalej v odvolacom konaní.
Čo sa týka námietky odporcu ohľadom zamestnania matky navrhovateľa v zahraničí, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ by matka navrhovateľa nepracovala v zahraničí, jej príjem by bol podstatne nižší a za týchto okolností by potom táto skutočnosť dospela k tomu dôsledku, že by bolo potrebné rozhodovať o ešte vyššej výške výživného na samotného navrhovateľa, ktorý nie je schopný v súčasnosti sa samostatne živiť. Okrem toho navrhovateľ je plnoletý a preto neobstojí námietka zo strany odporcu v tom smere, že by jeho matka zanedbávala starostlivosť o navrhovateľa.
Okrem toho v prejednávanej veci je tiež nepochybné, že aj v čase poslednej úpravy o výživnom v roku 2009 bol odporca rovnako nezamestnaný, bez príjmu a napriek tomu mu bola stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 56,50 Eur mesačne. Je na odporcovi, aby vyvinul zvýšené úsilie v nájdení si práce, nakoľko vyživovacia povinnosť voči deťom do doby, kým nezískajú schopnosť samostatne sa živiť, má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami zo strany odporcu.
Okrem toho z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že odporcovi bola vyplatená čiastka z titulu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany matky navrhovateľa a ďalšia mu mala byť vyplatená, ako vyplýva z vyjadrenia samotného navrhovateľa, v mesiaci jún 2012.
Vo zvyšku, ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
V časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, odvolanie podané nebolo a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.
Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri vyčíslení nedoplatku na zročnom výživnom a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .