Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/523/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: G. O., N. O. Č..XXX, zast. JUDr. Petrom Škultétym, advokátom v Bratislave, Heydukova 3, proti odporcovi: FOOD LINER, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Hraničná 18, zast. JUDr. Martinom Paškalom, advokátom v Bratislave, Záhradnícka 27, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 10. júna 2011 č.k. -166 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď odporcu zo dňa 23.5.2008 daná navrhovateľovi je neplatná a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 3.827,73 Eur.

Rozhodol tak s odôvodnením, že pri rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnancovi podľa ust. postupoval odporca v súlade so zákonom. Po vykonanom dokazovaní mal v posudzovanom prípade za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil na základe výpovede zo dňa 23. 05. 2008 danej navrhovateľovi podľa ust. Zák. práce, pričom zo strany odporcu boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované pre tento spôsob rozviazania pracovného pomeru v ust. , tzn. bola dodržaná písomná forma výpovede a kvalifikovaný spôsob doručenia. Výpoveď obsahovala dostatočne konkretizovaný a skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, a napokon, zo strany navrhovateľa bola dodržaná aj dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru ( ).

Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, po opísaní a zistení skutkového stavu mal súd za preukázané, že výpoveď daná navrhovateľovi je platná, nakoľko z hľadiska ustanovenia by bola neplatná len taká výpoveď, z ktorej sa nedá ani výkladom zistiť, ktorý výpovedný dôvod sa v nej v skutočnosti uplatňuje.

V danom prípade sa výpovedný dôvod zistiť dal a bol ním dôvod uvedený v ust. § 63 ods. 1, písm. e)

- veta prvá, podľa ktorej zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Drzé a neslušné správanie navrhovateľa, jeho odmietanie vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal, súd posúdil ako dôvodné sťaženie a organizáciu práce riadnym spôsobom, najmä, ak ako bolo v konaní preukázané, skutočne išlo o jediného obchodného partnera odporcu. Keďže zamestnávateľovi dáva možnosť výberu rozhodnutia sa, či zamestnanca ponechá v pracovnom pomere ešte počas výpovednej doby, alebo s ním ukončí pracovný pomer okamžite, súd mal za to, že odporca si vybral prvú možnosť. Odporca písomnými vyjadreniami zodpovedných osôb spoločnosti Transport Verbeken preukázal, že navrhovateľ sa skutočne správal drzo

a neslušne. Dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa, ktorý mal súdu vyvrátiť, že sa tak nesprával, o čom však súdu žiaden dôkaz nepreložil, ani ho vykonať nenavrhol. To, že ostatní vodiči odmietli pred súdom podľa názoru navrhovateľa vypovedať, sa nemusí ešte zakladať na pravde, pretože sa o to ani nepokúsil, ich mená súdu neoznačil. Podobne súdu nepredložil jediný dôkaz o tom, že by ho bol zamestnávateľ nútil nedodržiavať bezpečnostné prestávky v práci, resp. prekračovať povolenú rýchlosť. Jeho výpisy z komunikácie s odporcom počas jázd, v spise sa nachádzajúce, ani nenaznačujú žiadne takého konanie. Ak mal navrhovateľ ešte pred doručením výpovede dôkazy k svojím tvrdeniam uvedeným v jeho liste odporcovi zo dňa 21. 04. 2008, ( čl. 46), o opakovanom porušovaní pracovnej zmluvy, mal možnosť tieto si včas zabezpečiť, mal ich pripojiť k tomuto podaniu a tým by jeho tvrdenia boli riadne preukázané. Takto mu ostávalo iba tvrdiť, že sa nesprával drzo a neslušne, čo bolo pred súd nepostačujúce. Taktiež súdu poukázalo na nezodpovedné konanie navrhovateľa i jeho vedenie motorového vozidla zn. Iveco s prívesom, v čase dopravnej nehody dňa 08. 08. 2006, kedy ostatným účastníkom cestnej premávky svojou nezodpovednou jazdou, neprimeranou rýchlosťou k poveternostným podmienkam, za dažďa, nesprávnym predbiehaním a nedodržaním bezpečného odstupu, spôsobil ublíženie na zdraví, čím sa i súdu napokon javil ako osoba nedôveryhodná. Odporca naopak svoje tvrdenie obhájil stanoviskom N. V Transport Verbeken zo dňa 23. 05. 2008, ktoré podpísali: p. Michiels Lisette, generálny riaditeľ, a plánovači: Dierrick Jeroen, Zimmerman Frank a Schapmans Bjorn, ktorým súd nemal dôvod neveriť.

S poukazom na rozhodnutie súdu v určovacej časti návrhu, súd prvého stupňa zamietol i návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, keďže predpokladom pre rozhodovanie súdu o peňažných nárokoch podľa § 78 Zák. práce je výrok súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že dôvody výpovede sú vymedzené všeobecne, sú nekonkretizované a nešpecifikované a teda zameniteľné s inými dôvodmi. Súčasne nie je špecifikované navrhovateľovo nedovolené konanie, ktoré by mohlo mať za následok porušenie pracovnej disciplíny, t.j. absentuje uvedenie a opísanie konkrétneho nedovoleného konania, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť a ktoré súčasne bolo spôsobilé založiť platný dôvod výpovede. Výpoveď je teda neplatná aj z dôvodu skutkovej zameniteľnosti dôvodov výpovede. Tiež poukázal na to, že povahové vlastnosti zamestnanca nemôžu byť dôvodom výpovede zamestnávateľa tak ako to v predmetnej veci urobil odporca. Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal vznesenou námietkou uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie výpovede, pritom odporcovi jednoznačne objektívna prekluzívna lehota, v ktorej bol oprávnený dať navrhovateľovi výpoveď, márne uplynula, keďže dopravná nehoda, ktorá mala byť dôvodom predmetnej výpovede sa stala 8.8.2006. Rovnako poukázal na to, že odporcovi uplynula aj subjektívna dvojmesačná prekluzívna lehota na danie výpovede, pretože list zo dňa 9.3.2008 od Okresného riaditeľstva PZ v Galante, na ktorý poukazuje odporca v predmetnej výpovedi, bol doručený odporcovi už 14.3.2008 a odporca mu dal výpoveď až listom zo dňa 23.5.2008, čiže po márnom uplynutí dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty. Odporca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec podľa v medziach podaného odvolania bez odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa ust. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa 81 písm. a) - c) zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Je síce pravdou, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ uvedie vo výpovedi (v danom prípade neuviedol žiadnu), ale musí vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov výpovede ( ). V tomto konkrétnom prípade, či išlo o porušenie pracovnej disciplíny vo forme závažného porušenia. Konkretizácia môže byť rôzna, stačí celkom stručné uvedenie skutočností, oprávňujúcich na rozviazanie pracovného pomeru týmto spôsobom, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je teda dôvodom zrušenia pracovného pomeru.

V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že odporca dostatočne nevymedzil po skutkovej stránke dôvod výpovede, pretože z nej nie je možné žiadnym spôsobom zistiť v akom konkrétnom konaní možno vidieť závažné porušenie pracovnej disciplíny a kedy, v akom časovom období, malo k nemu dôjsť (preklúzia) , nemožno teda posúdiť, či vo výpovedi vytýkané konanie by nebolo možné zameniť s iným, či dodatočne zmeniť. V žiadnom prípade nie je možné pripustiť, aby konkrétne skutkové okolnosti, ktoré boli pre odporcu dôvodom k daniu výpovede, boli zisťované až v priebehu súdneho konania.

Keďže odporca vo výpovedi danej navrhovateľovi dôvody výpovede ani v minimálnom rozsahu nešpecifikoval (nevhodné správanie, nedisciplinovať, neplnenie úloh) ide len o všeobecné charakteristiky konania bez časového určenia, z ktorých nie je zrejmé, čo má byť vôbec predmetom dokazovania v konaní a nemožno povedať, že sú vymedzené tak, aby odporca nemohol dodatočne uplatnený dôvod meniť, odvolací súd dospel k záveru, že dôvod výpovede v posudzovanom prípade nie je dostatočne skutkovo vymedzený a tento nedostatok sa nedá odstrániť ani pomocou výkladu prejavu vôle, keďže nemožno nahradzovať neprejavenú vôľu. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny.

Odvolací súd to preto v súlade s ust. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby sa zaoberal aj ďalšími uplatnenými nárokmi.

V ďalšom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov celého konania ( ).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.