Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12C-151-2005.pdf
PDF · 78.84 KB
Case nature
Subarea
12C/151/2005
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľov : X. T. U., G.. L., B.. XX.X.XXXX, X. C. XXX, Z.. Y.. X. W., H. U. U. P. L., P. XX X. Y. J., B.. X.XX.XXXX, C. XX, L. C. : X./. U. T., X. C. XX, X./. X. T., X. C. XX, X./. Y. J., B.. X.XX.XXXX, C. Č.. XX, X./. T. R., G.. W., B.. X.X.XXXX, X. C. XX, X./. Y. X., B.. XX.X.XXXX, X. T. Š. Č.. XXX, X./. Y. W., L. B. P. W. Z. U. L. K., Z.. Y.. G. X. H. U. U. P. L., V. XX, L., X./. H. U., G.. W., B. L., P. W. Z. U. L. K., Z.. Y.. G. X. H. U. U. P. L., V. XX, L., X./. T. Š. G.. W., B.. XX.X.XXXX, X. C. XX, X./. X. W., B.. X.X.XXXX, X. U. Č.. XXX, P. Š., XX./. H. I., B.. X.X.XXXX, X. Č. X, L., XX./. T. L., B.. XX.X.XXXX, C. č. 94 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol
rozhodol:
konanie žalobcu v 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. /, 2./ a 4./ až 11./ rade zastavuje z a s t a v u j e,
konanie žalobkyne v 1. rade vo vzťahu k žalovanej v 9./ rade z a s t a v u j e,
návrh na zastavenie konania žalobkyne v 1. rade v znení zo dňa 25.4.2012 v zostávajúcej časti z a m i e t a,
návrh na pripustenie ďalších účastníkov konania v znení zo dňa 25.4.2012 z a m i e t a,
návrh na zastavenie konania doručený súdu dňa 18.7.2012 z a m i e t a,
žalovaným náhradu trov konania, v zastavujúcej časti n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.11.2005 pôvodní žalobcovia žiadali zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Na pojednávaní konanom dňa 27.4.2010 žalobca v 2. rade Y. J. na základe výzvy súdu, či trvá na podanom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko podaním zo dňa predchádzajúci právny zástupca žalobkyne v 1. rade ho navrhol pripustiť do konania na strane žalovaného. Uviedol, že si nie je vedomý podania žiadnej žaloby, a následne zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Súd o tomto návrhu rozhodol v tomto uznesení napriek nesúhlasu niektorých žalovaných z dôvodov ako je uvedené nižšie.
Žalobkyňa v 1. rade podaním zo dňa 25.4.2.5.5212 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala návrh avšak len v časti tiež späť tak, že žiadala konanie zastaviť vo vzťahu k neznámym dedičom po H. U., neznámym dedičom po H. J.C., neznámym dedičom po Y. W., B. J. C. Š. W.N., B. J. L. V. W., H. W., Y. W., H. C., T. W. B.. XX.X.XXXX, H. W. B.. XX.X.XXXX, K. W. B.. XX.X.XXXX, I. W. B.. XX.X.XXXX, P. W. B.. X.X.XXXX, K. X. B.. XX.X.XXXX, Y. W. B.. XX.X.XXXX, H. X. B.. XX.XX.XXXX, Y. W.C. XX.X.XXXX,
T. J. B.. XX.X.XXXX, Ľ. T. B.. XX.X.XXXX (D. Z. C. X E. ), T. W. B.. XX.XX.XXXX (O. D. Xx Z. C.), J. S. B.. X.XX.XXXX, X. W.W. B.. X.X.XXXX.
Súčasne týmto návrhom žiadala v zmysle ust. § 92 O.s.p., aby súd rozhodol o pripustení do konania ďalších účastníkov konania na strane žalovaných a o Y. W., H. U., H. I., T. L. H. H. C..
Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 92 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vo veci je v prvom rade nutné uviesť, že ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do úvahy postup podľa § 92 O.s.p.(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 Cdo 26/2010). V danej právnej veci súd tak aj postupoval a konal s právnymi nástupcami uvedenými ako neznámi dedičia napr. L. H. U., H. Ď., Š. W. atď. Pričom v priebehu konania súd dal podnet aj na dodatočné dedičské konania, nakoľko ako vplynulo z pripojených dedičských spisov že nehnuteľnosť, ktorej sa v danom konaní domáhali tak pôvodní žalobcovia ako aj súčasní, že nebola predmetom pôvodných dedičských konaní, hoci iné nehnuteľnosti po tom ktorom poručiteľovi boli riadne prejednané. Následne v jednotlivých dodatočných dedičských konaniach bol aj ustálený okruh jednotlivých právnych nástupcov dedičov, pričom súd mal zistené, že po Y. W. B. W. L. B. P. L. T. R., H. I. L. Š. W., Y. X. L. V. W.C., T. Š. L. Y. W., T. L. H. Y. J. L. H. J., X. W. L. H. C.. Ďalej súd dáva do pozornosti, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje žalobcu a žalovaného (§ 90 O.s.p.); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či takto označený žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná pasívna legitimácia resp. či s tým súhlasí alebo nesúhlasí). Ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do úvahy postup podľa § 92 O.s.p. (viď R 33/ 1994, obdobne tiež W. spol.: Občiansky súdny poriadok, komentár, I diel, EUROUNION Bratislava, 2010, str. 439). Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 OZ a § 8 OZ (t.j. právna subjektivita a spôsobilosť na právne úkony). Okamihom narodenia má každá fyzická osoba spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), smrťou právna subjektivita fyzickej osoby zaniká.
Preto čo sa týka návrhu žalobkyne v 1. rade na zastavenie konania vo vzťahu k vyššie uvedeným účastníkom súd tento zamietol (okrem návrhu na zastavenie konania k X. W., ktorému vyhovel a konanie voči nej zastavil) a to z toho dôvodu, že uvedené osoby už účastníkmi konania ani už neboli, z pripojených dedičských spisov a najmä z právoplatných rozhodnutí konania (ktoré sú súčasťou spisu) vyplynulo, ktoré konkrétne osoby z účastníkov sú dedičmi a teda nositeľmi hmotnoprávnych povinností.
Čo sa týka úpravy návrhu zo dňa 25.4.2012 podaním doručeným súdu dňa 18.7.2012 aj tento musel súd zamietnuť s poukazom na to, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje,
pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010, sp. z n. 6Sžo/372/2009). Je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2012 zotrvala na späťvzatí návrhu avšak návrh upravila len vo vzťahu k X. W. (ku ktorej už nežiadala konanie zastaviť), ako vyplýva z vyššie uvedeného, nie je možné späťvzatie žaloby ďalším úkonom vziať späť, preto v tejto časti súdu nezostávalo iné len tento procesný úkon zo dňa 25.4.2012 zobrať na vedomie a rozhodnúť o ňom a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Čo sa týka návrhu na pripustenie ďalších účastníkov konania na strane žalovaných a to Y. W. tento už bol označený ako účastník konania, opätovné pripustenie do konania tej istej osoby sa prieči zásade zrozumiteľnosti návrhu účastníka konania a preto súd v tejto časti návrh zamietol. Uvedené sa týka aj označenej účastníčky H. U. G.. W.. Č. U. O. H. I. H. T. L. tieto nastúpili ako dedičky po svojich právnych predchodcoch, ktorí boli označení ako účastníci v pôvodnom návrhu a to po Š. W. H. H. J.. Návrh na pripustenie do konania vo vzťahu k H. C. súd zamietol jednak preto, že smrťou právna subjektivita fyzickej osoby zaniká a ako mal zistené zo spisu (čl. 222), zo zápisnice zo dňa 17.9.2009 spísanej na Notárskom úrade Y.. N. H. H. C. Z. pričom jej právnou nástupkyňou vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti sa stala X. keďže predmetná nehnuteľnosť už prededená aj bola pričom s touto súd bez ďalšieho ako právnou nástupkyňou aj konal (podaním zo dňa 25.4.2012, však vo vzťahu k nej zobrala žalobkyňa v 1. rade návrh späť). Čo sa týka súhlasu so zastavením konania žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5., 8. rade vyslovili nesúhlas so zastavením konania, tak k návrhu žalobcu v 2. rade, ktorý žiadal zastaviť konanie v celom rozsahu (naviac vystupuje aj ako žalovaný v 3.rade), ako aj čiastočnému späťvzatiu zo stany žalobkyne v 1. rade, bez bližšieho zdôvodnenia, a zároveň žiadali aby žalobkyňa im nahradila trovy konania. Za žalovaných v 6. a 7. rade bol vyslovený súhlas so zastavením konania ak aj zo strany žalovanej v 10. rade. Žalovaná v 9. rade sa k návrhu nevyjadrila. Súd napriek uvedenému nesúhlasu žalovaných konanie v časti zastavil a poukazom na to, že späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Vyššie uvedení žalovaní však neuviedli žiadne dôvody nesúhlasu so zastavením konania, tým neuniesli dôkazne bremeno na posúdenie vážnosti dôvodov ich nesúhlasu. Z týchto dôvodov súd zastavil konanie vo vzťahu žalobcu v 2. rade voči všetkým žalovaným v celom rozsahu a žalobkyne v 1. rade vo vzťahu k žalovanej v 9./rade, a v ostatnom návrh na zastavenie konania zamietol. Konanie však bude pokračovať riadne medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanými v 1. 2. rade žalovaným v 3. rade a ostatnými právnymi nástupcami ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, okrem žalovanej v 9. rade. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Žalovaným však nevznikli, preto im ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do- ručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.