Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-64Csp-44-2022.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-64Csp/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: M. L., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom L. XXX/XXX, I., o zaplatenie 529,17 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 493,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.07.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 86,40 %.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa 01.07.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 529,17 EUR spolu sú úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.07.2021 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že spoločnosť Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 (ďalej len „veriteľ“) a žalovaný uzatvorili dňa 10.12.2019 zmluvu č. 8017209261, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam veriteľa pohľadávku riadne a včas neplnil, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy. Veriteľ dňa 21.07.2021 postúpil pohľadávku žalobcovi, pričom ku dňu postúpenia pohľadávka pozostávala zo sumy 529,17 EUR.
3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o poskytovaní produktov a služieb, všeobecné obchodné podmienky, upomienku zo dňa 24.02.2020, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021, prehľad debetných a creditných transakcií, pokus o zmier, poštový podací hárok.
II.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami a poučením doručená dňa 14.11.2022.
III.
5. Súd podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 11.10.2023 o 08:30 hod., č. dverí 38, keďže predmetom sporu bola pohľadávka žalobcu, ktorá neprevyšovala sumu 1 000,- eur, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho
posúdenia, čím boli splnené podmienky podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania.
6. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, k nej pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov (napr. obchodného registra a podobne), na základe čoho zistil doleuvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 10.12.2019 základnú zmluvu o poskytovaní produktov a služieb (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa zriadiť a viesť bežný účet v prospech žalovaného, ako aj poskytnúť v prospech žalovaného spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania.
8. Zo zmluvy vyplývalo, že:
- poplatok za vedenie bežného účtu predstavoval sumu 5,50 EUR mesačne;
- povolené prečerpanie bolo poskytnuté do sumy 500,- EUR;
- úrok predstavoval výšku 19,90 % ročne;
- kedykoľvek počas trvania zmluvy mal žalovaný právo splatiť rezervu, pričom veriteľ mal právo kedykoľvek požadovať splatenie celej pohľadávky zo zmluvy a žalovaný bol povinný túto pohľadávku zaplatiť;
- v prípade, ak bude žalovaný povinný vrátiť čerpanú rezervu s príslušenstvom z dôvodu jej splatnosti a na jeho účte nebude dostatok finančných prostriedkov na jej úhradu, bude povinný žalovaný zaplatiť aj sankčný úrok popri úroku, ako aj skutočné náklady na vymáhanie.
9. Veriteľ dňa 24.02.2020 upomienkou vyzval žalovaného na úhradu prečerpania na bežnom účte v sume 7,57 EUR a dňa 28.07.2021 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky v sume 529,17 EUR žalobcovi.
10. Z prehľadu debetných a kreditných transakcií vyplývalo, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej sume 499,86 EUR (t.j. platby kartou a výbery z bankomatov) a uhradil celkovo sumu 17,70 EUR. Medzi debetnými transakciami boli započítané aj poplatky za vedenie účtu v celkovej sume 11,- EUR, úroky v celkovej sume 33,01 EUR, poplatky za transakcie v sume 2,- EUR a poplatok za vymáhanie v sume 1,- EUR.
IV.
11. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere (§ 497), zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), omeškanie dlžníka (§ 517), postúpenie pohľadávky (§ 524), splnenie dlhu (§ 559) a zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 10.12.2019 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ako aj zmluvy o bežnom účte podľa § 709 Obchodného zákonníka, ktoré predstavujú podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútne obchodno-záväzkové vzťahy. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, napríklad ohľadom splnenia záväzku alebo omeškania dlžníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania účinný v čase jej uzatvorenia.
12. Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí
zmluvy o pôžičke), osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c), správne určenú RPMN, úver nesmie byť poskytnutý v hotovosti, RPMN nesmie prekračovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že v zmluve musia byť uvedené všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia úveru alebo s ním súvisia , pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver žalovanej s tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí, uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa, poskytnutie úveru v hotovosti, neuvedenia akéhokoľvek plnenia vyplývajúceho alebo súvisiaceho s poskytnutým úverom, prekročenie najvyššej prípustnej odplaty alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
13. V danom prípade si žalobca okrem istiny čerpaného úveru formou povoleného prečerpania, ktorá predstavovala sumu 482,16 EUR (rozdiel medzi čerpanými prostriedkami a úhradami žalovaného), uplatnil aj nárok na úroky v sume 33,01 EUR, poplatok za transakcie v sume 2,- EUR, poplatok za vedenie účtu v sume 11,- EUR a poplatok za vymáhanie v sume 1,- EUR. Zo zmluvy však výška poplatku za transakcie a ani výška poplatku za vymáhanie nevyplývala, a keďže išlo o plnenia, ktoré vyplývali z poskytnutého spotrebiteľského úveru, resp. s ním súviseli, ale v zmluve neboli uvedené, mal súd za to, že veriteľom poskytnutý spotrebiteľský úver žalovanému bolo potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov (súvisiacich so spotrebiteľským úverom).
14. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti vrátenia istiny spotrebiteľského úveru v sume 482,16 EUR a zaplatenia poplatkov za vedenie účtu v sume 11,- EUR (keďže nešlo o poplatky, ktoré by priamo súviseli len s čerpaním spotrebiteľského úveru), a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 493,16 EUR, pričom v ostatnej časti (t.j. v sume 33,01 EUR predstavujúce úroky, v sume 2,- EUR predstavujúcej poplatky za transakcie a v sume 1,- EUR predstavujúcej poplatky za vymáhanie) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
16. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
17. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to odo dňa 22.07.2021 až do reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi.
18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,40 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 6,80 %, odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 93,20 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.