Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/189/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Z. XXXX/A, zastúpená JUDr. Margitou Kytnarovou, advokátkou, so sídlom Topoľčany, ul. Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, proti žalovaným: 1) C.. V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., T. T. XXXX/XX, 2) K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., T. alej XXXX/XX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o zaplatenie 1.824,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 27. apríla 2012 č. k. -172, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í takto:

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 200,80 eura na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Majlingovej do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 54,61 eura na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Majlingovej do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.824,99 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.824,99 eura od podania návrhu do zaplatenia.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 5. apríla 2011 č.k. -129 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 458,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % na čas od 16. 12. 2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 663,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % na čas od 16. 12. 2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie o zaplatenie 342,56 eura s príslušenstvom zastavil a návrh vo zvyšku zamietol. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v sume 974,43 eura.

Proti tomuto rozsudku podali žalovaní včas odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 15. februára 2012 č.k. -161 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 458,66 eura s príslušenstvom zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa výroku o povinnosti žalovaného v

2. rade zaplatiť žalobkyni 665,88 eura s príslušenstvom napadnutý rozsudok potvrdil. V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , a a pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov skúmal všetky relevantné aspekty pre priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania. V záujme dôsledného posúdenia splnenia podmienok pre rozhodnutie o náhrade trov konania súd skúmal existenciu, resp. neexistenciu podmienok pre aplikáciu a to kumulatívnych zákonných podmienok spočívajúcich vo výnimočných okolnostiach, dôvodoch hodných osobitného zreteľa a podmienke uvedenia všetkých skutočností a predloženia dôkazov na začiatku konania. V danom prípade mala žalobkyňa úspech v konaní len v časti žaloby podanej voči žalovanému v 2. rade titulom vrátenia pôžičky. V časti uplatneného nároku voči žalovaným v 1. a 2. rade bolo v konaní neúspešným účastníkom a v časti uplatneného nároku voči žalovaným v 1. a 2. rade, ohľadom ktorého vzala žalobu späť, jej treba prisúdiť zavinenie zastavenia konania v tejto časti. Nárok na náhradu trov konania s ohľadom na výsledok konania teda patrí žalovaným v 1. a 2. rade. Súd však vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a to s ohľadom na charakter konania, keď žalobkyňa ako bývalá družka otca žalovaných v 1. a 2. rade sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za platby spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktorú po otcovi zdedili len žalovaní v 1. a 2. rade a ona sa aj po odsťahovaní sa z nehnuteľnosti o túto naďalej starala a platby za dodávku elektrickej energie a plynu, ako aj za odber vody uhrádzala a taktiež sumy 663,88 eura z titulu poskytnutej pôžičky na zabezpečenie pohrebu otca žalovaných. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval aj osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobkyne, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku, žije v podnájme, pričom s ohľadom na výšku jej príjmu a nevyhnutné výdavky jej musí finančne vypomáhať dcéra. Súd tiež prihliadol na postoj žalobkyne, ktorá sa po smrti otca žalovaných, s ktorým žila v dlhoročnom partnerskom vzťahu a ktorý bol vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej i ona bývala a uhrádzala platby spojené s užívaním nehnuteľnosti, o nehnuteľnosť v záujme eliminácie možnosti jej schátrania alebo znehodnotenia naďalej starala, hoci v konečnom dôsledku sa z nehnuteľnosti musela vysťahovať. Žalovaní v 1. a 2. rade pritom neuviedli v priebehu konania všetky skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril, teda v odpore. Rozhodnutie, ktorým by bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade, by bolo podľa názoru súdu voči nej nespravodlivé, keďže žalobkyňa i napriek dlhoročnému vzťahu s otcom žalovaných a napriek starostlivosti o neho nebola jeho dedičom a po jeho smrti bola nútená zmeniť celý svoj doterajší život a opustiť dovtedy spoločne obývanú nehnuteľnosť. Podanie žaloby vo veci súd nepovažoval za nedôvodné, pretože žalobkyňa sa pred podaním žaloby pokúšala so žalovanými dohodnúť, avšak k dohode medzi nimi nedošlo. Zo strany žalobkyne nešlo o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. S ohľadom na uvedené súd pre výnimočnosť prípadu a existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože to považoval s ohľadom na charakter konania, procesnú situáciu a výsledok konania za nespravodlivé.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Uviedli, že nemôžu súhlasiť s názorom súdu o odôvodnenosti aplikácie ustanovenia upravujúceho výnimku zo zásady rozhodovania o trovách konania podľa zásady úspechu v konaní. V danom prípade totiž na strane žalobkyne neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodnili nepriznanie náhrady trov konania voči nej. Žalobkyňa je síce dôchodkyňa, avšak má pravidelný príjem, z ktorého bola schopná zaplatiť tak súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia. Samotná skutočnosť, že žila v spoločnej domácnosti s otcom žalovaných a nebola po nebohom dedičkou, nie je podkladom pre posúdenie tejto skutočnosti ako výnimočnej udalosti pre splnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa ako účastníčka konania neuviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone v takej miere, aby súd mohol rozhodnúť bez ďalšieho doplnenia dokazovania, ktorého dôsledkom bolo aj neskoršie späťvzatie návrhu. Žalovaný v 1. rade mal voči žalobkyni úspech v plnom rozsahu. Miera úspechu žalovaného v 2. rade bola 63,60 %. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v sume 459,41 eura a náhradu trov odvolacieho konania v sume 33,58 eura, ako aj zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v sume 292,18 eura a náhradu trov odvolacieho konania v sume 33,58 eura.

Žalobkyňa k odvolaniu žalovaných vo vyjadrení uviedla, že po desaťročiach spolužitia s otcom žalovaných, ktorému nahrádzala ich nestarostlivosť a sprevádzala ho životom až do jeho smrti a so žalovanými dobre vychádzala, ju prekvapuje, že žalovaní sa znížili ku klamstvu a pokusu pripraviť ju o jej vlastné finančné prostriedky a tiež nedodržali záväzok po smrti jej otca, že jej pomôžu s nákladmi na bývanie a teraz požadujú náhradu trov ich zastúpenia. Je osobou na hranici núdze a na úhradu nákladov na bývanie a nevyhnutné potreby vrátane liekov má prostriedky len vďaka pomoci od svojej dcéry. Žalovaní jej situáciu poznajú, ale honba za peniazmi ich pripravila o zbytok cti a empatie k človeku, s ktorým bol ich otec až do smrti šťastný a oni sa len vďake nej nemuseli zajímať o jeho každodenné potreby. Vznik sporu zavinili žalovaní, keď na jej výzvy nereagovali. Uplatnenie trov konania voči nej považuje za prejav nemorálnosti a z právneho hľadiska nárok na priznanie trov konania žalovaných za neodôvodnený. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné podľa zmeniť.

Z obsahu spisu a výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.824,99 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.824,99 eura od podania návrhu do zaplatenia, pričom zaplatenia sumy 1.161,11 eura sa domáhala titulom vrátenia preddavkov za energie (voda, plyn a elektrina), ktoré za žalovaných uhradila a zaplatenia sumy 663,88 eura sa domáhala titulom pôžičky.

Titulom zaplatených preddavkov za energie súd prvého stupňa vyhovel návrhu žalobkyne v časti zaplatenia sumy 458,66 eura, v časti zaplatenia sumy 342,56 eura z tohto titulu konanie zastavil a vo zvyšku, teda ohľadne sumy 359,89 eura (1.161,11 - 458,66 - 342,56) návrh zamietol. V dôsledku podaného odvolania bola predmetom odvolacieho konania len vyhovujúca časť - zaplatenie sumy 458,66 eura titulom zaplatených preddavkov za energie a zaplatenie sumy 663,88 eura titulom pôžičky. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 458,66 eura s príslušenstvom zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni 665,88 eura s príslušenstvom napadnutý rozsudok potvrdil. Z uvedeného potom vyplýva, že žaloba žalobkyne voči žalovanému v 1. rade bola neúspešná v celom rozsahu (v časti zaplatenia sumy 342,56 eura konanie súdom prvého stupňa zastavené, v časti zaplatenia sumy 1.023,77 eura (359.89 + 663,88) návrh súdom prvého stupňa voči žalovanému v 1. rade zamietnutý a v časti zaplatenia sumy 458,66 eura návrh odvolacím súdom zamietnutý) a žalobkyňa mala vo veci vo vzťahu k žalovanému v 2. rade úspech v časti zaplatenia sumy 663,88 eura a v časti zaplatenia sumy 1.161,11 eura bola vo vzťahu k nemu neúspešná (v časti zaplatenia sumy 342,56 eura konanie súdom prvého stupňa zastavené, v časti zaplatenia sumy 359.89 eura žaloba súdom prvého stupňa voči žalovanému v 2. rade zamietnutá a v časti zaplatenia sumy 458,66 eura návrh odvolacím súdom zamietnutý). Úspech žalovaného v 2. rade v konaní bol teda 63,60 % (žaloba zamietnutá v časti zaplatenia sumy 1.161,11).

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V danej veci podľa pomeru úspechu účastníkov konania by žalovaný v 1. rade mal právo na náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný a žalovaný by mal právo na náhradu trov konania v 27,20 % (vo veci mal úspech v 63,60 % a neúspech 36,40 %, teda jeho celkový úspech je 63,60 - 36,40 = 27,20 %). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom k okolnostiam danej veci je potrebné použiť pri rozhodovaní o trovách konania aj ustanovenie , pričom s dôvodmi použitia tohto ustanovenia súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje. Aj odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade v tom, že žalobkyňa ako bývalá družka otca žalovaných v 1. a 2. rade sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za platby spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktorú po otcovi zdedili len žalovaní v 1. a 2. rade a ona sa aj po smrti otca žalovaných o nehnuteľnosť naďalej starala a uhrádzala platby za dodávku elektrickej energie, plynu a za odber vody, pričom žalovaní, ktorí sa stali dedičmi predmetnej nehnuteľnosti po ich otcovi, sa o túto nehnuteľnosť nestarali a nakoniec sa z predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej žila od roku 1984, musela odsťahovať a riešiť si bytovú otázku. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považoval aj osobné a majetkové a zárobkové pomery žalobkyne, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku a t.č. žije v podnájme a z dôvodu majetkových pomerov žalobkyne jej bolo uznesením zo dňa 11. marca 2010 č.k. -28 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd tiež zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade neuviedli v priebehu konania všetky skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril, teda v odpore.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za spravodlivé a primerané použitie ustanovenia tak, že zo žalovanými v 1. a 2. rade uplatnených trov konania zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov konania len v jednej polovici.

Trovy konania žalovaného v 1. rade pozostávali z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci, pričom hodnota jedného úkonu právnej pomoci za 3 úkony - prevzatie veci, vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní dňa 19. 11. 2010 je podľa a ods. 2 Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 40,66 eura + 19 % DPH v sume 7,72 eura a režijný paušál je podľa citovanej vyhlášky za tieto úkony po 7, eura + 19 % DPH v sume 1, eura a hodnota jedného úkonu právnej pomoci za 4 úkony - účasť na pojednávaní dňa 01. 02. 2011 presahujúcom 2 hodiny, pojednávaní dňa 05. 04. 2011 a odvolanie je 40,66 eura + 20 % DPH v sume 8,13 eura a režijný paušál za tieto úkony po 7,41 eura + 20 % DPH v sume 1,48 eura. Celkové trovy žalovaného v 1. rade teda predstavujú sumu 401,60 eura, z ktorých odvolací súd priznal žalovanému v 1. rade jednu polovicu, teda sumu 200,80 eura.

Trovy konania žalovaného v 2. rade pozostávali z totožných trov, ako u žalovaného v 1. rade, teda v sume 401,60 eura, pričom podľa pomeru úspechu vo veci vzniklo žalovanému právo na zaplatenie 27,20 % z týchto trov, čo predstavuje sumu 109,23 eura. Aj žalovanému v 2. rade odvolací súd priznal z týchto trov len jednu polovicu, teda sumu 54,61 eura.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a vzhľadom k tomu, že každý z účastníkov konania mal v odvolacom konaní úspech v 1, odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.