Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-118-2012.pdf
PDF · 73.22 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľky: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, XXX XX I., proti odporcovi: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, XXX XX M., za účasti maloletej: T. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Schvaľuje sa dohoda o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu v nasledovnom znení:
Maloletá T. G., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke G. I., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca U. G. ako otec, sa zaväzuje platiť navrhovateľke G. I.Ž. ako matke, výživné na dcéru T. G. v sume 150,- € mesačne, vždy vopred do dvadsiateho dňa mesiaca, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 23.04.2012, navrhovateľka žiadala, aby súd maloletú dcéru T. G., nar. XX.XX.XXXX, zveril do jej osobnej starostlivosti, a aby otca U. G., zaviazal platiť na jej dcéru výživné vo výške 150,- € mesačne. Navrhovateľka uviedla, že s otcom maloletej U. G., nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Pracuje ako učiteľka v materskej škôlke a býva u svojich rodičov na ulici R. č. XX v I..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím zástupcu kolízneho opatrovníka a listinami založenými v spise.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej schopnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka maloletej T. G., G. I., a otec maloletej, U. G., nežijú v spoločnej domácnosti, a preto súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej dcére T. G., a to tak, že maloletú dcéru zveril do osobnej starostlivosti matke G. I., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca U. G., súd zaviazal, aby matke G. I., platil výživné na maloletú dcéru, a to vo výške 150,- € mesačne. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností súd vychádzal z dohody účastníkov, ktorú schválil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Po vyhlásení rozsudku sa účastníci vzdali práva podať voči nemu odvolanie, a preto súd v odôvodnení uviedol iba predmet sporu a ustanovenia zákona, na základe ktorých rozhodol (§ 157 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.