Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19CoP-73-2012.pdf
PDF · 69.35 KB
Case nature
Subarea
19CoP/73/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Z. R., bytom C., I. XXXX/XX proti odporcovi D. R., bytom C., Y. 7, zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. mája 2012, č.k. 8P/43/2012-23 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky. Mal za preukázané, že navrhovateľka má prostriedky na svoju výživu, tiež na výživu svojich detí. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka sa sama rozhodla ukončiť pracovný pomer a tým sa pripravila o pravidelný príjem. Jej tvrdenia o psychickom týraní odporcom nemal okresný súd v konaní za preukázané. Dôvody ukončenia pracovného pomeru navrhovateľkou považoval za irelevantné. Na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je potrebné zamietnuť. Mal za to, že nie sú splnené podmienky predpokladané v ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine a naviac takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru okresného súdu je navrhovateľka schopná sama sa živiť. Nepreukázala, že by trpela nejakou chorobou alebo, že sú na jej strane iné skutočnosti, ktoré by obmedzovali jej subjektívnu spôsobilosť sa zamestnať. Tiež nepreukázala, že je pre ňu objektívne nemožné nájsť si zamestnanie a zabezpečiť si tak prostriedky na svoju výživu zo závislej činnosti. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 523,14 eur, ktoré bližšie špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia na účet JUDr. Zuzany Tomášovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Návrh navrhovateľky vyhodnotil ako šikanózny predovšetkým s poukazom na ukončenie pracovného pomeru dohodou bez preukázaných subjektívnych alebo objektívnych príčin.
Proti rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že odporcovi náhradu trov konania neprizná. Poukazovala na neprimeranú tvrdosť a rozpor s dobrými mravmi v tom, že súd nebral ohľad na jej sociálnu a finančnú situáciu a rozhodol o trovách konania výlučne za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedla, že zaplatenie trov konania vo výške 523,14 eur by spôsobilo, že by s deťmi prišli o nemalú sumu, ktorá pokrýva takmer celý chod ich spoločnej domácnosti a neboli by schopní uspokojovať svoje základné životné potreby, bola by ohrozená ich výživa.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Poukazoval na to, že navrhovateľka ukončila svojvoľne pracovný pomer. K jej rukám platí výživné na už plnoletého syna, platí všetky úvery patriace do BSM, nežiada vyporiadať BSM z titulu jeho podielu na spoločnom byte. Mal za to, že navrhovateľka ho šikanuje a nedá si vysvetliť, že návrhy, ktoré podávala aj v minulosti sú pre odporcu mimoriadnymi finančnými výdavkami. Konaniami, ktoré iniciovala navrhovateľka doposiaľ voči odporcovi mu spôsobovala značné finančné výdaje, preto zastáva názor, že je v súlade s dobrými mravmi, aby znášala náhradu trov konania odporcu, ktoré spôsobila svojimi nezákonným a nedôvodným podaním. Trovy odvolacieho konania si neuplatňoval.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p..
V danej veci okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky a o náhrade trov konania. Odvolanie smerovalo len proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania, výrok o zamietnutí návrhu nebol napadnutý odvolaní, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.) a preto ho odvolací súd nepreskúmaval a nie je rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.
Pri rozhodovaní o náhrade trov v občianskom súdnom konaní je základným meradlo úspechu vo veci. Zásadne preto platí, že pokiaľ bol účastník vo veci v celom rozsahu úspešný, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Táto zásada je vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré aj prvostupňový súd v danej veci aplikoval.
V preskúmavanej veci nepochybne vyplýva z obsahu spisu, že odporca mal vo veci plný úspech, keď návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka v podanom odvolaní dovoláva použitia ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ktoré umožňuje výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti úspešnému účastníkovi nepriznať.
Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby sa jednalo o prípady hodné osobitného zreteľa, ale aj tak má byť jeho použitie. Ide totiž o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré sú predpokladom pre postup v zmysle cit. zákonného ustanovenia sa prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nie len toho, ktorého by mala postihnúť povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho koho majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu považovať tiež okolnosti a dôvody uplatnenia nároku ako aj postoj účastníkov v konaní.
V preskúmavanej veci nie sú zo spisu zrejmé skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov, ktoré by spočívali najmä v postojoch účastníkov v konaní alebo v okolnostiach, ktoré by viedli k súdnemu uplatneniu nároku. Je nepochybné, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania, ktorý návrh okresný súd vyhodnotil ako šikanózny predovšetkým s poukazom na ukončenie pracovného pomeru dohodou bez preukázania subjektívnych alebo objektívnych príčin. U navrhovateľky neboli splnené podmienky predpokladané v ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine. Je nepochybné, že situáciu, v ktorej sa navrhovateľka nachádza si privodila sama neuváženým ukončením pracovného pomeru. Navrhovateľka je od 01.06.2012 zamestnaná. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že najstarší syn jej na chod spoločnej domácnosti prispieva sumou 170,- eur, ďalší syn sumou 70,- eur a odporca spláca pôžičky, ktoré si účastníci zobrali za trvania manželstva.
Prvostupňový súd tak rozhodol správne, keď s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, ktorým je odporca a preto bol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti odvolacím súdom potvrdený.
V odvolacom konaní mal úspech odporca, návrh na náhradu trov neuplatnil, preto mu náhrada trov nebola priznaná (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .