Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/144/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, N., právne zastúpeného spoločnosťou Kraus & Partners, s.r.o., so sídlom Jasovská 23, Bratislava, IČO: 47 235 241, proti odporkyni: Obec Liptovská Osada, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -40, zo dňa 21. novembra 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 52.000 eur titulom náhrady škody. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd vec právne posúdil v zmysle ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a to , , , a . Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca svojím nesprávnym úradným postupom spôsobil navrhovateľovi škodu. Podľa názoru navrhovateľa nesprávny úradný postup odporcu mal spočívať v tom, že odporca v rámci investičného zámeru "Gothal" potreboval pre realizáciu tohto zámeru aj pozemky vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý v mesiaci október 2010 zistil, že odporca so spoločnosťou YVEX začali práce na uvedenom investičnom zámere Gothal a ten je na pozemkoch navrhovateľa. Z pripojeného trestného spisu Obvodného oddelenia PZ Lipt. Osada mal súd jednoznačne za preukázané, že k zásahu do vlastníckeho práva k pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa nedošlo v súvislosti s realizáciou investičného zámeru odporcu, ale v súvislosti s inou investičnou akciou spoločnosti Váhostav - SK, a.s. Žilina, ktorá realizovala stavbu kanalizácie a ČOV Lipt. Osada, Lipt. Lúžna a Lipt. Revúce, ktorá stavba bola povolená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku v r.2005. Vzhľadom k tomu, že počas výkopových prác zostával tejto spoločnosti prebytočný výkopový materiál, zástupca tejto spoločnosti oslovil štatutárny orgán odporcu, teda starostu a požiadal ho o možnosť uskladnenia tohto výkopového materiálu na pozemku obce. Na základe tejto žiadosti teda starosta obce dal súhlas na zriadenie trvalej skládky tohto výkopového materiálu na pozemkoch vo vlastníctve obce č. CKN 863/6, 867 a 863/9 v katastrálnom území obce Q.. V. pod kopcom K. pri bývalom futbalovom ihrisku. V tom čase boli hranice pozemkov patriacich obci vyznačené v teréne a bolo jasné a zrejmé, kde sa mala zemina vysýpať. Vykonaným dokazovaním bolo tiež zistené, že na uvedených pozemkoch došlo aj k realizácii prekládky verejného rozvodu vody, pričom vodovod bol preložený bližšie k potoku Q.. Už vtedy bol teda pravdepodobne vykonaný zásah do súkromných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, nakoľko pozemky boli zrovnané. Bolo preukázané, a to najmä z výpovedí svedkov a z rozhodnutí dotknutých orgánov štátnej správy, že za škodu a spôsobený stav nesie zodpovednosť spoločnosť YVEX, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/ A, Bratislava, pričom štatutárny zástupca tejto spoločnosti uviedol, že k tomuto došlo nedopatrením pri navážaní výkopovej zeminy na obecné pozemky, pri ktorom došlo aj k navážaniu na súkromné pozemky,

pričom priznal problém zodpovednosti tejto spoločnosti za uvedený stav a zo strany dotknutého orgánu bol sankcionovaný aj pokutou vo výške 2.000,00 eur. Súd teda konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu v súvislosti s realizáciou investičného zámeru "Gothal", v rámci ktorého malo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva dotknutým pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu, nepreukázal, v čom vidí nesprávny úradný postup, pričom v konaní bolo preukázané, že odporca sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, obec nedala žiadnemu subjektu súhlas, aby vyvážal odpad na pozemky, ktoré nie sú v jej vlastníctve, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním obce a spôsobenou škodou. Ak navrhovateľ tvrdil, že škoda mala vzniknúť tým, že obec neučinila žiadne opatrenie, aby bolo konanie zastavené, t.j. vybudovanie čiernej skládky na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, v konaní bolo preukázané, že obec nebola povinná uskutočniť žiadne opatrenie, nakoľko v uvedenej veci nevystupovala ako stavebný úrad, ale ako investor, subjekt, ktorý realizoval výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd, pričom obec v uvedenej veci nerealizovala výkon samosprávy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by boli naplnené zákonné podmienky zodpovednosti územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy z dôvodu nedostatku zákonných podmienok.

V konaní však bolo preukázané, že došlo k porušeniu o ochrane využívania poľnohospodárskej pôdy, nakoľko nebol žiadaný príslušný súhlas pozemkového úradu na odstránenie ornej pôdy. Tento súhlas odporcu však nebol žiadaný ohľadom pozemkov vo vlastníctve odporcu, bol udelený v rozpore so zákonom na tieto pozemky, a teda ak aj odporca pochybil, navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zákona a vzniknutou škodou na jeho pozemku, nakoľko táto bola spôsobená konaním iného subjektu. V neposlednom rade z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ nadobudol predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy v čase, keď na tomto už boli uskutočnené zemné práce, pričom podľa názoru súdu na navrhovateľa neprešlo právo na náhradu škody, nakoľko ku škode došlo v čase, keď navrhovateľ nedisponoval vlastníckym právom k danému pozemku, a teda na neho neprešlo právo na náhradu škody, ktoré je viazané na pôvodných vlastníkov pozemku.

Rozhodnutie trovách konania sa opiera o ust. Odporca si trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Voči uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu, pretože nemá oporu v skutkovom stave ani v platnej legislatíve. Súd nesprávne posúdil vec. Navrhovateľ zastáva názor, že úmyselne sa nezaujímal o skutočnosť, že boli zahájené stavebné práce na projekte "Gothal", kde je odporca investorom a spoločníkom. Došlo k hrubému porušeniu Stavebného Nesprávny úradný postup spočíva v tom, že odporca ako stavebný úrad vydal stavebné povolenie k realizácii investičného zámeru "Gothal", ktorý realizuje spolu so spoločnosťou YVEX s.r.o. so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A a nesprávne postupoval, pretože účastníkom nebol vlastník dotknutého pozemku. Navrhovateľ tu vidí zásadné porušenie právnych predpisov odporcom ako stavebným úradom. Odporca pre uvedenú spoločnosť vykupuje od majiteľov pozemky, na ktorých sa realizuje investičný zámer. Odporca stavebné povolenie nedoložil navrhovateľovi, keď nebolo vydané stavebné povolenie, tak odporca ako stavebník opätovne porušil ustanovenie Stavebného zákona a zahájil práce na nepovolenej stavbe. Tieto skutočnosti súd nepreveril, ale ani nemal záujem v tejto veci vykonať dokazovanie. Súd sa uspokojil s citáciou výsluchov svedkov z doposiaľ neukončeného trestného konania vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-824/LO-RK-20 Obvodným oddelením v Liptovskej Osade. V súčasnosti bolo toto postúpené na konanie OR PZ Ružomberok z dôvodu výšky škody. Navrhovateľ sa nestotožňuje s tým, že sú citované a brané ako dôkaz výpovede podozrivých a svedkov v trestnom konaní, ktoré doposiaľ nie je uzavreté meritórnym rozhodnutím a nie je preukázané, že citované výpovede sú v súlade so skutkovým stavom. To isté sa týka aj konania orgánov štátnej správy, ktorých konanie nie je tiež ukončené. Odôvodnenie rozsudku má byť presvedčivé a dôveryhodné. Toto v prípade odôvodnenia chýba, tým sa stáva aj nepreskúmateľným a nezrozumiteľným. Navrhovateľ namieta účelovosť výpovedi podozrivých, čo osvedčuje aj výška škody. To, že boli zahájené stavebné práce, je doložené fotografiami a políciou zdokumentované. Príčinná súvislosť vzniku škody s konaním odporcu v rozpore s ustanoveniami Stavebného zákona je preukázaná a v tejto veci vôbec nebolo pripustené dokazovanie. V priebehu dokazovania neboli výpovede uvádzané v odôvodnení rozsudku vôbec spomínané. Poukazuje na článok uverejnený 1.12.2001 v Hospodárskych novinách. Namieta, že súd ukončil dokazovanie bez akejkoľvek prestávky, následne si sudca iba vzal

zo spisu list a ihneď vyhlásil rozsudok. Zastáva názor, že súdne rozhodnutie bolo vopred pripravené a bolo vopred dohodnuté, ako vec bude rozhodnutá. Tiež nie je vôbec odôvodnený názor súdu, že spôsobená škoda je viazaná na pôvodných vlastníkov pozemku. Zastáva názor, a to, že všetky práva a povinnosti k pozemku prešli na navrhovateľa v rámci kúpnej zmluvy. Táto vec vôbec nebola na pojednávaní prejednaná. Žiada, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie k vykonaniu riadneho dokazovania a k rozhodnutiu.

Odporkyňa vo vyjadrení poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo ku všetkým pozemkom, na ktorých mala byť podľa jeho tvrdení spôsobená škoda. Pozemok, ktorého je vlastníkom v k.ú. Q. V., nesprávne identifikoval, pretože pozemok, ktorý uvádza vo svojej žalobe ako parcelu registra E č. 1855/2 bol vo vlastníctve odporcu Obce Liptovská Osada. Preukázanie vlastníckeho práva k pozemku E č. 1855/2 v k.ú. Q. V. je rozhodné z toho dôvodu, že ide o parcelu, na ktorú boli vykonávané navážky výkopového materiálu, v dôsledku čoho sa navrhovateľ domáha náhrady škody. K nesprávnemu postupu obce ako stavebného úradu, v dôsledku ktorého mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda, udáva, že práce, ktoré boli doposiaľ realizované v rámci realizácie projektu „Strediska cestovného ruchu Liptovská Osada“ boli vykonávané v súlade so schválenými základnými strategickými dokumentmi Obce Liptovská Osada a to najmä plánom hospodárskeho, sociálneho rozvoja obce a územno- plánovacou dokumentáciou, ako aj v súlade s právoplatným stavebným povolením na stavbu „Turisticko- relaxačný komplex prvá etapa“ vydaným Stavebným úradom Obce Lúčky pod č. ŽP. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 2.1.2006, pričom stavba bola povolená na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. území Obce Q. V. parcely registra C-KN 863/6, 865, 866, 867, ktorých výlučným vlastníkom bol a aj v súčasnosti je odporca, teda nie na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa. Odporca sa stotožňuje s názorom súdu, že v súvislosti s realizáciou uvedeného investičného zámeru jednoznačne nedošlo k žiadnemu zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa. Práce, ktoré boli doposiaľ vykonané, boli realizované v súlade so stavebným povolením na pozemkoch vo vlastníctve odporcu. Pokiaľ ide o údajne nesprávny úradný postup obce pri neoprávnenom navážaní výkopového materiálu, odporca sa stotožňuje s výsledkami dokazovania súdu, že sa nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu. V konaní bolo preukázané, že obec nebola povinná uskutočniť žiadne opatrenia, nakoľko v uvedenej veci nevystupovala ako stavebný úrad ale ako investor, subjekt, ktorý realizoval výstavbu kanalizácie, pričom obec v uvedenej veci nerealizovala výkon samosprávy. Akonáhle sa zistilo, že nedopatrením zavineným subjektom odlišným od žalovaného boli vykonané navážky zeminy na pozemky žalobcu, tak bol začatý štátny stavebný dohľad. Obec ako investor ani ako žalovaný v tomto konaní však za tieto náhodné navážky nenesie žiadnu zodpovednosť. Poukazuje na konanie vedené na Obvodnom úrade životného prostredia č. OH 2011/1083, v rámci ktorého podal navrhovateľ odvolanie. Krajský úrad životného prostredia predmetné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia, ktorým uložil osobe zodpovednej za uloženie odpadu výkopovej zeminy spoločnosti YVEX s.r.o. opatrenia na nápravu, potvrdil v konaní č. 2012/73-4. Bolo teda konštatované, že za navážky zeminy je zodpovedná osoba odlišná od žalovaného, a teda spoločnosť YVEX s.r.o. Odporca v konaní nepreukázal, v čom vidí nesprávny úradný postup obce pri výkone samosprávy. Nakoľko navrhovateľ neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, v čom podľa jeho tvrdení spočíva údajný nesprávny postup orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy a tiež neuviedol, ktoré ustanovenia, ktorého právneho predpisu orgán územnej samosprávy porušil pri výkone samosprávy, čo navrhovateľ ani nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, má odporca za to, že nesprávny úradný postup orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, v dôsledku ktorého mala podľa tvrdení navrhovateľa údajne vzniknúť škoda, nie je v žiadnom prípade daný. Zároveň nie je daná ani pasívna vecná legitimácia odporcu. Odporca Obec Liptovská Osada vykonáva pôsobnosť stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy a teda nie ako výkon samosprávy, nebola by v tomto konaní daná ani pasívna vecná legitimácia odporcu a to ani za predpokladu, že by sa odporca skutočne dopustil nesprávneho úradného postupu, čo samozrejme žalovaný popiera v celom rozsahu. V zmysle o odpadoch, obec taktiež nevykonáva samosprávu ale výlučne len prenesený výkon štátnej správy. Ďalej udáva, že v čase, keď malo dôjsť k navážkam výkopového materiálu na pozemok aktuálne vo vlastníctve navrhovateľa, nebol jeho vlastníkom navrhovateľ, tak ako sa uvádza aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Ružomberok, z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ nadobudol predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy v čase, keď na tomto už boli uskutočnené zemné práce, pričom podľa názoru súdu neprešlo na navrhovateľa právo na náhradu škody. Nakoľko ku škode došlo v čase, keď navrhovateľ nedisponoval vlastníckym právom k danému pozemku a teda na neho neprešlo právo na náhradu škody, ktoré je viazané na pôvodných vlastníkov pozemku. Odporca žiada odvolací súd, aby rozsudok

Okresného súdu Ružomberok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. ods. f/ a h/ a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Postupom okresného súdu došlo k odňatiu navrhovateľovi možnosti konať pred súdom a zároveň je rozhodnutie okresného súdu založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Robí tak postupom upraveným v ust. a nasl. V súvislosti s vykonaním dokazovania zákon upravuje celý rad práv a povinností účastníkov ako aj procesný postup súdu pri dokazovaní, ktorý musí byť v záujme ochrany práv účastníka dodržaný.

V zmysle ust. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

V citovanom ustanovení je vyjadrená základná zásada civilného súdneho konania, a to zásada priamosti a ústnosti. Dôkazy teda musia byť vykonávané na pojednávaní, a to za prítomnosti účastníkov za predpokladu, že využijú svoje oprávnenie a zároveň aj povinnosť zúčastniť sa pojednávania.

Na ust. nadväzuje ust. , ktoré zakladá právo účastníkov vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Citované ustanovenia deklarujú základné práva účastníka konania byť prítomný pri vykonávaní dôkazu a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu, ktoré sa aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva považujú za súčasť práva na spravodlivý súdny proces.

Súd môže založiť svoje rozhodnutie iba na tých dôkazoch, ktoré boli v zmysle vyššie uvedených zásad vykonané na pojednávaní za prítomnosti účastníkov a títo účastníci mali možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť.

V danej veci sa však okresný súd týmito zásadami neriadil a založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré na pojednávaní v súlade so zásadou priamosti a ústnosti vykonané neboli. Napriek tomu, že na pojednávaní bol navrhovateľ prítomný, súd mu odňal možnosť zúčastniť sa dokazovania a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

Okresný súd pri vydaní napadnutého rozsudku vychádzal z výpovedí osôb, ktoré boli vypočuté v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-824/LO-RK-2010 a to starostu Obce Liptovská Osada Ing. F. C., Ing. K. F., Ing. K. F., Ing. N. D., Ing. X. J.. Takýto postup je neprípustný, je v rozpore so zásadou priamosti a ústnosti konania, aby súd postavil rozhodnutie vo veci na výpovedi osôb v inom konaní bez toho, aby tieto osoby vypočul v konaní o prejednávanej veci.

Rovnako nemožno považovať za zodpovedajúce zákonu, a to ustanoveniu vykonanie listinného dôkazu na pojednávaní dňa 21.11.2011, keď z obsahu zápisnice vyplýva, že sa oboznamuje obsah pripojeného trestného spisu sp. zn. ČVS: ORP-824/LO-RK-2010.

Ustanovenie upravuje vykonanie dôkazu listinou tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oboznámi jej obsah. To neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Spôsob vykonania dôkazu listinou musí byť zrejmý zo zápisnice o pojednávaní, vykonávanie dôkazu celým spisom súhrnne nie je správne, nakoľko potom nemožno posúdiť, ktoré konkrétne dôkazné

prostriedky súd využil, keď spravidla nedochádza k tomu, že by bol v občianskom súdnom konaní čítaný alebo oboznamovaný obsah celého spisu (R 22/1979).

Uvedeným postupom okresného súdu nebola dodržaná zásada priamosti a ústnosti súdneho konania a neboli dodržané ani ustanovenia o vykonaní dôkazu listinou. Pokiaľ súd nevykoná dôkaz predpísaným spôsobom, nemôžu byť skutočnosti, ktoré by inak z dôkazu vyplývali, považované za zistené a nemôžu tvoriť skutkový základ pre rozhodnutie. Skutočnosť, že dôkaz nebol vykonaný a tento súd zobral do úvahy pri ustálení skutkového stavu, je porušením práva na spravodlivý proces a znamená odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom.

Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, výrazom ktorej je právo aj povinnosť súdu rozhodnúť iba o tom, čo účastník konania v návrhu žiadal. Pre rozhodnutie súdu je preto rozhodné vymedzenie predmetu konania, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu, a to nie len čo do navrhovaného znenia výroku rozhodnutia súdu - žalobného petitu, ale aj čo do uvedenia rozhodných skutkových okolností. Účastníci konania nie sú však povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 52.000 eur z titulu škody. Vychádzajúc z obsahu jeho návrhu na č.l. 1, 2 spisu táto škoda mu mala vzniknúť tým, že odporca spolu so svojím spoločníkom, zástupcom spoločnosti YVEX s.r.o., začali práce na investičnom zámere „Gothal“ aj na pozemkoch navrhovateľa bola odstránená ornica vo výške cca 50 cm, vykopané ryhy a následne navezený rôzny odpad. Na základe konzultácie so stavebnými odborníkmi, uvedenie pozemku do pôvodného stavu predstavujú náklady vo výške 52.000 eur, čo vyjadruje spôsobenú škodu navrhovateľovi.

Z podaného návrhu, pričom zmena návrhu v konaní povolená nebola, nevyplýva, že by navrhovateľ čo do skutkových okolností namietal nesprávny úradný postup odporcu ako orgánu verejnej moci ako dôvod vzniku škody, keď v návrhu poukazuje na protiprávne správanie sa odporcu ako stavebníka. V zmysle vyššie uvedenej zásady, že súd pozná právo a nie je viazaný právnym posúdením veci uskutočneným účastníkom, je irelevantné, že navrhovateľ návrh označil ako návrh o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. V zmysle uvedenej zásady takéto právne kvalifikovanie veci navrhovateľom je právne irelevantné, rozhodujúce je vymedzenie skutkových okolností, ako mala škoda vzniknúť. Pokiaľ okresný súd teda posudzoval uplatnený nárok v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ide o nesprávne posúdenie veci nezodpovedajúce skutkovému vymedzeniu nároku, pričom okresný súd nevychádzal z návrhu podaného navrhovateľom na č.l. 1, 2 spisu. Keďže tento uplatnený nárok určuje predmet konania čo do uvedenia rozhodujúcich skutočností, ako aj petitu bez toho, aby súd pripustil zmenu žaloby, nemôže sa zaoberať iným predmetom konania ako vymedzený v pôvodnom návrhu.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na podanie právneho zástupcu navrhovateľa nachádzajúce sa na č.l. 16 spisu, kde navrhovateľ špecifikuje uplatnenú náhradu škody (na výzvu súdu) tak, že sumu 38.349,02 eur predstavujú náklady spojené s uvedením pozemku do pôvodného stavu a ďalšie náklady nemajetkovú ujmu vo výške 13.000 eur si navrhovateľ nárokuje za poškodenie dobrého mena, zhoršenie zdravotného stavu a náklady spojené s právnym zastúpením, so zaisťovaním dokladov listín, účasťou na rôznych konaniach spojených s odstránením škody, trestného konania. Súd toto podanie ponechal bez povšimnutia, hoci navrhovateľ mení skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje právo uplatňované v návrhu na začatie konania, mení tým predmet konania a takáto zmena predmetu konania môže mať za následok zmenu, o ktorej je treba rozhodnúť v zmysle ust.

Z dôvodu vyššie uvedených pochybení, na ktoré krajský súd musel prihliadnuť ex offo, pretože predstavovali vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu bude ustáliť predmet konania, t.j. skutkové okolnosti, od ktorých navrhovateľ odvodzuje právo alebo povinnosť uplatňované v návrhu na začatie konania, a to postupom v zmysle ust. Okresný súd však musí najskôr uvážiť či skutkové okolnosti uvedené navrhovateľom sú dostatočne určité a zrozumiteľné na ustálenie predmetu konania, v opačnom prípade bude jeho povinnosťou vyzvať ho na odstránenie vád návrhu v zmysle ust. Následne okresný súd prejedná vec za dodržania zásad platných pre dokazovanie v Občianskom súdnom konaní a vo veci vydá opätovne rozhodnutie vrátane trov predchádzajúceho a odvolacieho konania.

Na záver krajský súd poukazuje, že po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej prvostupňovým súdom, podaním, ktoré okresnému súdu došlo 25.11.2011 podal navrhovateľ podanie, ktoré označil ako námietka zaujatosti. Vychádzajúc z obsahu tohto podania navrhovateľ v ňom neuviedol skutočnosti, ktoré by so zreteľom na pomer sudcu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom mohli vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Celé toto podanie označuje námietky, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Takéto okolnosti však nie sú v zmysle ust. dôvodom na vylúčenie sudcu a v zmysle ust. sa na takúto námietku zaujatosti neprihliada. Z uvedených dôvodov krajský súd toto podanie nepovažoval za kvalifikovanú námietku zaujatosti a nerozhodoval o nej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .