Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/310/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej P. Y. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice IV dieťaťa rodičov: B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v T. na Y. ulici č. X/A zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a N. V. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo E. J., XX B. Q. D., D. XRW F. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o nariadení predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19.7.2012 č.k. -11 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením z 19.7.2012 č.k. -11 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala maloletú P. zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej 250 € mesačne od 1.8.2012.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej a žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Nesúhlasila so záverom súdu, že nepredložila žiadne dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by výrazne zasahovali do výkonu jej rodičovských práv, pretože otec maloletej napriek tomu, že v minulosti bezvýhradne súhlasil s tým, aby maloletá žila s ňou na území Slovenskej republiky, pretože tu chcel žiť a pracovať aj on, resp. striedavo vo Veľkej Británii a na Slovensku a maloletá P. má občianstvo Slovenskej republiky a Veľkej Británie, požiadal Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže o zabezpečenie návratu maloletej P. do Veľkej Británie. Z týchto dôvodov je zrejmé, že hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, že bude zasiahnuté do jej rodičovských práv tak, že ich bude úplne zbavená alebo budú výrazné obmedzené.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa článku 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. ) po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené, alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto dohovoru.

Podľa článku 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Z.z., v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ohľadne osôb alebo majetku v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov a nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané, že maloletej P. hrozí bezprostredná ujma, preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd v súlade s dodáva, že predbežným opatrením môže súd dočasne a v nevyhnutnej miere upraviť pomery účastníkov. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade táto potreba daná, je ponechané na úvahe súdu, pričom je potrebné skúmať všetky dôsledky, ktoré by nariadením predbežného opatrenia mohli pre účastníka konania nastať. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nie je jeho úlohou nahradzovať alebo predchádzať rozhodnutie vo veci samej. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí sa potreba nariadenia predbežného opatrenia posudzuje z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či z iných závažných dôvodov, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci. Matka odôvodnila návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že s maloletou P. žije od decembra 2011 v Košiciach, kde sa presťahovala údajne so súhlasom otca maloletej pre nezhody v ich manželstve, ale hlavne z dôvodu zlého zdravotného stavu dieťaťa. Po príchode na Slovensko ich otec maloletej niekoľkokrát navštívil a uvažovali o tom, že začnú striedavo žiť na Slovensku a vo Veľkej Británii a ona bude na Slovensku podnikať. Naposledy ich navštívil v apríli 2012. V máji 2012 sa prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže dozvedela, že otec chce požiadať o navrátenie maloletej P. do Veľkej Británie a v priebehu odvolacieho konania návrh na nariadenie návratu dieťaťa aj podal. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že rodičia do decembra 2011 vykonávali rodičovské práva a povinnosti k maloletej P. spoločne až do odchodu matky s maloletou k svojím rodičom na Slovensko a otec sa domáha rozhodnutia o neoprávnenom premiestnení a vrátenia maloletej P. do krajiny obvyklého pobytu s tým, že súhlasil len s dočasným premiestnením maloletej P. na územie Slovenskej republiky, ale na trvalé premiestnenie dieťaťa z Veľkej Británie na Slovensko nikdy nedal súhlas. O tomto návrhu zatiaľ rozhodnuté nebolo. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v danom prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia, lebo z návrhu matky a ani z odvolania proti zamietajúcemu rozhodnutiu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali bezprostrednému ohrozeniu záujmu maloletej P., pretože samotná skutočnosť, že otec realizuje svoje právo domáhať sa navrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, nie je a ani nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že začatie konania o navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru o

občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v zmysle článku 16 tohto dohovoru nebráni v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenie aj v prípade, ak by súd, na ktorý bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia nemal právomoc rozhodovať vo veci samej (článok 20 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003), pretože zdržať sa rozhodovania až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, je potrebné len vo veci samej. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že prípadné prijatie predbežného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie príslušného súdu o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa a nemá na toto konanie žiaden vplyv. Vo vzťahu k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa bude skúmať svoju právomoc vo veci samej v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 v súlade s článkom 8, 9 ako aj článkom 17 až 19, a to po rozhodnutí príslušných súdov o neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní dieťaťa, v rámci ktorého bude vyriešená otázka obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý je základným kritériom pre skúmanie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností k deťom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa a v odôvodnení tohto uznesenia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.