Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-32-2024.pdf
PDF · 76.66 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/32/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou A. B. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X/X, C., v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, C., a z otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X/X, C., o zmenu rozhodnutia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka podaním zo dňa 03.06.2024 žiadala tunajší súd o zmenu platenia výživného formou poštovej poukážky na platenie priamo na účet otca maloletého – č. účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že stále dochádza k zmenám na poštách, niekedy nie sú poukážky, doručovanie je zdĺhavé, stále sú nejaké problémy s prevzatím, nastáva nová doba platenia, rýchlosť života je iná.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámil sa s návrhom, ako aj s ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 27P/167/2018-299 zo dňa 03.06.2021 bol mal. A. zverený do osobnej starostlivosti otca a matke uložená povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
4. Na pojednávaní dňa 12.08.2024 súd obdobne ako to umožňuje § 181 ods. 2 druhej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyjadril svoj predbežný právny názor a snažil sa priviesť rodičov k vzájomnej dohode bez nutnosti autoritatívneho zásahu súdu. Matka napriek tomu zotrvala na podanom návrhu, chce uhrádzať výživné na syna z účtu na účet a opakovane žiadala otca, aby jej poskytol potrebné údaje, keďže bankový účet špecifikovaný v návrhu už otec medzičasom zrušil. Otec požaduje, aby matka svoju vyživovaciu povinnosť naďalej plnila prostredníctvom poštových poukážok tak, ako to bolo doposiaľ. Otec súdu predložil výpis z účtu za mesiace január, február, apríl, máj 2024, kde sú zrejmé nízke platby z účtu E. D., ktoré otec nevie identifikovať, a ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s výživným na syna, tieto preposielal späť. Takéto konanie zo strany matky, resp. jej manžela p. D. považuje za šikanózne. Otec odmietol matke oznámiť svoje číslo účtu, s úhradou výživného na účet mal. syna, pokiaľ nedovŕši 18 rokov, nesúhlasil.
5. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého
dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
6. Podľa § 110 Zákona o rodine, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.
7. Podľa § 559 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“), splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
8. Podľa § 561 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.
9. Podľa § 522 Občianskeho zákonníka, veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 138 CSP, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.
12. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
13. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak dôjde medzi rodičmi k nezhode, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Tu je potrebné zdôrazniť, že vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo, čo objektívne je v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie, alebo zmena mena či priezviska maloletého. Nevylučuje to však, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým. Výpočet v citovanom ust. § 35 Zákona o rodine je totiž len demonštratívny. Hmotnoprávnou podmienkou pre to, aby o veci vôbec súd mohol rozhodovať, je ale potreba vysporiadať sa s tým, či skutočne ide o podstatnú otázku.
14. V danom prípade mal súd za to, že o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností nejde, a voľba úhrady výživného je výhradným právom povinného rodiča, ktorá ako taká nepodlieha osobitnému rozhodovania súdu.
15. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27P/167/2018-299 bola matka zaviazaná prispievať na výživu mal. syna sumou 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred „k rukám otca“. Forma splnenia záväzku povinného rodiča je v dominujúcom percente rozhodnutí slovenských súdov účelovo formulovaná takto neurčito, oprávňujúc práve povinného rodiča zvoliť si z viacerých alternatív formy úhrad výživného, resp. už zvolený spôsob plnenia vyživovacej povinnosti kedykoľvek zmeniť.
16. Plnenie možno označiť za riadne vtedy, ak bolo poskytnuté v súlade s obsahom záväzku dlžníka. Ak je teda povinnému rodičovi uložená povinnosť zaplatiť výživné „k rukám“ druhého rodiča, potom sa za riadne splnenie vyživovacej povinnosti považuje, ak je v rozhodnom čase plnené prevodom na účet, alebo prostredníctvom poštového podniku, alebo v hotovosti, apod.
17. V kontexte uvedeného súd vyhodnotil návrh matky ako nedôvodný a preto ho zamietol. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že bankový účet, ktorého číslo matka označila v návrhu, otec medzičasom zrušil a aj napriek snahe konajúceho súdu priviesť rodičov k vzájomnej dohode, otec matke svoje nové bankové údaje odmietol oznámiť, čím sa stal konkrétny návrh matky bezpredmetný.
18. Možno tiež predpokladať, že v prípade takto zlej komunikácie aká je medzi účastníkmi konania, ktorú nepomohli vyriešiť ani skôr súdom nariadené výchovné opatrenia, by autoritatívne rozhodnutie súdu rodičovský spor nevyriešilo, naopak by v budúcnosti viedlo niektorého z nich opakovane podávať návrh na zmenu rozhodnutia (napr. pri zrušení, zmene účtu, apod.), čo by súd neprimerane zahlcovalo ďalšími nedôvodnými návrhmi. Súd tiež nemôže prinútiť otca založiť si účet v banke.
19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 3 CMP).