Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-10-2012.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Česká spořitelna, a. s., so sídlom v Českej republike, Praha 4, Olbrachtova 1929/62, IČO: 45244782, práv. zást. JUDr. Pavlom Novákom, usadeným euroadvokátom so sídlom v Senci, Námestie 1. Mája 15, proti žalovanému B. Č., G.. XX. XX. XXXX, G. K. V., R. XX, v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom B.. O. V.U., J. U. A. C. - U., o zaplatenie 203.182,66 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 201.337,66 Kč, spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,50 % ročne z uvedenej sumy za čas 21. 01. 2010 do zaplatenia, ďalej úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.216,- Kč od 22. 09. 2009 do 20. 10. 2009, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.432,- Kč od 21. 10. 2009 do 20. 11. 2009, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.648,- Kč od 21. 11. 2009 do 21. 12. 2009, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 12.864,- Kč od 22. 12. 2009 do 20. 01. 2010, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania žalobcovi vo výške 496,- Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 203.182,66 Kč, spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,50 % ročne z uvedenej sumy za čas 21. 01. 2010 do zaplatenia, ďalej spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.216,- Kč od 22. 09. 2009 do 20 10. 2009, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.432,- Kč od 21. 10. 2009 do 20. 11. 2009, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.648,- Kč od 21. 11. 2009 do 21. 12. 2009, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 12.864,- Kč od 22. 12. 2009 do 20. 01. 2010. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o úvere č. 3581865873 dňa 02. 07. 2008. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Na základe uvedenej zmluvy bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 200.000,- Kč, ktorý úver vyčerpal žalovaný dňa 09. 07. 2008 vo výške 200.000,- Kč tak, že bola žalovanému pripísaná na účet č. 1967387123/0800. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 3.216,- Kč, splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka mala byť zaplatená 20. 08. 2008 a posledná vo výške 3.069,- Kč do 20. 07. 2018. Celkový počet splátok predstavoval výšku 120. Podľa čl. 9 zmluvy, bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 14,50 % ročne. V zmysle čl. 7 zmluvy, žalobca bol oprávnený požadovať v prípade, že žalovaný nezaplatí splátku v dohodnutej lehote, úrok z omeškania. Keďže úver nebol riadne platený, ku dňu 19. 01. 2010 bol prehlásený za okamžite splatný. Žalobca mal v zmysle zmluvy nárok na úrok z omeškania od prvého dňa omeškania vo výške úverového úroku zvýšeného o 10 %, tzn. vo výške 24,50 % ročne. Žalobca však požaduje výlučne zákonný úrok z omeškania. Podľa čl. 11 zmluvy, sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi úkony spojené s poskytnutím a správou úveru vo výške 49,- Kč za každý začatý mesiac a tiež cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver vo výške 1.600,- Kč. Žalobca vyčíslil poplatky v celkovej výške 245,- Kč.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, ktoré je rozhodným právom určeným na základe dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podpísaný v Ríme dňa 19. 06. 1980.
Súd skúmal, či je daná právomoc tunajšieho súdu, keďže žalobca je subjektom s cudzou štátnou príslušnosťou, jeho sídlo je v Č. P.. Žalovaný je občanom Slovenskej republiky, s trvalým pobytom v V.. V danom prípade je daná právomoc tunajšieho súdu na základe princípu všeobecnej právomoci slovenských súdov v zmysle ust. § 37 Zák. č. 97/1963 Zb., v znení neskorších predpisov, keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území A. P. trvalý pobyt.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Žalovanému bol v konaní ustanovený opatrovník uznesením sp. zn. 12Cb/10/2012 zo dňa 04. 07. 2012, v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p., v osobe zamestnanca U. A. C. - U..
Žalobca požiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a súčasne predložil záverečný návrh, v zmysle ktorého trval na podanej žalobe, aj na dôkazoch v žalobe označených. Keďže úver nebol riadne splácaný, bol ku dňu 19. 01. 2010 prehlásený za okamžite splatný. Navrhol priznať zákonný úrok vo výške 8,5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok a uplatnil si náhradu trov konania.
Súd konal v neprítomnosti ustanoveného opatrovníka žalobcu, v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
Zo Zmluvy o úvere č. 3581865873 zo dňa 02. 07. 2008 vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200.000,- Kč, na zakúpenie auta. Počiatok splácania bol datovaný k 20. 08. 2008 a posledná splátka vo výške 3.069,- Kč mala byť zaplatená do 20. 07. 2018. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 3.216,- Kč. Celkový počet dohodnutých splátok bol 120. V zmysle bodu 7 zmluvy, v prípade nezaplatenia splátky klientom v dohodnutej lehote, bola banka oprávnená požadovať úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy o úvere, zvýšenej o 10 % ročne a ceny spojené so správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru, podľa Sadzobníka. Podľa bodu 8, je banka oprávnená v ňou určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, v prípade, že je klient v omeškaní so splatením dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V zmysle bodu 9, žalovaný sa zaviazal splatiť banke úver s úrokom v úrokovej sadzbe vo výške 14,50 % ročne. Sadzba bola nemenná po celú dobu trvania zmluvy. Z bodu 11 vyplynulo, že bola dohodnutá cena za správu a vedenie úverového účtu vo výške 49,- Kč, za každý aj začatý kalendárny mesiac. Okrem toho si banka vyhradila právo požadovať uhradenie ceny za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver ako aj ceny za správu a vedenie úverového účtu, a to aj napriek tomu, že klient čerpal úver čiastočne, alebo nečerpal úver vôbec. Ročná percentuálna sadzba nákladov na úver predstavovala 15,98 % (bod 12). Náklady zahrnuté v uvedenej sadzbe boli úroky z úveru, cena za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti, poprípade platby poistného za úverové životné poistenie.
Čerpanie úveru v zmysle príkazu k úhrade zo dňa 09. 07. 2008 bolo zaznamenané uvedeným dňom, kedy bola poskytnutá na úverový účet suma 200.000,- Kč žalovanému.
Z pripojenej platobnej histórie - aktuálneho stavu úveru súd zistil, že založenie úverového účtu a čerpanie úveru sa datovalo ku dňu 09. 07. 2008. Posledná uhradená splátka žalovaným bola dňa 20. 08. 2009. Žalovaný splácal úver v dohodnutej výške v čase od 20. 08. 2008 do 20. 08. 2009, celkom zaplatil 13. splátok. Do platobnej histórie boli zahrnuté i záznamy o splátkach za vedenie úveru vo výške 49,- Kč a cena za prejednanie úveru vo výške 1.600,- Kč zo dňa 02. 07. 2008.
Zosplatnenie úveru ku dňu 19. 01. 2010 vyplynulo aj z výzvy pred podaním žaloby zo dňa 23. 06. 2010.
Zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), úrok z úveru sa riadil ust. § 502 ObZ.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá Zmluva o úvere č. 3581865873 zo dňa 02. 07. 2008, v zmysle ktorej žalovaný čerpal dňa 09. 07. 2008 peňažné prostriedky v sume 200.000,- Kč, čo vyplynulo z pripojenej platobnej histórie, ale aj z pokladničného dokladu z uvedeného dňa. Úver bol úročený pevnou úrokovou sadzbou 14,50 % ročne. Uvedený úver bol spotrebiteľským úverom, čo vyplýva zo samotného obsahu Zmluvy o úvere. Žalovaný uzatváral Zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ, z toho dôvodu súd posudzoval dohodnuté zmluvné podmienky v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z hľadiska prijateľnosti podmienok obsiahnutých v zmluve.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 4 písm. k.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Spotrebiteľská zmluva je takým druhom zmluvy, pre ktorú Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti má zmluva obsahovať a naopak, aké podmienky obsahovať nesmie. Ide o tzv. neprijateľné podmienky. Úprava spotrebiteľskej zmluvy má právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zaručená Občianskym zákonníkom spotrebiteľovi, odôvodňuje postup súdu, ktorý ma posudzovať z úradnej povinnosti nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá sa vyskytuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V danom prípade bol návrh Zmluvy o úvere pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok. To znamená, že spotrebiteľ nemohol vyjednávať a jeho jedinou alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie návrhu ako celku.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu.
Vzhľadom na obsah ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, z dôvodu že náležite nepozná svoje práva alebo ho odradzujú náklady spojené so súdnym konaním. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Žalovaný si preukázateľne neplnil svoje platobné povinnosti, v dôsledku uvedeného stavu bol zosplatnený úver ku dňu 19. 01. 2010. Ani po zosplatnení úveru neposkytol žiadne úhrady. Zostatok nesplatenej istiny v zmysle platobnej histórie predstavoval ku dňu 31. 12. 2010 výšku 202.937,66 Kč, vykázané poplatky sumu 245,- Kč a okrem toho vyplynula z platobnej histórie aj skutočnosť, že žalovanému bolo započítaná k úhrade aj cena za prejednanie úveru vo výške 1.600,- Kč.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výška dohodnutých úrokov z úveru je primeraná a porovnateľná s priemernými úrokovými sadzbami poskytovaných bankami, z toho dôvodu súd úrok z úveru priznal v nezmenenej výške, tak ako bola dohodnutá v Zmluve o úvere vo výške 14,50 %.
Súd nepriznal v uplatnenej výške poplatky v časti týkajúcej sa poplatkov za vedenie účtu a poplatok za prejednanie úveru. Zmluvné podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu a tiež za prejednanie úveru, sú podmienkami neprijateľnými, nakoľko tieto poplatky nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, nepredstavujú dojednanie týkajúce sa ceny. Slúžia výhradne záujmom banky, sú určené na sledovanie stavu plnenia úverového vzťahu dlžníkom. V prípade poplatku za prejednanie úveru, je súd toho názoru, že ide o službu, ktorá predchádza poskytnutiu úveru a pokiaľ banka úver poskytne, je to rovnako v jej záujme ako aj v záujme
klienta a teda dojednanie takejto ceny za prejednanie úveru, súd považuje za absolútne neprijateľnú podmienku.
Žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania so splácaním úveru, a to od 22. 09. 2009 a následne nezaplatením každej nasledujúcej splátky. Žalovaný bol v postavení spotrebiteľa pri uzatváraní uvedenej zmluvy, podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, preto súd posudzoval úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, s použitím ust. § 1 Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. Podľa uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške reposadzby stanovenej Českou národní bankou zvýšenou o 7 percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania stanovená reposadzbou Českou národní bankou a platná pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. Reposadzba Českej národní banky bola v období omeškania 1,5 %, po pripočítaní 7 percentuálnych bodov, celkový úrok priznaný súdom predstavoval 8,5 %.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa domáhal dôvodne zaplatenia istiny 201.337,66 Kč, vrátane uplatneného úroku z omeškania. V tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Keďže žalobca mal len nepatrný neúspech vo veci, súd mu priznal rozhodnutím na pojednávaní dňa 31. 07. 2012 nárok na náhradu trov konania. Žalobca nevyčíslil trovy konania, a to ani trovy právneho zastúpenia v žalobe, ani v záverečnom návrhu. Z toho dôvodu súd priznal len trovy, ktoré nepochybne vyplývajú zo samotného spisu, a to trovy spojené so súdnym poplatkom za podaný návrh, ktorý predstavoval výšku 496,- Eur (s použitím kurzu 1 Eur = 24,560 Kč ku dňu podania žaloby), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p., na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.