Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/193/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v právnej veci žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. A. XXXX/XX, zast. JUDr. Angelikou Bůžek, advokátkou, so sídlom Bratislava, Björnsonova 14, IČO: 3085399, proti žalovaným 1/ Areko Group, k.s., so sídlom Košice, Vrátna 28, IČO: 47632836, ako správca úpadcu E. F., 2/ vascorp s.r.o., so sídlom Košice, Murgašova 3, IČO: 36674231, obaja zast. Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Košice, Murgašova 3, IČO: 47238836, 3/ pozemkovepravo.sk s.r.o., so sídlom Spišské Podhradie, Palešovo nám. 46, IČO: 52917517, zast. AK VEREB, s.r.o., so sídlom Košice, Hrnčiarska 3, IČO: 52633284 a 4 /E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G., H. XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -104 zo 14.4.2022Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/ náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.3.2021 napriek obmedzeniam pohybu a zhromažďovania, vykonal dražobník v Košiciach, na návrh navrhovateľa, dražbu bytu č. 14 na 2.p. obytného bloku so s. č. XX, I. J. K., L. H. XX, H. H. B., postavený na parcele registra „C“ KN č. 1644/3 (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba so s. č. 49 nie je evidovaný na LV a táto parcela nebola predmetom dražby), spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach predmetného bytového domu o veľkosti 2276/223086, a to spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom, predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor pre okres Michalovce, obec H. B., k. ú. H. B.. Priebeh dražby osvedčil notár E. H. B., v notárskej zápisnici N 395/2021, NZ 7414/2021, NCRls 7619/2021 (ďalej len „Notárska zápisnica“). Uviedol, že od 19.1.2021 do 28.2.2021 platil v zmysle ustanovenia o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii absolútny zákaz realizácie dražieb a súčasne nemožnosť realizácie dražieb vyplývala z príslušných uznesení vlády týkajúcich sa núdzového stavu, ktorými došlo k obmedzeniu slobody pohybu, v dôsledku ktorých nebolo

možné, aby akýkoľvek dražobník zabezpečil neobmedzenú možnosť účasti tak na obhliadkach ako aj na dražbe, keďže oba tieto úkony si vyžadujú osobnú účasť osôb. Navrhovateľ tak porušil priamy zákonný zákaz a poveril v rozpore s ustanovením dražobníka realizáciou dražby. Z ustanovenia totiž vyplýva zákonný zákaz a nemožnosť poverenia dražobníka vykonaním dražby v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021 (ďalej aj „“). Oznámenie o dražbe bolo navrhovateľom dražby a dražobníkom podpísané dňa 16.2.2021, kedy oznámenia o dražbe vôbec nemohli byť ani podpisované a registrované, keďže správca nemohol nikoho poveriť realizáciou dražby. V období moratória bol navrhovateľ- správca povinný upustiť čo i len od poverenia dražobníka predajom majetku. Navrhovateľ ako aj dražobník evidentne túto povinnosť porušili, čoho samotným následkom musí byť vyhlásenie dražby za neplatnú. Dražobník zároveň realizáciou dražby, na ktorú dostal poverenie (podpis Oznámenia o dražbe) v čase moratória porušil ustanovenia o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (ďalej len ako „ZoDD“) v spojení s ustanovením ZoDD, keďže registroval oznámenie o dražbe s podpisom navrhovateľa - správcu, ktorý takéto oznámenie o dražbe ani nemohol podpísať. V dôsledku uvedeného mal za to, keďže úkon podpisu oznámenia o dražbe je v priamom rozpore s ustanovením , že takéto oznámenie o dražbe je neplatné. Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len „MS SR“) sa vyjadrilo k možnosti organizácie dražieb s odkazom na stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré považuje dražby na hromadné podujatie. Ustanovenie vyhlášok ÚVZ zaviedlo generálny zákaz hromadných podujatí, pričom v nasledujúcom odseku 2 ďalej uviedlo, na ktoré sa zákaz hromadných podujatí nevzťahuje. Žiadna z výnimiek v vyhlášok UVZ explicitne dražby neuvádza, v sa umožnilo konanie schôdzí zasadnutí a iných podujatí, ktoré sa konajú na základe zákona. Žalobca mal zato, že dražba bola realizovaná v rozpore s ustanoveniami , , , , , , a , ZoDD, pretože vzhľadom na trvajúci zákaz vychádzania nebolo možné zabezpečiť neobmedzenú účasť na dražbe; zabezpečiť, aby sa všetci záujemcovia o účasť na dražbe mohli oboznámiť s oznámením o dražbe na úradnej tabuli obce; zabezpečiť neobmedzenú účasť záujemcov na obhliadkach predmetu dražby.

4. Žalovaní navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaní 1/, 2/ argumentovali, že pod zákaz vyjadrený v ust. , t.j. zákaz poveriť dražobníka predajom majetku, nie je možné subsumovať akýkoľvek úkon navrhovateľa dražby alebo dražobníka, ktorý je vykonaný v procese organizácie dražby. Preto ak navrhovateľ dražby a dražobník neuzavreli zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby v určenom pobdobí, nie je možné dražbu považovať za vykonanú v rozpore so Oznámenie o dražbe neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré splnomocňuje dražobníka k vykonaniu dražby. Poukázali na to, že zmluvu o vykonaní dražby uzavreli ešte v novembri 2020 ako aj na to, že žalobca dražobníka nikdy nekontaktoval s cieľom získať informácie o predmete dražby, nevykonal žiaden úkon smerujúci k tomu, aby získal informácie, ktoré záujemcovia získavajú práve pri obhliadke. Mali za to, že žalobca nepreukázal, že došlo k ujme na jeho právach. Žalovaný 3/ argumentoval, že bol iba vydražiteľom a žalobcom tvrdené porušenia zákona hodnotil ako účelové a nesprávne. Po dátume 1.3.2021 účasťou na dražbe neporušil zákaz vychádzania.

5. V konaní nebolo sporným, že dňa 25.3.2021 o 13.30 vykonal dražobník (žalovaný 2/) na druhom poschodí, číslo dverí 13, na E. X H. B., na návrh navrhovateľa (žalovaný 1/) dražbu nasledovných nehnuteľností špecifikovaných v bode 3. tohto odôvodnenia. Priebeh Dražby osvedčil notár E. H. B., v notárskej zápisnici N 395/2021, NZ 7414/2021, NCRls 7619/2021 (ďalej len „Notárska zápisnica“).

6. Právne vychádzajúc z ust. , , , , ods 1, , , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) konštatoval, že u žalobcu nedošlo k ujme na jeho právach. Muselo by totiž ísť o také porušenie, ktorým by bol reálne dotknutý na svojich právach, čo v posudzovanej veci znamená, že by musela existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Žalobca odvodil svoju legitimáciu od práva zúčastniť sa dražby a práva zúčastniť sa ohliadok predmetu dražby, relevantne však nepreukázal porušenie svojich práv a vznik ujmy, lebo tieto jeho práva ani neboli porušené. Súd poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca sa na pojednávaní dňa 11.4.2022 na jeho otázku, či požiadal o odročenie dražby, resp. kontaktoval žalovaného 2/ ohľadom dražby, uviedol, že nekontaktoval žalovaného 2/ a aj oznámenie o vykonaní dražby si všimol až po termíne obhliadok, resp. na poslednú chvíľu. Z toho súd vyvodil, že reálny záujem žalobcu o nehnuteľnosť vznikol až po vykonaní samotnej

dražby. Pokiaľ by mal žalobca reálny záujem o nehnuteľnosť pred vykonaním dražby, mal sa zaujímať o vykonanie dražby, či vôbec bude vykonaná vzhľadom na situáciu okolo ochorenia COVID - 19, čím by mohol preukázať relevantné porušenie svojich práv. Vecne legitimovaným v konaní o určenie neplatnosti dražby, je len osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení a žalobca takouto osobou nie je. V tejto súvislosti súd dôvodil, že pripustením takejto aktívnej legitimácie by došlo k absurdnej situácii, kedy každý občan by sa mohol domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby pre porušenie svojich práv, aj keď sa reálne nezaujímal o danú nehnuteľnosť. Z uvedeného dôvodu je žaloba podľa súdu prvej inštancie nedôvodná, a preto ju zamietol. Podľa názoru súdu je žaloba nedôvodná aj z toho dôvodu, že nedošlo k porušeniu a dražba je platná. Pokiaľ žalobca tvrdil, že bolo porušené jeho právo zúčastniť sa dražby ako aj ohliadky predmetu dražby, lebo tieto sa konali v čase účinnosti opatrení obmedzujúcich voľný pohyb, súd uviedol, že Úrad verejného zdravotníctva považoval dobrovoľné dražby vykonávané podľa za zasadnutia, ktoré sa uskutočňovali na základe zákona, preto sa na ne vzťahovala výnimka zo zákazu konania hromadných podujatí v zmysle ods. písm. d/ vyhlášky ÚVZ SR č. 98 z 3.3.2021, vyhlášky č. 131 z 19.3.2021, resp. vyhlášky č. 186 zo 16.4.2021. Zo stanoviska Úradu verejného zdravotníctva SR taktiež vyplývalo, že dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách možno považovať za hromadné podujatia, ktorých prevádzku a organizovanie povolil ÚVZ SR v zmysle bodu B.5 uznesenia vlády SR č. 123 z 28.2.2021, resp. bodu C.5 uznesenia vlády SR č. 160 zo 17.3.2021, resp. bodu B.5 uznesenia vlády SR č. 203 zo 16.4.2021. Dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách sa mohli od 1.3.2021 riadne vykonávať aj za účasti verejnosti, a to bez porušenia zákazu vychádzania. Sporná dražba sa konala dňa 25.3.2021.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovaným 1/ až 4/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko boli v konaní plne úspešní a dôvody pre aplikáciu nevzhliadol.

8. Rozsudok napadol včas podaným obšírnym odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov , a , t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal tiež porušenie práva na spravodlivý proces a najmä právo n odôvodnenie súdneho rozhodnutia (). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácie, pretože žalobca mal záujem zúčastniť sa dražby, avšak sa jej nezúčastnil z odôvodnenej obavy z porušenia pandemických predpisov a uloženia pokuty. Uviedol, že v súvislosti so svojou aktívnou legitimáciou tvrdil a preukázal také porušenia , ktorými bol dotknutý na svojich právach a tiež, že medzi porušením žalovaným 2/ a žalovaným 1/ a vznikom ujmy na jeho právach, existuje príčinná súvislosť. Vytkol súdu, že sa nezaoberal námietkou žalobcu o nezverejnení oznámenia o dražbe v obchodnom vestníku. Konaním dražby počas núdzového stavu a zákazu vychádzania a obmedzenia pohybu sa dopustil žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a žalovaný 2/ ako dražobník jednoznačne porušenia ustanovení , lebo uskutočnili dražbu v čase, keď bola obmedzená, resp. vylúčená účasť záujemcov o dražbu ale aj ostatnej verejnosti na prípravných úkonoch dražby aj na dražbe samotnej. Mal za to, že dražobník mu reálne znemožnil účasť na dražbe. Namietal, že súd sa s otázkou možnosti realizácie dražieb počas protipandemických opatrení nezaoberal dostatočne, ak len výlučne odkázal na stanovisko Úradu verejného zdravotníctva, ktoré žiaden relevantný výklad a zdôvodnenie neobsahovalo. Zo svojho pohľadu podrobne rozobral túto problematiku a mal za to, že dražbu nebolo možné uskutočniť, pre nemožnosť sa na nej zúčastniť z dôvodu protipandemických opatrení.

9. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať im trovy odvolacieho konania. Stotožnili sa s názorom súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Mali za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k ujme na jeho právach. K námietke žalobcu o nezverejnení oznámenia o dražbe odkázal na sudcovskú koncentráciu konania.. Poukázali na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré bolo publikované dňa 21.4.2021 ohľadne vykonávania dobrovoľných dražieb od 1.3.2021, podľa ktorého dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách možno od 1.3.2021 riadne vykonávať, verejnosť sa na nich môže zúčastňovať bez toho, aby účasťou na nich porušila zákaz vychádzania.

10. Podľa žalovaného 3/ záver súdu o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je správny. Hneď prvý predpoklad – preukázanie porušenia platnej právnej úpravy - nie je daný. Nasvedčuje tomu to, že on sám sa všetky relevantné skutočnosti okolo dražby dozvedel z verejne dostupných zdrojov a načas, a také isté možnosti mal aj žalobca, dražby sa mohol zúčastniť, nevedno, prečo tak neurobil. Argumentácia žalobcu je zjavne účelová a príliš formalistická. Žalobca reálnu ujmu na svojich právach iba tvrdil ale ničím nepreukázal, že by sa bol stal úspešným vydražiteľom. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca na vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ reagoval stanoviskom, v ktorom uviedol, že v ňom nie sú uvedené nové tvrdenia, ani nové argumenty, nevyvracajú zásadné tvrdenia a odvolacie dôvody žalobcu, naopak opakujú odôvodnenie súdu prvej inštanciea zotrvávajú na svojich pôvodných vyjadreniach. Žalobca s predkladanou argumentáciou žalovaných nesúhlasil a v podstatnom zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní

12. K vyjadreniu žalovaného 3/ žalobca uviedol, že ani jeden z bodov odvolania žalovaný 3/ nevyvrátil, vyjadrenie k odvolaniu je len formálne. Žalobca zopakoval, že mal záujem o účasť na dražbe, dôvodom jeho záujmu bolo nízke podanie vo výške 6.600 €, odkázal na skutočnosti uvedené v odvolaní.

13. Žalovaný 4/ bol v odvolacom konaní nečinný.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.10.2023 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

15. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa v , a .

16. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.

17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

20. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

21. Žalobca ako odvolateľ neuviedol také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

22. Predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, t.j. ide o žalobu podľa o určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto je v posudzovanej veci Podľa veta prvá uvedeného zákona v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

23. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. V zmysle teda nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia tohto zákona, ale musí ísť o také závažné porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj reálne dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno znáša táto osoba a musí zároveň preukázať príčinnú súvislosť medzi takýmto závažným porušením zákona a vznikom ujmy na jej právach.

24. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v súvislosti s argumentáciou žalobcu posudzoval, či bolo porušené jeho právo zúčastniť sa dražby ako aj ohliadky predmetu dražby, lebo tieto sa konali v čase účinnosti protipandemických opatrení proti ochoreniu COVID-19, obmedzujúcich voľný pohyb. Konštatoval poukazom na stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR, že dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách sa mohli od 1.3.2021 riadne vykonávať aj za účasti verejnosti, a to bez porušenia zákazu vychádzania, pričom sporná dražba sa konala dňa 25.3.2021. Nedošlo teda k žalobcom uvádzanému porušeniu jeho práva vyplývajúceho zo zákona .

25. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska skúmania, či bol žalobca fakticky dotknutý na svojich právach vyplývajúcich zo zákona , je v okolnostiach tejto konkrétne posudzovanej veci podstatným, že sa žaloby o neplatnosť dražby nedomáha pôvodný vlastník nehnuteľností, ktorý sa cíti byť nejakým spôsobom poškodený na svojich právach vykonaním dražby (z logiky veci najmä tým, že prišiel o byt) ale prípadný záujemca o dražbu, tvrdiaci, že chcel byť účastníkom prebehnuvšej dražby. Tento porušenie svojich práv videl v tom, že samotná dražba a ohliadka predmetu dražby boli vykonané v čase mimoriadnej situácie a vyhláseného núdzového stavu, čím bola obmedzená, resp. znemožnená jeho možnosť zúčastniť sa dražby.

26. S týmto názorom žalobcu odvolací súd nesúhlasí a stotožňuje sa s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ podporenou stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré bolo podané po vyžiadaní Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý považuje dobrovoľné dražby vykonávané podľa o dobrovoľných dražbách za zasadnutia, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona, preto sa na dobrovoľné dražby vzťahuje výnimka zo zákazu konania hromadných podujatí v zmysle vyhlášky ÚVZ SR č. 98 z 3.3.2021, resp. vyhlášky 131 z 19.3.2021. Zo stanoviska ÚVZ SR vyplýva tiež,

že dražby v zmysle možno považovať za hromadné podujatia, ktorých prevádzku a organizovanie povolil ÚVZ SR v zmysle bodu B.5 uznesenia vlády SR č. 123 z 28.2.2021, resp. bodu C.5 uznesenia vlády SR č. 160 zo 17.3.2021. Dražby v zmysle bolo možné od 1.3.2021 riadne vykonávať aj za účasti verejnosti a to bez porušenia zákazu vychádzania. Pri výkone dobrovoľnej dražby však bolo potrebné dodržiavať všetky protiepidemické opatrenia stanovené vyhláškami ÚVZ SR. Treba tiež uviesť, že ani obmedzenie slobody pohybu a pobytu podľa uznesenia vlády SR č. 40/2021 z 3.3.2021 nebolo absolútne, keď sa tento napr. nevzťahoval na cestu na hromadné podujatie, ktorého prevádzku a organizovanie povolil ÚVZ SR a cestu späť, ak ju vykonávala osoba osoby, ktorá sa preukázala negatívnym výsledku RT-PCR testu nie starším ako 7 dní alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo osoba, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako 3 mesiace, alebo ak táto osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo osoba, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19.

27. Odvolací súd v okolnostiach konkrétne prejednávanej veci, zohľadňujúc nedávny všeobecne známy stav a prevládajúcu spoločenskú atmosféru v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorá si vyžadovala vo všetkých oblastiach spoločnosti promptnú reakciu na neustále sa meniace okolnosti a prijímanie rôznych nových rozhodnutí, usmernení, stanovísk a iných aktov, v záujme čo najnormálnejšieho fungovania nielen štátnych inštitúcií ale vôbec života vo všetkých jeho smeroch, nevidí žiaden logický dôvod na dodatočné polemizovanie a spochybňovanie jasne a zrozumiteľne vyjadreného stanoviska ÚVZ SR (vypracovaného na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré s ním zrejme súhlasilo, ak toto uverejnilo), ktoré vychádzalo a bolo vynútené vtedy existujúcou situáciou vyplývajúcou z potreby obnoviť dlhšiu dobu stagnujúce dobrovoľné držby s ohľadom na potreby reálneho života.

28. Ak napriek nespornej možnosti zúčastniť sa dňa 25.3.2021 dražby ako jej účastník, žalobca toto právo nevyužil pre údajné obavy z pandemických opatrení, nič mu nebránilo, aby sa v jeho mene zaňho dražby zúčastnila iná, ním poverená osoba. Takisto na ohliadku nehnuteľnosti mohol žalobca poveriť, resp. splnomocniť inú osobu, aby sa tejto ohliadky zúčastnila. Žalobca nevyužijúc tieto možnosti (o ktorých určite mal vedomosť, vzhľadom na jeho výpoveď, že „x-krát som dražil aj bez ohliadky“) namietal porušenie svojich práv a domáhal sa z toho dôvodu neplatnosti dražby.

29. Zákon o dobrovoľných dražbách výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť dražby ( ). Pretože žalobcovi nič nebránilo zúčastniť sa dražby aj ohliadky, nedošlo k zásahu do jeho práv ani k žiadnej ujme na nich, ako základného predpokladu pre aktívnu legitimáciu v tomto konaní podľa . Nie je sporné, že žalobca sa o konaní dražby pred jej uskutočnením dozvedel (mal záujem podľa svojho vyjadrenia pre dobrú cenu nehnuteľnosti a ohliadka bytu preňho nebola až taká dôležitá, lebo sa zúčastňoval dražieb aj bez ohliadky), a preto aj keď dražba v rozpore s nebola oznámená v Obchodnom vestníku, nejde za daných okolností o porušenie takej intenzity, ktoré by bolo dôvodom na určenie neplatnosti dražby.

30. Z preukázaného skutkového stavu vyplýva, že žalobca svoj záujem o účasť na dražbe len deklaroval a to podaním žaloby, predtým však z jeho správania sa nemožno bez pochybností vyvodiť, že skutočne bol záujemcom o účastníctvo v dražbe. Nepreukázal, ako bol dotknutý na svojich právach vykonaním spornej dražby, lebo v samotnej dražbe mu nič nezaručovalo, že práve on v nej bude úspešný. Ním podaná žaloba neslúži potrebám reálneho života, nemá praktický význam, pretože aj v prípade vyslovenia neplatnosti tejto namietanej dražby, žalobca by nemusel byť v prípadnej ďalšej dražbe úspešný.

31. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že medzičasom bola sporná nehnuteľnosť vydražiteľom predaná novému vlastníkovi, a teda aj keby bol žalobca v tomto konaní prípadne úspešný, a v následnej novej dražbe nehnuteľnosti by bol vydražiteľom, jeho právne postavenie vo vzťahu k spornému bytu by sa nezlepšilo a ďalšou žalobou by sa musel domáhať vypratania bytu.

32. Odvolací súd podotýka, že rozhodoval o reálnych právach a povinnostiach strán vyplývajúcich z konkrétne prejednávanej veci a nezaoberal sa, ako to nazval žalobca „otázkou zásadného právneho

významu, či je obchádzanie moratória podľa o mimoriadnych opatreniach v justícii v súvislosti s COVID-19 alebo či je vykonávanie dražieb počas mimoriadnych opatrení a obmedzenia pohybu vlastne legálnym a účel protiepidemiologických opatrení napĺňajúcim konaním, súčasne či je zákonné v čase núdzového stavu a obmedzenia mobility a zhromažďovania obyvateľstva vykonávať dobrovoľné dražby len na základe výnimiek stanovených a interpretovaných zo strany ÚVZ“. Ako bolo už skôr uvedené, žalobcovi nič nebránilo zúčastniť sa konkrétnej namietanej dražby, dobrovoľne sa jej nezúčastnil, preto k žiadnemu zásahu do jeho práv nedošlo. Po vyriešení tejto otázky, pre rozhodnutie veci podstatnej, sa odvolací súd nemal dôvod zaoberať ďalšími teoretickými otázkami nastolenými žalobcom, presahujúcimi rámec tohto konania.

33. Ako bolo konštatované aj súdom prvej inštancie pre vyhovenie žalobe nepostačuje akékoľvek porušenie zákonného ustanovenia , ale vyžaduje sa, že v dôsledku porušenia niektorého ustanovenia došlo k vzniku ujmy na právach žalujúcej osoby. Žalobca nepreukázal, akú ujmu utrpel na svojich právach, keď sa z vlastného rozhodnutia dobrovoľne nezúčastnil na dražbe (ani nepoveril inú osobu na svoje zastupovanie), o ktorej následne tvrdil, že sa jej síce zúčastniť chcel, ale pre obavy z protipandemických opatrenia tak neurobil.

34. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, odvolací súd preto rozsudok potvrdil.

35. Pokiaľ súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereaguje na niektoré námietky žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie veci nie je potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami a tvrdeniami strany, ale len s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

36. V odvolacom konaní boli žalovaní 1/ až 3/ úspešní, preto im odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). Žalovanému 4/ v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto v tomto právnom vzťahu súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).