Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Uznesenie_6CoE-51-2012.pdf
PDF · 84.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/51/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, proti povinným: 1/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: O. XX, 2. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: O. XX, o vymoženie 4.766,51 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 15. decembra 2011 pod č. k. 12Er/1227/2008-23, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinným v l. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12Er/1227/2008 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 3176/08 podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi so sídlom vo Vrábľoch, 1. mája 1053, náhradu trov exekúcie vo výške 122,65 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení poukázal na § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 35, § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 3, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 5, § 53 ods. 1 a 4 písm. k) a r) OZ, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/20001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2, 3, 6 ods. 1, čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudok Súdneho dvora vo veci C-240/98 C. R. Q. SA proti G. T. M., stanovisko Súdneho dvora vo veci C-243/08 L. R. Z.. proti Q. U. R.. Uviedol, že na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Mal za to, že v danom prípade takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, a teda išlo o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež smernice 93/13/EHS. Prvostupňový súd po preskúmaní podmienok exekučného konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. O trovách konania rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 EP a § 14 ods. 1, § 22, § 23 a § 25 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený sa ako dodávateľ domáhal v rozhodcovskom konaní nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čomu predchádzal nedostatok odbornej starostlivosti z jeho strany a to malo význam pri rozhodovaní o trovách exekučného konania. Oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 122,65 eura, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa § 14 ods. 1, t. j. najmenej 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 ( poštovné 55,47 eura, cestovné
náhrady 2,27 km, archivácia spisu 6 eur, a podľa § 23 náhrady za stratu času vo výške 5,28 eura, všetko navýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty (DPH).
Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Argumentoval, že súd má povinnosť zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko oproti tomu, ktoré zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Mal za to, že článok 18 ods. 1 zmluvy neobsahuje neprijateľné podmienky, nakoľko prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je len alternatívne. Uviedol, že prvostupňový súd mal vychádzať z povahy konania, ktorá mu jeho rozsah právomoci jednoznačne určuje. Namietal oprávnenie exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. môže konať len na návrh. Vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie je porušením rovnosti účastníkov. Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa.
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky považovala za správne a odvolaniu nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd poukázal na to, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd teda musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Túto povinnosť odvolací súd oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/1996 (R 58/1997) uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku ako i skutočnosť, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré povinná osoba ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, a povinná osoba ich mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť, pričom spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. Súd prvého stupňa teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na rešpektovaní základného práva občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorým korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zastavení exekúcie.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinnej osoby (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané - a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 18 Zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, prvostupňový súd správne právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Následkom tejto neplatnosti je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Odvolací súd považoval za potrebné dodať, že i keď v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje ustanovenie, na základe ktorého došlo k zastaveniu exekučného konania, považoval za zrejmé, že prvostupňový súd exekúciu zastavil na základe § 57 ods. 1 písm. g) EP.
Nakoľko bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a oprávnený výšku trov exekučného konania nenamietal, ich správnosťou ich výpočtu sa odvolací súd nezaoberal.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a povinným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že boli v odvolacom konaní úspešní, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a ani im žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.