Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-24-2023.pdf
PDF · 79.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/24/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, Referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/014190-002 zo dňa 24.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 09. 08. 2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou dňa 09.08.2023 a doručenou správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 10.08.2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/014190-002 zo dňa 24.07.2023, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-CA-OSZP-2022/000328 - 005 zo dňa 08.12.2022 tak, že vyslovil, že vo výroku tohto rozhodnutia špecifikovaným spôsobom žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. d) zákona číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane prírody a krajiny“), tým, že vykonával činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a zároveň znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane prírody a krajiny tým, že nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany prírody podľa § 75 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, za čo bol žalobca uznaný vinným a podľa § 92 ods. 2 písm. b) a § 92 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny mu žalovaný uložil pokutu vo výške 100,- Eur. Vo zvyšnej časti výrok napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zostal nezmenený.
2. Žalobca v žalobe zároveň žiadal, aby správy súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj ako „SSP“). Návrh odôvodnil iba tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu ako osobe na invalidnom dôchodku, ktorý tvorí jeho jediný príjem, hrozí značná finančná škoda.
3. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 25. 09. 2023 tak, že u žalovaného nie sú žiadne zákonné dôvody na to, aby súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v danej veci vyhovel. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 184 a nasl. SSP možno odkladný účinok správnej žalobe priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v ustanovení § 185 SSP, pričom žalobca žiadny takýto stav, t.j. existenciu závažnej ujmy vôbec nepreukázal a neoznačil žiadne dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť.
Žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.08.2023 zamietol.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný právny predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
10. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku preto musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú analogicky aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pred správnym súdom, a v ktorom rozhodnutí kasačný súd vyslovil: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“
11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.
12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je nutné zdôrazniť, že žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len v stručnosti, a vo všeobecnej rovine tvrdením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu ako osobe na invalidnom dôchodku, ktorý tvorí jeho jediný príjem, hrozí značná finančná škoda. Svoje tvrdenia však neosvedčil predložením akýkoľvek relevantných dokladov podporujúcich jeho tvrdenia, nepreukázal, že je osoba poberajúca invalidný dôchodok, nepreukázal výšku svojich príjmov, ani jeho celkovej majetkovej situácie a tak nepreukázal, že jeho finančná situácia je skutočne natoľko nepriaznivá, že by v dôsledku výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila tak závažná značná finančná škoda, ktorá by bola dôvodom vyhovieť jeho návrhu na odklad napadnutého rozhodnutia.
13. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade fyzickej osoby – jeho osobná, majetková a finančná situácia. Správny súd zdôrazňuje, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 100,- Eur a taktiež mu bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. S poukazom na súhrnnú výšku uloženej povinnosti v sume 116,- Eur sa správny súd nedomnieva, že ide o takú vysokú sumu, ktorá by mala za následok hrozbu značnej finančnej škody a bola by až do takej miery neúnosná, že by pre žalobcu predstavovala značné, až existenčné riziko. Žalobca správnemu súdu nepreukázal, že by bol osobou v existenčnom ohrození v stave hmotnej núdze, ktorá by mu absolútne znemožňovala splniť si povinnosť uloženú v tejto výške. Uvedené neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na účastníka administratívneho konania.
14. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda, pretože je poberateľom invalidného dôchodku (ktorú skutočnosť navyše ani nepreukázal). Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej
povinnosti uloženú napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
15. Správny súd v danom prípade nemal preukázaný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
16. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).