Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoP-71-2012.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/71/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a z členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. R., nar. XX.XX.XXXX a Q. R., nar. X.X.XXXX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky Q. B., nar. X.XX.XXXX, bytom Ul. W. č. XXX/XX, XXX XX O. pri B., zastúpenej : Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava 1, IČO: 30 798 841, Kancelária Žilina, so sídlom Národná č. 34, P.O.BOX B10, 011 00 Žilina, a otca V. R., nar. XX.X.L., trvale bytom W. Y. XXX/XX, XXX XX Z., t.č. bytom u pani W., Q. XXX/XX, XXX XX V. O., v konaní o zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/164/2011-184 zo dňa 16.4.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/164/2011-184 zo dňa 16.4.2012 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti: K. R., nar. XX.XX.XXXX a Q. R., nar. X.X.XXXX (ďalej aj „maloleté deti“). Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/311/2010-76 zo dňa 24.2.2011, ktorým súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške 70,00 eur mesačne a na výživu maloletého Q. výživným vo výške 40,00 eur mesačne. Súd tiež upravil styk otca s maloletými deťmi. Otec v tom čase uviedol, že má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, na ktoré platí spolu 100,00 eur, od 3.1.2011 sa zamestnal na dobu neurčitú ako manipulačný pracovník a jeho príjem mal predstavovať 8.000,- Kč. Matka poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Maloletá K. navštevovala predškolské zariadenie. Otec svoj návrh, podaný na Okresný súd Žilina dňa 11.7.2011 na zníženie výživného s účinnosťou od 1.4.2011 odôvodnil tým, že nevládze platiť určené výživné, nakoľko jeho príjem dosahuje výšku 260,00 eur a má ďalšie vyživovacie povinnosti na štyri maloleté deti. Doplnením svojho návrhu, doručeným súdu dňa 7.11.2011 uviedol, že sa zamestnal a čaká na potvrdenie o mzde a pracovnú zmluvu, pričom nevlastní žiaden majetok. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadala návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že poberala rodičovský príspevok do 6.2.2012 a následne sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie. V súčasnej dobe poberá rodinné prídavky. Býva s deťmi u rodičov, ktorí je so všetkým pomáhajú. Podávala tiež trestné oznámenie na otca pre zanedbanie povinnej výživy. Rovnako podávala aj návrh exekúciu na výživné na maloleté deti, doposiaľ exekútor nevymohol od otca žiadnu sumu. Obidve deti navštevujú materskú školu. V čase posledného rozhodovania súdu navštevovala materskú
školu len maloletá K.. Matka za obedy detí platí okolo 5,00 eur mesačne a poplatok v škôlke 10,00 eur mesačne na každé dieťa osobitne. Deti majú tiež výdavky v súvislosti so stravou a ošatením. Otec deťom inými plneniami neprispieva, s deťmi sa nestretáva a nemá ani o kontakt s nimi záujem. Telefonoval matke asi jeden krát po rozhodnutí o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom približne v marci roku 2011 a pýtal sa na deti. Matka mu povedala, že môže prísť deti pozrieť, avšak stretnutia s deťmi sa otec nedomáhal a nemal ani oň záujem. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľnosti ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. V čase, keď žila s otcom v spoločnej domácnosti, otec k práci pristupoval nezodpovedne. Nechcelo sa mu pracovať, pracoval len brigádnicky. Nesnažil si hľadať prácu na trvalý pracovný pomer. Spoločne bývali v nájomnom byte. Výdavky so spoločnou domácnosťou hradila väčšinou matka. Vybrala si našetrené prostriedky, ktoré mala a z toho uhrádzala tieto poplatky. S otcom nebola v kontakte od mesiaca marec 2011. Zo správy spoločnosti Trenkwalder, a.s. Bratislava mal okresný súd preukázané, že otec mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce od 12.10.2010 do 31.12.2010. Nakoľko nenastúpil na dohodnutú brigádu, bol z ich databázy odhlásený. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina mal okresný súd preukázané, že matka poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur a rodinné prídavky na dve deti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vo svojej správe zo dňa 18.8.2011 uviedol, že otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 4.2.2009 do 15.3.2009. Z evidencie bol vyradený pre nespoluprácu s úradom. S účinnosťou od 7.2.2012 bola matka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (správa uvedeného orgánu zo dňa 9.2.2012). Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 8.2.2012 mal prvostupňový súd preukázané, že K. R., Q. R. majú nárok na náhradné výživné vo výške 70,00 eur a 40,00 eur mesačne, ktoré bude Q. B., zákonnej zástupkyni maloletých detí vyplácané. Po právnej stránke okresný súd poukázal vo svojom rozhodnutí na ust. § 28 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti nie je dôvodný. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného porovnal súd I. stupňa okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. U obidvoch rodičov pritom porovnal navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery a prihliadol i na odôvodnené potreby maloletých detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. Podľa jeho názoru, od posledného rozhodovania súdu o výživnom nedošlo k zmene pomerov na strane otca. Naposledy bolo určované výživné v mesiaci február 2011. Otec podával návrh na zníženie výživného už 11.7.2011, pričom vo svojom návrhu uviedol, že jeho príjem dosahuje výšku 260,00 eur a má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Tieto skutočnosti otec uvádzal aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Po svojom doplnení k návrhu zo dňa 7.11.2011 uviedol, že sa zamestnal. Okresný súd preto vychádzal zo skutočnosti, že otec je zamestnaný a nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Nakoľko otec má príjem, pričom nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, nedošlo na jeho strane k takej zmene pomerov, aby súd pristúpil k zníženiu výživného na maloleté deti. Naopak, výdavky maloletých detí sa neustále zvyšujú - maloletý Q. začal navštevovať materskú školu. Ten, kto má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu je povinný ju plniť podľa svojich možností, schopností, v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických možností a schopností. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Naposledy určené výživné na maloleté deti bolo stanovené v minimálnom rozsahu. Z tejto sumy sú pokryté len základné nevyhnutné potreby maloletých detí. Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaniu bytových potrieb maloletých detí. S poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd preto návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia a to tak, že jeho výživné na obidve maloleté deti bude znížené od 1.4.2011.
Uviedol, že výška určeného výživného je vysoká s prihliadnutím na jeho pomery a nedostatok práce, nakoľko sa mu nedarí zamestnať.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu, v písomnom podaní svojho zástupcu, žiadala napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že názory a závery súdu prvého stupňa považuje za správne a tieto pramenia z dostatočného šetrenia a zistenia skutkového stavu. Tvrdenia otca uvádzané v odvolaní sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Poukázala na ust. § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a zdôraznila, že otec maloletých detí má možnosť zvýšiť svoj príjem. V priebehu konania bolo preukázané, že otec mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou Trenkwalder a.s. Bratislava. Keďže však na dohodnutú brigádu nenastúpil, bol z databázy spoločnosti odhlásený. Okrem toho otec bol dňa 15.3.2009 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Z uvedeného vyplýva, že je možnostiach otca, aby si našiel prácu, prípadne aspoň brigádu a tak zvýšil svoj príjem, ale svojím nezodpovedným správaním sa sám pripravil o možnosť získať prácu. Zákon ukladá rodičom na svoje deti nielen prispievať, ale ich aj živiť. Tejto povinnosti sa nemožno zbaviť paušálnym poukazom na zlé finančné pomery.
Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom napadnutého rozsudku.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane deti samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh otca na zníženie výživného aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodov na ne odkazuje.
Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky otca maloletých detí uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že otec svoje odvolanie, ako aj samotný návrh na začatie konania odôvodňoval len skutočnosťou, že naposledy súdom určené výživné je vysoké a on nevládze plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť, pričom pri nedostatku práce sa mu nedarí zamestnať. Uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 260,00 eur. Z tejto sumy preto nie je schopný platiť určené výživné a to na maloletú K. v sume 70,00 eur mesačne a na maloletého Q. v sume 40,00 eur mesačne s tým, že okrem týchto detí má ešte ďalšie štyri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/311/2010-76 zo dňa 24.2.2011 neplní ani v stanovenej výške. O maloleté deti otec nejaví záujem a taktiež im neposkytuje žiadne plnenia mimo určenej vyživovacej povinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal so zárobkovými schopnosťami a možnosťami otca. Pri stanovení vyživovacej povinnosti súd nezohľadňuje len reálny príjem otca, ktorý dosahuje v zamestnaní, prípadne výšku jeho
dávok v hmotnej núdzi, ale aj majetkové pomery, ako aj jeho schopnosti a možnosti zamestnať sa. Ako bolo konštatované v napadnutom rozhodnutí, otec bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves pre nespoluprácu s úradom, pričom jeho evidencia trvala len od 4.2.2009 do 15.3.2009. Naopak, matka po ukončení materskej dovolenky bola dňa 7.2.2012 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 8.2.2012 bolo rozhodnuté, že maloleté deti majú nárok na náhradné výživné a to maloletá K. v sume 70,00 eur mesačne a maloletý Q. v sume 40,00 eur mesačne, ktoré bude vyplácané ich zákonnej zástupkyni - Q. B.. Zo správy spoločnosti Trenkwalder a.s. Bratislava bolo jednoznačne preukázané, že otec mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce od 12.10.2010 do 31.12.2010 a keďže nenastúpil na dohodnutú brigádu, bol z ich databázy odhlásený. Ďalšie štyri vyživovacie povinnosti okrem maloletej K. a maloletého Q. mal otec aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Aj keď otec poukázal, že mu nedarí zamestnať a uplatniť na trhu práce, podľa názoru odvolacieho súdu sú zárobkové jeho schopnosti a možnosti vyššie ako je jeho príjem, na ktorý poukazuje. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne (zárobkové, prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Aj keď otec mal možnosť zabezpečiť výživu svojich detí aspoň príjmom z brigádnickej činnosti, na túto práce bezdôvodne nenastúpil. Nepožiadal ani o dávku v hmotnej núdzi na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Je teda nepochybné, že zárobkové schopnosti a možnosti otca sú vyššie, než to deklaruje v súdnom konaní. Ako správne konštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí, povinnosťou obidvoch rodičov je venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zabezpečeniu výživy a ďalších potrieb svojich detí, podľa svojich faktických schopností a možnosti v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine. Aj podľa názoru odvolacieho súdu naposledy určené výživné na maloleté deti, v dostatočnej miere môže pokryť ich odôvodnené potreby, pričom je potrebné poznamenať, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní aj výkonom osobnej starostlivosti o deti a tiež uspokojovaním ich bytovej potreby.
Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v jeho výrokovej časti, ktoré plne zodpovedajú ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. aplikovaného súdom prvého stupňa na prejednávanú vec.
Odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.