Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/4/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a členiek Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, v právnej veci žalobkyne: R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XX, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: V.. R. K., bytom N., R. XX, t. č. Vazební věznice Praha-Ruzyně, Staré náměstí 3/12, Česká republika, o uloženie povinnosti žalovanému, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. októbra 2011, č. k. -116, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania podľa , nakoľko mu žiadne nevznikli. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , § o zdravotnej starostlivosti, ako aj vykonaným dokazovaním. Konštatoval, že žalobkyňa žalobou požadovala vydanie potvrdenia, že v presne určených časoch ošetrovala svojich rodičov z dôvodu, že títo boli chorí. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že tento nemá vedomosť, či sa žalobkyňa starala o svojich rodičov v uvedenom čase, pričom takúto vedomosť ani nemôže mať, nakoľko so žalobkyňou a jej rodičmi nežil v spoločnej domácnosti. Z potvrdení, ktoré vydal žalovaný v roku 1990, podľa súdu vyplývalo len to, že rodičia žalobkyne vyžadovali v uvedenom období starostlivosť inou osobou. Naproti tomu žalobkyňa tvrdila, že doklady sú nesprávne vystavené, na čo podľa nej poukazoval aj list Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia z 05. 02. 1992, ktorý bol reakciou na žiadosť žalobkyne o podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Žalobkyňa však v tomto konaní odôvodňovala vydanie potvrdení z dôvodu započítania doby starostlivosti na dôchodkové účely, pričom celé obdobie kalendárneho roku 1989 má sociálnou poisťovňou zhodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia. Tiež sa domnievala, že na základe potvrdenia jej zamestnávateľ uzná neospravedlnenú absenciu a takýto dôkaz chcela potom použiť v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a v iných súdnych konaniach. S poukazom na uvedené tvrdenia súd prvého stupňa bol toho názoru, že nie je hospodárne, aby sa za účelom dokazovania v inom konaní viedlo ďalšie konanie, v ktorom sa majú vyprodukovať dôkazy pre už začaté konania. Mal za to, že paragrafové znenia zákona o zdravotnej starostlivosti, na ktoré poukázala žalobkyňa, neukladajú žalovanému povinnosť vydať potvrdenie v požadovanom znení. Zákon ukladá poskytovateľovi povinnosť poskytnúť na základe písomného vyžiadania výpis zo zdravotnej dokumentácie. Vzhľadom na to, že zdravotnú dokumentáciu, ktorú vedie všeobecný lekár, uschováva poskytovateľ 20 rokov po smrti osoby a otec žalobkyne zomrel dňa 24. 10. 1989, žalobu zamietol. Rovnako tak zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného dožiadaným súdom, nakoľko už z písomného vyjadrenia žalovaného podľa neho vyplývalo, že nemá vedomosť,

či sa žalobkyňa v uvedených obdobiach starala o svojich rodičov, resp. či ich ošetrovala. Zamietnutie tiež odôvodnil tým, že časť otázok, ktoré položila žalobkyňa žalovanému nesúvisia s touto vecou a ich zodpovedanie žalovaným by z hľadiska právneho a skutkového stavu veci bolo irelevantné. Takéto dokazovanie pokladal súd prvého stupňa za nadbytočné.

Rozsudok súdu prvého stupňa včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, a to z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala nevykonanie dôkazu výsluchom žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu, hoci na tom žalobkyňa i jej právny zástupca trvali. Zastala názor, že aj keď je pochopiteľné, že by si žalovaný nemusel na tak dávne udalosti pamätať, objasnil by aspoň to, čo mohlo spôsobiť, že v krátkom čase vydal protirečivé potvrdenia a oboznámil by súd s tým, akým spôsobom sa v tom čase vydávali potvrdenia o ošetrovaní chorého člena rodiny a čo mohlo spôsobiť to, že takéto rozhodnutie vydal až dodatočne a bez potrebného odôvodnenia dodatočného vydania. Nesúhlasila s tým, že by predmetné konanie bolo začaté len z dôvodu potreby dôkazov do konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedeného na OS Levice. Dodala, že jej zamestnávateľ stále poskytuje príslušným úradom informácie, podľa ktorých v sporných obdobiach, na ktoré mal žalovaný vystaviť potvrdenie o tom, že žalobkyňa sa starala o svojich chorých rodičov, mala v zamestnaní neospravedlnenú absenciu, a preto má problémy napr. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovni, ako aj na iných úradoch, kde je potrebné preukázať odpracované roky. Okrem toho vytkla aj nezistenie legislatívy platnej v období, kedy mali byť doklady vystavené, ako aj rozpor medzi písomnými tvrdeniami žalovaného, ktoré si protirečili, teda v jeden deň vydal potvrdenie, že rodičia žalobkyne sú chorí a vyžadujú si opateru inou osobou a o pár dní neskôr potvrdil, že sa pomýlil. Ďalej poukázala na to, že dodatočné potvrdenie o ošetrovaní chorého člena rodiny vydal vtedajší riaditeľ nemocnice v Nitre priamo pre zamestnávateľa žalobkyne, na základe čoho zamestnávateľ stiahol výpoveď, nezmenil avšak svoje stanovisko k spornému neodpracovanému obdobiu a stále ho eviduje ako absenciu, čím došlo k jej poškodeniu, prišla o príjem a následne aj o bývanie, čo súd vôbec nebral do úvahy.

Následne žalobkyňa podaním zo dňa 10. 11. 2011, doručeným súdu prvého stupňa dňa 14. 11. 2011, opätovne podala odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku, v ktorom okrem vytknutia nezaoberania sa dôkazmi poukázala na skutkový stav veci.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomné nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Žalobkyňa sa podaním zo dňa 01. 10. 2010, ktoré doplnila na základe výzvy súdu prvého stupňa dňa 15. 03. 2011, domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného vydať jej do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle listu Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 05. 02. 1992, v zmysle listu Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 04. 05. 2000, v zmysle stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 09. 08. 2010 a v zmysle prešetrenia žiadosti žalobkyne V.. E. B. zo dňa 15. 03. 1990 potvrdenia o tom, že žalobkyňa ošetrovala v období od 15. 08. 1989 do 24. 10. 1989 svojich rodičov V. S., nar. XX. XX. XXXX a H. S., nar. XX. XX. XXXX z dôvodu, že títo boli chorí a vzhľadom na ich vek si ich zdravotný stav vyžadoval ošetrovanie inou osobou, a tiež o tom, že žalobkyňa ošetrovala v období od 24. 10. 1989 do 31. 10. 1989 a od 01. 11. 1989 do 02. 11. 1989 svoju matku V. S., nar. XX. XX. XXXX z dôvodu, že táto bola chorá a vzhľadom na jej vek si jej zdravotný stav vyžadoval ošetrenie inou osobou, a zároveň náležite zdôvodniť dodatočné vydanie potvrdení. Ako dôvod uviedla, že od týchto potvrdení závisia rozhodnutia súdov v iných konaniach a skončenie jej pracovného pomeru, vyplatenie nevyplatenej mzdy a započítanie odpracovaných dní, ktoré je povinná preukázať v súvislosti s poberaním

starobného dôchodku, bez ktorých jej nemôže byť poskytnutá dávka dôchodkového zabezpečenia v takej výške, aká by jej náležala.

O podaní žalobkyne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol.

Základnou právnou normou, ktorá v Slovenskej republike upravila právnu úpravu zdravotnej dokumentácie, jej vedenie a spôsob nakladania s ňou, bol o zdravotnej starostlivosti. Tento zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 1995 a nahradil dovtedajšiu úpravu, ktorú predstavoval o starostlivosti o zdravie ľudí, t.j. zákon, ktorý platil v čase vydania napadnutých potvrdení.

V o zdravotnej starostlivosti bola zdravotná dokumentácia upravená v , ktorý bol celkom 5x novelizovaný, pričom najvýznamnejšou novelizáciou bol , ktorý zmenil dovtedajšiu právnu úpravu zdravotnej dokumentácie, najmä do odseku 3 stanovil 50-ročnú lehotu uschovávania zdravotnej dokumentácie po úmrtí pacienta. bol zrušený a ustanovenia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti boli zrušené o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ani jeden zo zákonov, ktorými došlo k zmene právnej úpravy zdravotnej starostlivosti, neobsahuje prechodné ustanovenia.

Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je povinný údaje zo zdravotnej dokumentácie spracúvať, poskytovať a sprístupňovať v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom.

Podľa , , zdravotná dokumentácia obsahuje a) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu nevyhnutnom na jej identifikáciu a zistenie anamnézy, b) údaje o poučení a informovanom súhlase (), c) údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, e) údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, f) údaje o dočasnej práceneschopnosti pre chorobu a úraz a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, g) epidemiologicky závažné skutočnosti, h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, i) identifikačné údaje poskytovateľa. Zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Podľa , , zápis v zdravotnej dokumentácii musí byť pravdivý a čitateľný. Oprava zápisu v zdravotnej dokumentácii sa vykonáva novým zápisom, ktorý obsahuje dátum opravy, znenie opravy zápisu a identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, ktorý opravu vykonal. Opravu zápisu môže vykonať len zdravotnícky pracovník, ktorý vykonal pôvodný zápis; pôvodný zápis musí zostať čitateľný.

Podľa , zdravotnú dokumentáciu, ktorú vedie všeobecný lekár, uchováva poskytovateľ 20 rokov po smrti osoby; ostatnú zdravotnú dokumentáciu 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti osobe.

Z týchto ustanovení vyplýva, že zdravotnú dokumentáciou ako celok vedie všeobecný lekár, iný lekár vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Jednou z povinností poskytovateľa je pritom ukladať a ochraňovať zdravotnú dokumentáciu tak, aby nedošlo k jej poškodeniu, strate, zničeniu alebo k zneužitiu, a to aj počas jej uchovávania (archivácie), za nedodržanie tejto povinnosti nesie zodpovednosť. Doba uchovávania bola oproti prechádzajúcej právnej úprave skrátená

z 50 na 20 rokov po smrti osoby u všeobecného lekára, resp. 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti v prípade ostatných zdravotníckych pracovníkov.

Do prijatia zákon priamo nestanovoval požiadavky na obsahovú a formálnu stránku zdravotnej dokumentácie, čo bolo v praxi častým zdrojom sporov. K ich zmierneniu došlo až prijatím , ktorý tým, že stanovil náležitosti výpisu zo zdravotnej dokumentácie, stanovil aj minimálny obsah zdravotnej dokumentácie.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vystavil v septembri 1990 tlačivá "Žiadosť o podporu pri ošetrovaní chorého člena rodiny vo veku od 10 rokov", z ktorých vyplýva, že V. S., matka žalobkyne, ochorela diagnózou č. 414 a že jej zdravotný stav vyžaduje od 01. 11. 1989 do 02. 11. 1989 a od 24. 10. 1989 do 31. 10. 1989 ošetrenie inou osobou, a že žalobkynina matka i otec H. S. ochoreli diagnózou č. 414 a že ich zdravotný stav vyžaduje od 15. 08. 1989 do 24. 10. 1989 ošetrenie inou osobou. Okresný ústav národného zdravia v Nitre zaslal žalobkyni dňa 14. 09. 1990 potvrdenia o tom, že v dňoch 02. 10. 1989, 18. 10. 1989 a 02. 11. 1989 sprevádzala matku na odborné vyšetrenie a dňa 24. 10. 1989 poskytla pomoc chorému otcovi. Zároveň žalobkyni oznámil, že nemohol realizovať jej požiadavku o potvrdení vystavených dokladov z 26. 07. 1990 príslušným posudkovým lekárom (resp. doplnenie diagnózy), nakoľko nepredložila originálne tlačivá, o ktoré prípisom zo dňa 04. 09. 1990 požiadali.

Z listu Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia z 05. 02. 1992, ktorý bol reakciou na žiadosť žalobkyne o poskytnutie podpory pri ošetrovaní člena rodiny, vyplýva len to, že na uvedených dokladoch chýba odôvodnenie spätného uznania potreby ošetrovania. Vzhľadom na to, že pri ošetrovaní člena rodiny za obdobie od 01. 11. 1989 do 02. 11. 1989 išlo o rovnakú diagnózu ako pri ošetrovaní za obdobie od 24. 10. 1989 do 31. 10.1989, lekár nesprávne vystavil novú žiadosť o podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pretože na výmennom lístku mal uviesť iba doplňujúci údaj o ďalšej potrebe ošetrovania člena rodiny.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v liste zo dňa 09. 08. 2010 zaujalo stanovisko k zápisu do zdravotnej dokumentácie, v ktorom uviedlo, že v prípade, ak dôjde k omylu pri zápise do zdravotnej dokumentácie u všeobecného lekára, alebo aj u iného ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, je možné v zmysle platných právnych predpisov, konkrétne podľa vykonať opravu zápisu v zdravotnej dokumentácii, ktorá sa vykonáva novým zápisom, ktorý obsahuje dátum opravy, znenie opravy zápisu a identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, ktorý opravu vykonal. Opravu zápisu môže vykonať len ten zdravotnícky pracovník, ktorý vykonal pôvodný zápis; pôvodný zápis musí zostať čitateľný.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie na preukázanie skutkového stavu, ako aj použil správny právny predpis, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobu zamietol z dôvodu, že zdravotná dokumentácia, ktorú vedie všeobecný lekár, sa uschováva 20 rokov po smrti osoby a otec žalobkyne zomrel dňa 24. 10. 1989, na základe čoho správne ustálil, že napadnutým rozsudkom nebolo možné uložiť žalovanému povinnosť vydať potvrdenia, keďže už neexistuje zdravotná dokumentácia, ktorá by bola podkladom pre ich vydanie. Čo sa týkalo opravy zápisu zdravotnej dokumentácie matky žalobkyne, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, odvolací súd bol toho názoru, že ani v danom prípade nie je možné uložiť žalovanému povinnosť o vydanie potvrdenia z predmetnej zdravotnej dokumentácie, pretože už nie je v jeho právomoci s ňou nakladať. Žalobkyňa ako dieťa V. S. je oprávnenou osobou požiadať o výpis zo zdravotnej dokumentácie, o ktorú však musí požiadať osobu, ktorá prevzala zdravotnú dokumentáciu po žalovanom v zmysle V prípade, ak žalobkyňa žalobou žiadala aj o opravu zápisu do zdravotnej dokumentácie, odvolací súd dodáva, že túto nie je možné vykonať a to vzhľadom na to, že zápis v zdravotnej dokumentácii musí byť pravdivý a v súčasnej dobe pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že sa v čase od 15. 08. 1989 do 02. 11. 1989 osobne starala o matku, sa nedá preukázať. Uvedené nie je možné vyvodiť ani z potvrdenia Miestneho národného výboru, v ktorom sa síce píše o tom, že žalobkyňa sa musí starať o bezvládnych rodičov, ale predmetné potvrdenie je datované zo dňa 18. 07. 1989, a teda nie je z neho zrejmé, či aj neskôr od dátumu 15. 08. 1989 pretrvávala táto potreba. Naviac, odvolací súd dodáva, že už v roku 1990, kedy sa ešte dala preukázať

osobná starostlivosť žalobkyne o V. S., žalobkyňa žiadala o vydanie potvrdení vystavených dokladov z 26. 07. 1990 príslušným posudkovým lekárom (resp. doplnenie diagnózy), ale toto konanie zmarila sama žalobkyňa tým, že nezaslala Okresnému ústavu národného zdravia v Nitre originálne tlačivá a to napriek tomu, že bola o ne požiadaná (list Okresného ústavu národného zdravia v Nitre zo dňa 14. 09. 1990).

Podľa druhá veta , súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd určí rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná. Len on má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nevykoná dôkazy, ktoré by potvrdzovali zhodné tvrdenia účastníkov, ako ani nemusí vykonať tie dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti pre posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodné a právne bezvýznamné, a práve za takéto skutočnosti bolo potrebné považovať aj objasnenie skutočností, ktoré viedli k vydaniu protirečivých potvrdení žalovaným, oboznámenie zo strany žalovaného s tým, akým spôsobom sa v tom čase vydávali potvrdenia o ošetrovaní chorého člena rodiny a čo mohlo spôsobiť to, že takéto rozhodnutie žalovaný vydal až dodatočne a bez potrebného odôvodnenia dodatočného vydania. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa mal za to, že súd prvého stupňa správne zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného, pretože už z písomného vyjadrenia žalovaného jasne vyplývalo, že nemá vedomosť o tom, či sa žalobkyňa v uvedených obdobiach starala o svojich rodičov, resp. či ich ošetrovala.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil a žiadne iné trovy odvolacieho konania z obsahu spisu nevyplývali.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.