Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-69-2012.pdf
PDF · 78.27 KB
Case nature
Subarea
8CoP/69/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov - matky: Mgr. A. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. P. č. XXX a otca: Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., K. cesta č. XXX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/46/2012-9 zo dňa 1. júna 2012, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd predbežným opatrením dočasne obmedzil styk otca s maloletým Z. O., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod.
Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a § 75 ods. 6 O. s. p.
Konštatoval, že z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 9C/84/2011, a to najmä z rozsudku zo dňa 14. 12. 2011 mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletého Z. bolo rozvedené. Súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a bol zároveň upravený styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty od 09.00 hod do nedele do 19.00 hod, počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok 25.12. od 09.00 hod do 19.00 hod, každý nepárny rok 24. 12. od 09.00 hod do 19.00 hod a počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok počas Veľkonočného pondelka od 09.00 hod do 19.00 hod.
Prvostupňový súd nadväznosti na návrh matky na vydanie predbežného opatrenia a na predložené lekárske správy matkou návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. Mal preukázané, že maloleté dieťa je od 26. 01. 2012 vedené v ambulancii klinickej psychológie z dôvodu pretrvávajúcej úzkosti, strachu a neprimeraných reakcií. Dôvodom týchto skutočností je správanie sa otca k matke, ako aj k samotnému dieťaťu, pričom styk otca s dieťaťom častokrát prebiehal za agresívnych nadávok otca smerujúcich na matku, čoho svedkom bolo aj dieťa. Maloletý citlivo vníma agresivitu otca voči matke, často plače a k otcovi ísť nechce. Taktiež bolo preukázané, že otec ho niekedy fyzicky trestá tým, že ho udrie buď po hlave alebo ruke. V poslednom období sa dieťa v dôsledku týchto skutočností začalo pomočovať, pretrvávajú u neho psychosomatické problémy, bolesti bruška a hlavy. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že tieto skutočnosti môžu veľmi negatívne ovplyvniť zdravie a duševný vývin dieťaťa, jeho emocionálna regulácia je porušená, úzkostná, dieťa je citovo naviazané na matku a má strach ostať bez matky v neznámom prostredí. Tieto skutočnosti môžu mať negatívny vplyv na jeho psychický vývin, a taktiež môžu zapríčiniť vznik neurotických a psychosomatických ochorení. Dôsledkom toho je aj tá skutočnosť, že dieťa o otcovi nerozpráva, má z neho strach, bojí sa aby jemu a matke neublížil. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nariadil predbežné opatrenie a obmedzil dočasne styk otca s maloletým dieťaťom.
V závere svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia súd nemusí mať za preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti, stačí že v uvedenej veci bola osvedčená existencia základných skutočností. Tie skutočnosti, ktoré matka uviedla v návrhu, ako aj ktoré boli uvedené v lekárskej správe, budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, teda o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré bude prebiehať.
V zákonnej lehote proti uzneseniu podal odvolanie otec dieťaťa.
Odmietal tvrdenia matky uvádzané v návrhu, že by niekedy vedome alebo nevedome udrel maloletého syna. Mal za to, že navrhovateľka robí všetko preto, aby mu znemožnila kontakt s maloletým a ona sama maloletého používa ako prostriedok proti nemu, čo je vo vzťahu k maloletému neprípustné. Pokiaľ je maloletý u neho neplače, problém pri vyzdvihnutí syna u matky vytvorí vždy ona, matka, keď mu pustí rozprávku tesne pred jeho príchodom a maloletý potom nechce odísť a plače. Podľa jeho názoru vypočúvanie syna a jeho natáčanie pritom je nevhodným zásahom do jeho psychiky. Navádzanie syna proti otcovi je tým základným problémom, ktorý podľa neho buduje matka, odpor syna voči nemu, čo má dopad na detskú psychiku a na detskú osobnosť. Podľa neho je neprijateľné podrobiť sa autoritatívnemu rozhodnutiu súdu akceptovať ho s tým, že sa nemôže so synom stretnúť ani raz za dva týždne počas víkendu. Predstava, že syn môže byť s ním len 8 hodín každú druhú sobotu, je pre neho ozaj ťažká.
O žiadnych zdravotných problémoch dieťaťa nemal vedomosť, lebo pri styku s ním každý párny víkend od soboty 09.00 hod do nedele 19.00 hod za 5 mesiacov, v ktorých si syna brával, sa ani raz nepomočil, nesťažoval sa na bolesti bruška, hlavy, tak ako sa to uvádza v súdnom spise.
Uvádzal, že už v rozvodovom konaní poukazoval na patologické prostredie, v ktorom musia maloleté deti vyrastať, ale nikto, ani kolízny opatrovník, ani súd, to nebrali na vedomie. Opätovne poukázal na to, že v prenajatom byte žijú 3 dospelé osoby - matka maloletého Z., jej brat, ich matka a 3 deti. V byte všetci dospelí fajčia, brat býva často v alkoholickom opojení, pričom ich stravovacie návyky sú na nízkej úrovni a častokrát čo konzumujú dospelí, je predkladané aj deťom, hlavne čo sa týka polotovarov, jedla upravovaného na oleji. Maloletá Q. musela podstúpil operácie pľúc, maloletá G. si už ako 2-ročná vytrpela návštevy zubnej lekárky a maloletý Z. musel byť dokonca v nočných hodinách hospitalizovaný pre bolesti bruška dňa 14. 06. 2012. Životné podmienky v tejto rodine nie súd dobré a na zakrytie tohto z neho matka robí násilníka. Jej tvrdenia považoval za absurdné.
Namietal, že súd vydal predbežné opatrenie bez jeho vyjadrenia, a preto žiadal, aby odvolací súd predbežné opatrenie zrušil a zabránil tak obmedzovaniu jeho stretávania sa so synom, ktoré mu patrí aspoň v rozsahu v akom sa na tom dohodol s matkou.
Matka dieťaťa a kolízny opatrovník dieťaťa sa písomne k odvolaniu otca dieťaťa písomne nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. z týchto dôvodov:
Ako vyplynulo z obsahu spisu, v prejednávanej veci matka sa návrhom podaným na Okresnom súde v Ružomberku dňa 11. 05. 2012 domáhala zmeny úpravy stretávania sa otca s maloletým Z., nar. XX. XX. XXXX. Zároveň podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa obmedzilo stretávanie otca s maloletým Z..
V návrhu matka poukazovala na tú skutočnosť, že styk otca bol upravený rozsudkom č. k. 9C/8482011-98 zo dňa 14. 12. 2011. Už v čase rozvodu maloletý syn mal problémy so stretávaním sa s otcom, sťažoval sa, že ho otec fyzicky trestá a z toho dôvodu odmietal k nemu chodiť, vyslovene mal z otca strach. U maloletého sa začali prejavovať problémy s tým, že intenzívne vnímal agresivitu otca voči nej, a toto mu spôsobovalo strach, stres, ktorý nevedel spracovať a prejavovalo sa to plačom a utiahnutosťou. Začali sa u neho stupňovať psychosomatické problémy, pomočovanie, bolesť brucha a hlavy. V návrhu uvádzala, že otec maloletého bije. Problém s modrinami dieťaťa zľahčuje a trvá na tom, že disciplína musí byť. Ako rodičia majú rozdielne výchovné metódy s tým, že otec dieťaťa ju ignoruje alebo agresívne, verbálne reaguje na ňu aj pred maloletým synom. Uvádzala, že maloletý je v útlom veku a neprimerané fyzické tresty nie sú vhodným výchovným prostriedkom, môžu zanechať na jeho psychike trvalé následky. Má strach z toho, že syn stratí dôveru i k nej, lebo nevie pochopiť prečo ho dáva otcovi, ktorý ho bije. Žiadala, aby bolo vzaté do úvahy, že syn sa nedokáže brániť, a preto žiadala vydať predbežné opatrenie.
K návrhu pripojila potvrdenia lekára, a to PhDr. B. M., klinického psychológa, zo dňa 10. 04. 2012 a 10. 08. 2012. K návrhu pripojila zvukový záznam o reakcii maloletého na otca pri realizácii stretávania s ním.
Okresný súd vzhľadom na návrh, skutočnosti v ňom uvedené a pripojené listinné dôkazy, vydal predbežné opatrenie dňa 01. 06. 2012.
S poukazom na zistenia vyplývajúce z rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, pokiaľ vydal predbežné opatrenie do rozhodnutia súdu vo veci samej.
V konečnom dôsledku aj sám odvolateľ na strane 2 svojho odvolania zo dňa 20. 06. 2012 priznal, že preberaní maloletého dieťaťa došlo k atakovaniu slovami, avšak uvádzal, že tieto ataky prebiehali zo strany matky voči jeho osobe. Zároveň priznal, že vedel o hospitalizácii maloletého dňa 14. 06. 2012 pre bolesti bruška, avšak tieto podľa neho spôsobila nesprávna životospráva vo výchovnom prostredí matky.
Odvolací súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za správne s poukazom na nezhody, ktoré pretrvávajú medzi rodičmi a do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu úpravy stretávania sa otca s maloletým Z. bude vhodné, aby styk s maloletým bol obmedzený v zmysle predbežného opatrenia vydaného okresným súdom.
Odvolanie otca považoval odvolací súd za nedôvodné a po preskúmaní všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré vo veci boli vznesené, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej vec, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O. s. p.
Pokiaľ otec poukazoval na výchovné prostredie, v ktorom maloletý žije u matky a iné skutočnosti, tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .