Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-794-2010.pdf
PDF · 72.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/794/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnej E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/XXX, Q. I. - R.Ž. I., dedičke po pôvodnom povinnom V. H., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom N. Ľ. XXX, zomr. 22. 03. 2012, pre vymoženie pohľadávky 367,40 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 1290/10, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 42,95 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 14. 07. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1290/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 362,40 Eur, priznanej vykonateľným Platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 501/03045/2010 zo dňa 10. 05. 2010. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 023079* zo dňa 30. 07. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 367,40 Eur a trovy exekúcie.
V priebehu konania postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 24. 07. 2012. Oprávnený svoj návrh odôvodnil tým, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súde exekúciu zastaví, ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania a
zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Preto, ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená, súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade absencie návrhu oprávneného by súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Súd podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) priznal súdnemu exekútorovi zákonnú minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur. Popri odmene za exekučnú činnosť má súdny exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 2,60 Eur. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom DPH, súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 35,79 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 7,16 Eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 42,95 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.