Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Er-1824-2008.pdf
PDF · 79.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1824/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: DOKA Slovakia Debniaca technika, s.r.o., IČO: 31 354 335, so sídlom Ivánska cesta 28, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, proti povinnému: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad Y. XX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, Exekútorský úrad Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec, v konaní pre vymoženie sumy 1.618,85 Eur s prísl. a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I/ Exekúciu z a s t a v u j e.
II/ Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 81,39 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 14.03.2012 bol na tunajší súd doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2012 z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 30.11.2006 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd preto na základe takto zistených skutočností a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu z dôvodu návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané v exekučnom spise a ktoré boli účelné. Súdny exekútor bol na to výzvou zo dňa 14.03.2012 upozornený, výzvu prevzal dňa 29.03.2012.
Súdny exekútor predložil vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 235,91 Eur a tiež fotokópiu osvedčenia o registrácii pre DPH a exekučný spis.
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo vyplýva z exekučného spisu. Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
Súdny exekútor si uplatnil za každý z 2 (dvoch) úkonov exekučnej činnosti odmenu 6,64 Eur tak, ako keby u každého z nich trvalo jeho vypracovanie 1 hodinu. Z časovej špecifikácie vyhotovenej súdnym exekútorom vyplýva, že tomu tak nebolo. Súd preto pri určení výšky časovej odmeny vychádzal z času potrebného na vykonanie úkonu uvedeného súdnym exekútorom v minútach pri každom z uplatňovaných úkonov, čas trvania jednotlivých úkonov sčítal a dospel k záveru, že čas účelne vynaložený na exekúciu predstavuje na vypracovanie - upovedomenia všeobecného o začatí exekúcie v trvaní 20 minút, vyčíslenia trov exekúcie, ktoré súd skrátil v trvaní 30 minút, čo predstavuje účelný čas trvania úkonov exekučnej činnosti, potom podľa názoru súdu predstavuje celkový čas spolu 50 minút t. j. 1 hodiny, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky odmenu vo výške 6,64 Eur, súd zvýšil predmetnú odmenu o 20 % DPH a to 1,33 Eur v zmysle § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor predložil doklad o tom, že je platiteľom DPH.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za ostatné úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Vyčíslením trov súdny exekútor iba zosumarizuje jednotlivé úkony vykonané v priebehu exekučného konania a priradí im prislúchajúcu odmenu v súlade s príslušnými ust. vyhlášky. Tento postup má administratívny charakter a nemožno ho preto považovať za exekučný úkon, ak jeho účelom nie je vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie. Taktiež mnohé so súdnym exekútorom vyúčtovaných úkonov boli duplicitne vyúčtované aj podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Taktiež súd z tohto nepriznal ani 20 % DPH.
Podľa § 15 ods. 1 písm. a), b), e), j) vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie majetku cez katastrálny portál, zdravotnú poisťovňu, Okresný dopravný inšpektorát, Sociálna poisťovňa, Obvodný úrad, Daňový úrad, doručenie príkazu na začatie exekúcie do bánk, teda za 8 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 26,56 Eur, súd zvýšil predmetnú odmenu o 20 % DPH a to 5,31 Eur
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za ostatné úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože upovedomenie o začatí exekúcie nebolo fyzicky doručené, ale doručované prostredníctvom poštovej prepravy aj povinným aj právnemu zástupcovi oprávneného a taktiež súd mu za tento úkon priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, takže by došlo k duplicite priznaných trov. Taktiež súd z tohto nepriznal ani 20 % DPH.
V rámci náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 13,19 Eur za doručovanie: žiadosti o udelenie poverenia 1,03 Eur, upovedomenia o začatí exekúcie - oprávnený, 2x povinný - prvýkrát neprevzal 3,96 Eur, žiadosti o súčinnosť - Okresný dopravný inšpektorát 1,30 Eur, Sociálna poisťovňa 1,00 Eur, Obvodný úrad Námestovo 1,30 Eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa 1,00 Eur, Daňový úrad Dolný Kubín 1,00 Eur, upovedomenia prikázaním pohľ. z účtu v banke povinnému 1,30 Eur a náhrada v sume 25,72 Eur vrátane 19 % DPH
- faktúra Slovenskej sporiteľne a.s.. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), súd mu zároveň zvýšil priznanú náhradu hotových výdavkov za poštovné o 20 % DPH t. j. 2,64 Eur. Pretože ust. § 196 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie zvýšenie odmeny o DPH neupravovalo, súd sa pri rozhodovaní o jej priznaní oprel o právny názor Ústavného súdu SR, vyslovenom v náleze sp. zn. II. ÚS 31/4 zo dňa 17.12.2004.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 7,80 Eur, ostatné výdavky ako fotokópie overených poverení v sume 10,56 Eur, cestovné náhrady v sume 36,40 Eur, spolu vo výške 54,76 Eur, nakoľko súd nemal tieto náhrady zo spisu súdneho exekútora vôbec špecifikované ani účelne preukázané. Taktiež súd z tohto nepriznal ani 20 % DPH.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 81,39 Eur.
Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať trojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.