Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-123-2012.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: EKOPRIM, s.r.o., so sídlom Strojnícka 17, 080 01 Prešov, IČO: 31 710 115, zastúpeného advokátskou kanceláriou PUCHALLA & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: Ivana Štieberová, s miestom podnikania Na Brehu 11, 080 01 Prešov, IČO: 40 841 685, o zaplatenie 456,96 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 456,96 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 456,96 eura od 5.1.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 93,48 eura a ostatné trovy vo výške 27 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 456,96 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 456,96 eura od 5.1.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanou ako nájomcom Zmluvu o nájme č. 1/2009. V bode č. III Zmluvy o nájme sa prenajímateľ a nájomca dohodli, že okrem nájomného bude nájomca uhrádzať aj odplatu za dodávku médií, a to vodné, stočné, zrážkovú vodu, elektrickú energiu a upratovanie spoločných priestorov. Uvedené služby spolu s nájomným žalobca vyúčtoval žalovanej za rok 2009 v sume 456,96 eura. Cenu vyúčtoval žalobca žalovanej faktúrou č. 2010129025 zo dňa 21.12.2010 na
sumu 456,96 eura, splatnú dňa 4.1.2011. Žalovaná žalobcovi dlžnú sumu doposiaľ neuhradila, a to ani čiastočne.
Na základe uvedeného sa žalobca domáha úhrady svojej splatnej pohľadávky spolu s príslušenstvom, a to úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd následne žalobe vyhovel a dňa 30.12.2011 vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 22Rob/309/2011-20, ktorý však uznesením zo dňa 31.5.2012, č.k. 21Cb/123/2012-27, v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovanej.
Podľa § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu.
Podľa § 114 ods. 4 O.s.p., uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).
Podľa § 153b ods. 3 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Dňa 31.5.2012 súd vydal uznesenie č.k. 21Cb/123/2012-28, ktorým zaviazal žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadrila v zmysle §114 ods. 3 O.s.p. Súd vydal toto uznesenie majúc zato, že danú vec nemožno posúdiť ako vec podľa §120 ods. 2 a §153b ods. 5 O.s.p., t.j. ako veci, v ktorých súd nemôže vydať uznesenie v zmysle §114 ods. 3 O.s.p., a teda vo všetkých ostatných veciach takéto uznesenie môže vydať.
Toto uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo doručené žalovanej do vlastných rúk na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri, pri použití ustanovenia § 48 ods. 3 O.s.p., dňa 30.6.2012. Uznesenie obsahovalo poučenie, že v prípade, že si
žalovaná nesplní svoju povinnosť podľa §114 ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, v zmysle ust. §114 ods. 5 O.s.p. Žalovaná sa v stanovenej lehote k žalobnému návrhu a jeho prílohám nevyjadrila.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V tomto konaní o zaplatenie 456,96 eura s príslušenstvom, súd rozhodoval na základe týchto ustanovení :
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona (Tretia časť, Hlava I., Diel I.) upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 116/1990 Zb.), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojení.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade súd podľa tvrdení žalobcu a predložených listín nemal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a jeho nárok nebol zo strany žalovanej inak spochybnený, a preto posúdil súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako dôvodný. Keďže boli splnené aj všetky ostatné podmienky pre rozhodnutie, súd žalobe v rozsahu prvého výroku vyhovel rozsudkom pre zmeškanie tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to bez nariadenia pojednávania. Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, súd v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. upovedomil účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu oznámením miesta a času verejného vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote stanovenej zákonom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania žalobcu pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 27 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 93,48 eura za 2 úkony právnej služby á 31,54 eura (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby zo dňa 12.12.2011) a režijného paušálu 2 x 7,41 eura. Nakoľko je právny zástupca žalobcu platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o daň z pridanej hodnoty, v sume 15,58 eura.
Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia žalobcu, mu súd nepriznal odmenu za úkon - výzva pred podaním návrhu na súd zo dňa 23.8.2011, nakoľko podľa názoru súdu jednanie s protistranou v zmysle výzvy zo dňa 23.8.2011 nie je úkonom, za ktorý patrí žalobcovi náhrada trov. Tento úkon bol uskutočnený pred podaním žaloby na súd, a preto ho nie je možné subsumovať pod pojem trovy konania. Náklady, ktoré vzniknú veriteľovi v súvislosti s uplatnením svojej pohľadávky pred začatím súdneho konania môžu byť samostatne žalované len ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nie sú však trovami súdneho konania. Preto v rámci náhrady trov konania za takýto úkon nie je možné priznať ani odmenu, ani náhradu hotových výdavkov právneho zástupcu žalobcu.
Súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 120,48 eura.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov len čo sa týka výroku o náhrade trov
konania.
Podľa § 202 ods. 1 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku
pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 153c ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu
nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa
§ 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh
na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne
vo veci opäť konať.
Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo
postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.