Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/33/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. XX, zast. Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom v Nitre, Štefánikova 15, proti odporcovi: O. P., nar. 08. XX. XXXX, bytom Z. T., L. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, v mene ktorej koná Mgr. Gabriel Orlík, advokát, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 05. 04. 2012 č. k. -67, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi, uloženú mu rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. -15 zo dňa 26. 10. 2004, vo výške 4.000,-Sk (132,78 eura) počnúc dňom 02. 11. 2011. O trovách konania nerozhodol, s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle . Rozhodnutie právne oprel o ust. a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine, „ZR“). Prijal záver , že odporca nadobudol schopnosť živiť sa, a to napriek tomu, že je študent VŠ a je zapísaný v 3. ročníku SPU v Nitre, odbor Manažment živočíšnej výroby, v dennej forme štúdia. Konštatoval, že aj keď štúdium dieťaťa je považované všeobecne za okolnosť, kedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov, rozhodujúcou skutočnosťou nároku na výživné je aj riadna doba trvania štúdia a riadne plnenie si študijných povinností. Odporca začal s prípravou na budúce povolanie štúdium na VŠ veterinárnej v Košiciach v roku 2004, kde bol vylúčený pre neprospech, následne v roku 2005 bol opätovne prijatý do 1. ročníka a v akademickom roku 2006/2007 bol opäť študentom prvého ročníka tejto školy. Od roku 2007 je študentom SPU v Nitre, pričom každý akademický ročník opakoval a v tomto akademickom roku - 2011/2012 je len v 3. ročníku. Takéto štúdium podľa súdu prvého stupňa nie je možné považovať za riadne v zmysle riadnej prípravy na budúce povolanie. Po opakovaní prvého ročníka z dôvodu nesplnenia podmienok pre vstup do vyššieho ročníka, po neabsolvovaní 2. ročníka, zanechal štúdium aj na tejto VŠ. V roku 2010 sa zúčastnil 4. prijímacieho pohovoru na VŠ (od roku 2004) a cez nové prijímacie konanie bol zapísaný do 3. ročníka SPU v Nitre, ktorý opätovne neukončil z dôvodu neurobenia 2 skúšok. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o riadnu dobu trvania štúdia, pretože pre odporcom zvolený študijný program, pre I. stupeň tohto štúdia, je predpísaná štandardná dĺžka štúdia 3 roky a odporca už študuje 5 rokov bez získania bakalárskeho titulu. Okrem toho v období, kedy opakoval jednotlivé skúšky na oboch VŠ a tieto neurobil, namiesto prípravy pracoval, a to od 14. 09. 2006 do 27. 11. 2007 a od 15. 08. 2011 do 31. 12. 2011. Naposledy u Y. U. - H., ako vodič nákladnej osobnej dopravy, čo nesúvisí s prípravou na jeho budúce povolanie. I keď to bola len príležitostná práca, z knihy príchodov a odchodov spoločnosti FENESTRA s.r.o. vyplýva, že s Y. U. spolupracoval aj v prvom polroku roku 2011, čo malo negatívny vplyv na štúdium odporcu, ktorý opätovne 2 skúšky, pre ktoré opakuje ročník, neurobil. Podľa názoru súdu sa nevenuje riadne štúdiu aj z dôvodu pracovných aktivít. Pokiaľ ide o odporcove zdôvodnenie slabých študijných výsledkov poruchou dyslexie, dysortografie, dyskalkúlie, súd prvého stupňa konštatoval, že doklad o tomto ochorení bol vyhotovený v čase, keď navštevoval ZŠ, pričom doposiaľ tieto ochorenie nijakým spôsobom neriešil. Ak by aj trpel týmito ochoreniami, nie sú zdôvodnením neprimeranej dĺžky štúdia a nedostatočných študijných výsledkov, naopak pri týchto problémoch by mal viac času venovať štúdiu a nie vykonávať počas voľna prácu. Štúdium je spoplatnené z dôvodu, že nezodpovedá predpísanej dĺžke. Odporca vo veku 27 rokov vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dieťaťom odkázaným na výživu a nadobudol schopnosť sám sa živiť, a preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od 02. 11. 2012, dňom podania návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že nadobudol schopnosť sám sa živiť. Uviedol, že na základe dohody o vykonaní práce z 15. 08. 2011 vykonával prácu vodiča v roku 2011 iba príležitostne podľa potrieb zamestnávateľa, o čom svedčí aj kniha príchodov od firmy FENESTRA s.r.o. Z nej je zrejmé, že počas letného semestra v apríli 2011 bol vo firme v piatok 29. 04. 2011, v mesiaci jún 2011 4x, a to pondelok 06. 06. 2011, piatok 10. 06. 2011, pondelok 13. 06. 2011 a 27. 06. 2011. Ostatné vstupy sú v rámci hlavných prázdnin. S vykonávaním zárobkovej činnosti sa snaží zabezpečiť prostriedky na školné a nezaťažovať svojich rodičov. Nevedel o tom, že boli u neho počas povinnej školskej dochádzky diagnostikované zdravotné poruchy, zistil to až v priebehu konania. Vedela o nich iba matka, ktorá mu mala zabezpečiť primerané opatrenie a vyhľadať potrebnú pomoc. Tieto zdravotné poruchy nie je možné odstrániť, ani vyliečiť, iba zmierniť ich príznaky za predpokladu včasného zistenia, a preto neobstojí tvrdenie súdu, že nie sú zdôvodnením primeranej dĺžky štúdiá a nedostatočných študijných výsledkov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že nie je odkázaný na výživu od oboch rodičov. Príležitostná práca a nie práve najlepšie výsledky nie sú právnym základom pre takýto záver. Súd sa mal zaoberať iba otázkou, či sa pripravuje na budúce povolanie a či štúdium je riadne a či má záujem dokončiť školu. Súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz a to vypočutie svedka U. na preukázanie ako často vykonával u neho práce.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že odporca riadne neštuduje a sa nepripravuje na výkon budúceho povolania, a preto bol dôvod na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. Poukázal na štúdium odporcu od školského roka 2004 až doposiaľ a zdôraznil, že odporca z 1. ročníka štúdia na UVLaF v Košiciach bol vylúčený pre neprospech, v školskom roku 2005/2006 opakoval 1. ročník bezúspešne, ďalší ročník takisto opakoval bezúspešne. Prvý ročník na SPU neukončil, opakoval ho v školskom roku 2008/2009, 2. ročník v roku 2009/2010 zanechal dobrovoľne. V školskom roku 2010/2011 opakuje 3. ročník, pričom ani v ňom 2 skúšky neurobil. Vo veku 28 rokov študuje neuveriteľných 8 rokov, čo je doba, za ktorú mohol úspešne ukončiť štúdium na 2 VŠ. Napriek tomu, že mal problémy so štúdiom, svoj voľný čas dostatočne nevenoval a nevenuje štúdiu, ale zárobkovým aktivitám. Uviedol, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa náhodne zistil, že odporca sa venuje „vlastnej zárobkovej činnosti“, ktorú zrejme zabudol súdu prvého stupňa spomenúť. V chovoprodukte „H. Q.“ v Z. T. našiel reklamu, z ktorej je zrejmé, že ponúka služby opatrovateľa domácich zvierat za odmenu širokej verejnosti. Na uvedenej reklame je uvedené meno, priezvisko, adresa pobytu odporcu, ako aj telefónny a emailový kontakt. O tejto skutočnosti doložil k odvolaniu fotokópiu inzerátu. V odporcom uvádzaným zdravotným poruchám uviedol, že neurobil žiadne kroky, ktoré by smerovali k zvládnutiu a riešeniu tohto zdravotného problému, nenavštevuje žiadneho odborníka. Je všeobecne známe, že nie sú prekážkou štúdia na VŠ, avšak vyžadujú, aby sa dieťa na štúdium viac pripravovalo a sústredilo, ako iné deti. Napriek tomu však odporca voľný čas neprispôsobil týmto poruchám, keď namiesto štúdia pracoval a pracuje. Zvolené štúdium zanedbáva sústavne a opakovane, čo nemožno v žiadnom prípade považovať za riadnu prípravu na budúce povolanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ) prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 02. 11. 2011 domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcovi, uloženej mu rozsudkom OS v Nitre č. k. -15 zo dňa 26. 10. 2004, počnúc dňom podania návrhu s odôvodnením, že odporca je schopný samostatne sa živiť, pretože aj keď je zapísaný v 2. ročníku Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU Nitra, štúdium dlhodobo zanedbáva, nevykonáva, čo potvrdzuje najmä dĺžka štúdia a najmä to, že bol opakovane zo štúdia vylúčený. Z takéhoto konania vyplýva, že odporca sa v skutočnosti na výkon budúceho povolania vôbec nepripravuje. Popri štúdiu vykonáva aj zárobkovú činnosť u zamestnávateľa Y. U. - H.. Ukončil strednú školu s maturitou, odbor OA a má možnosť sa v tomto odbore zamestnať na trhu práce. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Úvodom je potrebné poznamenať, že z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením ( ). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samé sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. sa obmedzuje len skonštatovanie jeho správnosti. Reagujúc na námietky odporcu uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporca sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ktoré započal v školskom roku 2004/2005. Štúdium začal na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, pričom z 1. ročníka bol vylúčený pre neprospech. V ďalšom školskom roku bol opätovne prijatý do 1. ročníka, ani tento neukončil a v ďalšom školskom roku štúdium zanechal. Už počas štúdia na tejto VŠ pracoval od 14. 09. 2006 do 27. 11. 2007, z čoho vyplýva, že kontinuálne študoval aj pracoval. V školskom roku 2007/2008 nastúpil do 1. ročníka SPU v Nitre, pričom v školskom roku 2008/2009 opakoval prvý ročník pre nesplnenie podmienok pre postup do vyššieho ročníka, v roku 2009/2010 študoval v 2. ročníku a dňom 28. 07. 2010 zanechal štúdium. Dňom 14. 10. 2010 bol opätovne prijatý na SPU v Nitre a cez nové prijímacie konanie zapísaný na základe uznaných skúšok do 3. ročníka, pričom v školskom roku 2011/2012 opakoval 3. ročník z dôvodu neurobenia 2 skúšok. Z vykonaného dokazovania, ako aj vyjadrenia odporcu v odvolaní je zrejmé, že počas letného semestra roku 2011, teda počas školského roku vykonával práce vo firme FENESTRA s.r.o., a to v apríli (29. 04. 2011), ako aj v júni (06. 06. 2011, 10. 06. 2011, 13. 06. 2011 a 27. 06. 2011), z čoho vyplýva, že v čase, keď sa odporca mal pripravovať na vykonanie skúšok, venoval sa inej činnosti. Je možné konštatovať, že aj z dôvodu nedostatočnej prípravy na štúdium neurobil 2 skúšky, pre ktoré opakoval 3. ročník v školskom roku 2011/2012. Obrana, že sa snaží zabezpečiť si prostriedky na školné, nie je primeraná, pretože ako sám uviedol, prácu vykonával a teda mohol vykonávať aj počas školských prázdnin, kedy by mal splnené školské povinnosti. Počas školského roka mal nevyhnutné potreby kryté výživným zo strany navrhovateľa, pričom vyživovaciu povinnosť má voči nemu aj matka. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o odporcom uvádzané ochorenie. Zo spisu vyplýva, že o svojom ochorení sa dozvedel až v priebehu tohto konania a to napriek tomu, že mu mala byť diagnostikovaná ešte počas dochádzky na ZŠ. Ochorenie dyslexie má za následok ťažšie osvojovanie nových poznatkov a osoby s takýmto ochorením potrebujú dlhší čas na uloženie poznatkov, čo malo odporcu viesť k tomu, aby viac času venoval štúdiu na úkor inej, okrem iného aj zárobkovej činnosti. To, že sa o existencii tejto choroby dozvedel až v priebehu tohto konania, je podľa názoru odvolacieho súdu nepravdepodobné a zjavne účelové, pretože, ak by jeho matka mala vedomosť o tejto chorobe, jej následky sa museli prejavovať nielen počas štúdia na ZŠ, ale aj počas ďalšieho štúdia. S určitosťou by bola na tieto skutočnosti zamerala svoju a odporcovu pozornosť a zabezpečila mu primerané lekárske ošetrenie. Zanedbanie tejto starostlivosti a ľahkovážny prístup odporcu a jeho matky k jeho zdravotnému stavu po tak dlhej dobe nemôže ísť na vrub navrhovateľa a nemôže byť ospravedlnením neprimerane dlhého štúdia odporcu. Ak zdravotné problémy odporcovi bránia riadne študovať, je zrejme dôvod na zváženie, či je pre neho vysokoškolské štúdium zvládnuteľné a to s ohľadom aj na to, že už študuje na druhej vysokej škole a ani tu nepokračuje v štúdiu plynule. Odporca musí mať sám záujem, aby ukončil zvolené štúdium v riadnom, resp. primeranom časovom období, nielen poukazovať na ochorenie, na ktoré sa doposiaľ vôbec neliečil a ktoré by malo byť odôvodnením neprimeranej dĺžky štúdia na VŠ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vysokoškolské štúdium odporcu, začaté v roku 2004/2005 na UVLaF v Košiciach, neukončené v 1. ročníku a začaté v školskom roku 2007/2008 na SPU v Nitre, keď bol v školskom roku 2011/2012 v 3. ročníku, ktorý opakoval s tým, že v školskom roku 2010/2011 bol po predchádzajúcom zanechaní štúdia prijatý do 3. ročníka, nenasvedčuje tomu, že sa riadne pripravuje na budúce povolanie. Za 8 rokov štúdia na 2 VŠ je študentom 3. ročníka, pričom ako bolo uvedené, aj v tomto ročníku jeho študijné výsledky nedosahujú predpokladanú úroveň, keďže neurobil 2 skúšky. Pre zvolený študijný program, pre I. stupeň tohto štúdia na SPU je predpísaná štandardná dĺžka štúdia 3 roky a aj na tejto škole študuje už 5 rokov bez získania bakalárskeho titulu. Nevykonanie predpísaných skúšok, každoročné opakovanie ročníkov štúdia od roku 2004, ktoré trvá od školského roku 2004/2005 aj podľa názoru odvolacieho súdu je možné považovať za nedostatočnú, nesústavnú prípravu na výkon budúceho povolania. Prístup odporcu k štúdiu sa javí ako ľahkovážny a nezodpovedný aj s ohľadom na to, že napriek opakovaným a pretrvávajúcim problémom so štúdiom tomuto nevenuje dostatočný časový fond, pretože aj počas školského roka namiesto toho, aby študoval a pripravoval sa riadne na skúšky, voľný čas venoval zárobkovej činnosti. Príležitostná práca, ktorú odporca vykonával, nie je dôvodom pre záver, že odporca je schopný živiť sa sám bez toho, aby na jeho výživu prispievali jeho rodičia, ako uvádza v odvolaní, ale jej vykonávanie má za následok, že nevenuje dostatočne čas štúdiu tak, aby úspešne zvládol predpísané skúšky a ukončil jednotlivé ročníky. S ohľadom na uvedené závery je preto na mieste konštatovanie, že odporca z objektívneho hľadiska spĺňa predpoklad schopnosti sám sa živiť, t.j. z vlastných zdrojov uspokojovať svoje životné potreby. Tým bol daný dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi v súlade s jeho návrhom a to dňom podania návrhu 02. 11. 2011.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že o trovách konania bude rozhodovať po právoplatnosti rozsudku v súlade s , súčasťou ktorého bude aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.