Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-349-2011.pdf
PDF · 68.81 KB
Case nature
Subarea
17Co/349/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Z. XXXX/XX, zastúpenej A.. P. H., B. so sídlom v D., U. XX, proti odporcovi Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., Z. XXXX/XX, toho času bytom S., N. ulica č. XX/XX, zastúpenému A.. M. Z., B. so sídlom v S., D. č. X, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. septembra 2011, č.k. 12C/94/2010-159, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.05.2010 do 30.09.2011 vo výške 884,80 Eur, v 60 eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom október 2011, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti odporcovi uloženia povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 250 Eur, od podania návrhu na súd. V predmetnej veci Okresný súd v Prievidzi rozhodol rozsudkom č.k. 12C/94/2010-137 dňa 05.01.2011, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky počnúc dňom 31.05.2010 sumou 100 Eur mesačne a zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.05.2010 do 31.12.2010 vo výške 732,23 Eur, ktoré povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 60 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 27.07.2011, č.k. 17Co/82/2011-151 zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza vo výroku o povinnosti odporcu platiť na výživu navrhovateľky tak, že uložil odporcovi povinnosť platiť na jej výživu mesačne sumou 150 Eur, počnúc dňom 31.05.2010 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súčasne Krajský súd v Trenčíne výrok rozsudku prvostupňového súdu o nedoplatku na výživnom a o trovách konania zrušil a v tejto časti vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, aby zistil výšku nedoplatku na výživnom, keďže odporca tvrdil, že po rozhodnutí prvostupňového súdu začal výživné na navrhovateľku platiť. Súd prvého stupňa zistil, že odporca po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia v predmetnej veci zaplatil navrhovateľke titulom výživného spolu sumu 1.120 Eur, preto zostávajúci nedoplatok na výživnom v sume 884,80 Eur za obdobie od 31.05.2010 do 30.09.2011 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 60 eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom október 2011, pod následkom výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keď obaja účastníci boli v konaní čiastočne úspešní.
Proti rozsudku, jeho výroku o trovách konania, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 387,78 Eur. Vyslovila názor, že i keď mala v spore úspech len čiastočný, jej úspech bol vo výške 60 % a neúspech vo výške 40 %, preto jej mal súd priznať aspoň čiastočnú náhradu trov konania v pomere jej úspechu k neúspechu vo veci, t.j. vo výške 20 %. Poukázala na to, že odporca nemal záujem sa o príspevku na výživnom rozvedeného manžela dohodnúť, a preto nemala inú možnosť ako brániť svoje právo, len podaním návrhu na súd.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 os. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od 31.05.2010 do 30.09.2011 nebol napadnutý odvolaním, a preto nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na odvolanie navrhovateľky, je potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu tiež celá náhrada nákladov konania. Ak mal úspech len čiastočný, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená, alebo, ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá právo na náhradu trov konania.
V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáhala svojím návrhom určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 250 Eur mesačne; citovanými rozhodnutiami súdov jej bol priznaný príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 150 Eur mesačne a vo zvyšnej časti, t.j. v sume 100 Eur mesačne, bol jej návrh zamietnutý.
Z uvedeného vyplýva, že úspech a neúspech oboch strán v konaní bol v zásade vyvážený, preto rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v súlade s ust. § 142 ods. 2 o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, odvolací súd považuje za správne.
Preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .