Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-40P/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľky: O. J., rod. S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, U., prechodne bytom D. cesta XX, U., v konaní právne zastúpená: Mgr. Zuzana Fialová Kamenská, LL.M., advokátka, so sídlom Rybničná 40, Bratislava, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, U., prechodne bytom A. 4, U., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: J. E. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky: O. J., rod. S. W., nar. XX.XX.XXXX a manžela, ktorý návrh nepodal: J. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred MV SR - osobitná matrika U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu MV SR - osobitná matrika U., vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého J. E. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého: J. E. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur mesačne, k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.10.2023.

V. Súd styk otca s maloletým neurčuje, zostáva na dohode rodičov.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2023 žiadala o rozvod manželstva s odporcom a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili cez internet, písali si niekoľko mesiacov a potom sa stretli, manžel v danom čase pracoval vo Veľkej Británii a navrhovateľka žila na Filipínach, na Slovensko sa spoločne presťahovali v roku 2012, dňa 20.01.2014 sa im narodil spoločný syn J. E. a ich manželstvo bolo v tom čase harmonické. Manžel mal už pred ich stretnutím históriu užívania drog, ale podstúpil úspešne liečenie, počas trvania manželstva sa však k tomu niekoľkokrát vrátil, opakovane stratil prácu a o celú domácnosť sa starala a finančne ju zabezpečovala navrhovateľka. Navrhovateľku fyzicky atakoval, psychicky ju vydieral, že bez neho by nič neznamenala a všetko majú len vďaka nemu, situácia v rodine už bola pre navrhovateľku neúnosná, preto sa navrhovateľka spolu so synom vo februári 2022

odsťahovali zo spoločnej domácnosti, keď spolužitie s manželom nebolo viac bezpečné ani pre dieťa. V čase podania návrhu si navrhovateľka nevedela predstaviť obnovenie spolužitia s manželom, keď ich manželstvo považuje za tak vážne rozvrátené, že už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pre prípad rozvodu navrhla zveriť maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné v sume 250,- Eur a styk otca s maloletým ponechať na dohode rodičov.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, ktorý návrh nepodal, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: sobášny list, rodný list maloletého, potvrdenie o zárobku navrhovateľky, rozpis výdavkov navrhovateľky na maloletého.

3. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že na návrhu na rozvod manželstva a dôvodoch tam uvedených trvá a žiada, aby súd manželstvo rozviedol. K starostlivosti o maloletého J. E. uviedla, že maloletý syn trávi väčšinu času s navrhovateľkou, ak aj ide k otcovi, lebo ho k tomu navrhovateľka často nabáda, tak sa stáva, že mu otec nedal riadne najesť, v byte otca bolo nafajčené, čo dieťaťu vadí a nemá tam vytvorené žiadne podmienky na prespanie, pretože v byte nie je posteľ. Z týchto dôvodov navrhla, aby zostal styk otca s maloletým neupravený, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a výživné určené v sume 250,- Eur. Čistý mesačný príjem navrhovateľky je 800,- Eur, pracuje v upratovacích službách. Súdu predložila rozpis výdavkov na maloleté dieťa, z ktorých vyplýva, že matka mesačne vynakladá na starostlivosť o dieťa 497,- Eur, pričom sú tam zahrnuté len elementárne náklady na prežitie.

4. Z výsluchu manžela, ktorý návrh nepodal/otca maloletého dieťaťa súd zistil, že je invalidný dôchodca, poberá sumu 183,- Eur mesačne, občas má brigády, kde si privyrobí mesačne asi 100 - 150,- Eur. Býva v sociálnom byte, za ktorý platí mesačne 170,- Eur. Je pravdou, že v byte nemá posteľ, a preto v časti úpravy styku s maloletým synom súhlasil s navrhovateľkou, aby maloletý J. u neho neprespával, kým posteľ nezabezpečí. Takmer celú sumu invalidného dôchodku minie na ubytovanie, a preto si musí brigádami privyrobiť na zabezpečenie stavy. Stalo sa iba raz, že počas návštevy syna nebolo zabezpečené jedlo, inak sa vždy snaží, aby mal syn u neho čo jesť. Vždy k nemu chodí popoludní, vyberá ho zo školy a je s ním okrem pondelka, kedy má futbalový tréning od 13,30 hod. do 15,30 hod., potom pre neho príde navrhovateľka. Chcel by byť so synom dlhšie a tráviť s ním kvalitný čas, prisľúbil, že v byte už fajčiť nebude, keď to synovi vadí. Výživné navrhol v maximálnej sume 100,- Eur, vyššie výživné nedokáže platiť.

5. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom neupraviť, ponechať ho na dohode rodičov a otcovi navrhol platiť výživné v sume 200,- Eur. Maloletý sa v rámci výsluchu na úrade vyjadril, že sa chce s otcom stretávať.

6. Súd rozhodol vo veci rozvodu podľa v znení neskorších predpisov tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Obaja manželia s rozvodom súhlasili a žiaden z nich sa už nechcel pokúsiť o obnovu spolužitia.

7. Podľa ust. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

8. Podľa ust. § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3).

9. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (ods. 2). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde (ods. 5).

10. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne poprela, sa považujú za nesporné.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana poprela skutkové tvrdenie, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Súd na základe súhlasného stanoviska oboch manželov manželstvo rozviedol, postupom podľa v znení neskorších predpisov tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Obaja manželia s rozvodom súhlasili a žiaden z nich sa už nechcel pokúsiť o obnovu spolužitia. Manželia už od februára 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, a preto bol pozitívny výrok o rozvode súladný s návrhom.

13. Medzi rodičmi nebola sporná ani otázka úpravy práv a povinností k maloletému J. E. na čas po rozvode manželstva, v otázke zverenia maloletého a úprave styku panovala medzi rodičmi zhoda, keď navrhli, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke, styk otca s maloletým neupravil, zostal na dohode rodičov. Sporným zostala iba výška výživného.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.

15. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

17. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.

19. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

20. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

21. Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

22. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

27. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.).

29. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: , súd cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

30. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. , v súvislosti s predmetom konania, vyplýva, že „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce...“

31. V otázke určenia výživného, ktorú matka žiadala určiť vo výške 250,- Eur mesačne, otec žiadal upraviť výšku výživného na sumu 100,- Eur. Pri určení výživného súd vychádzal z viacerých skutkových zistení. V prvom rade, ide o jedinú vyživovaciu povinnosť otca, otec má len jediné dieťa, maloletého J.. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z ust. citovaného § 75 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V danej súvislosti je potrebné zohľadniť niekoľko východísk týkajúcich sa možností a schopností otca dosiahnuť dostatočný príjem na to, aby mohol zabezpečiť maloletej primerané výživné. Otec nemožnosť zamestnať sa vysvetľoval zdravotnou indispozíciou, kvôli ktorej poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 183,- Eur, doklad o invalidnom dôchodku a jeho výške súdu nepredložil žiadne potvrdenie. Uviedol, že okrem platby za nájomný byt v sume 120,- Eur mesačne si musí brigádami zarobiť na stravu a ostatné potreby, výšku príjmov z brigád neuviedol. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že otec žije v Bratislave, kde sú ponuky na trhu práce mimoriadne široké a otec má možnosti aj schopnosti nájsť si dobre platené zamestnanie. Osobitne súd zdôrazňuje, že otec denne fajčí, preto je nesporné, že si brigádami dokáže zarobiť na nákup cigariet, čo môže byť položka mesačne aj niekoľko sto eur, ale výživné na syna navrhuje platiť len v sume 100,- Eur s poukazom na svoje nízke zárobkové možnosti. V tomto súd vidí zásadný argumentačný rozpor vo výpovedi otca a dôvod, pre ktorý nebolo možné zobrať jeho námietky do úvahy.

32. Matka maloletého uviedla náklady spojené so starostlivosťou o maloletého nasledovne: alikvótna časť nákladov na bývanie mesačne v sume 200,- Eur, strava doma 80,- Eur, strava v škole 50,- Eur, desiata v škole 20,- Eur, poplatok za školu 55,- Eur, oblečenie a obuv 15,- Eur, drogéria a hygiena 10,- Eur, lieky a vitamíny 10,- Eur, doprava 27,- Eur, zdravotná starostlivosť 10,- Eur, sporenie 20,- Eur, spolu 497,- Eur mesačne.

33. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Súd podotýka, že ak je otec schopný zabezpečiť starostlivosť o seba a v jeho finančnej situácii je schopný si kupovať cigarety, je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť taký príjem, aby bol dostatočný aj zabezpečenie výživného pre dieťa, ktoré má prednosť pred všetkými potrebami povinného otca. Rovnaký záver vyplýva aj z citovaného rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. , zaoberajúcim sa uplatňovaním princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné. Súd zohľadnil aj výdavky otca, najmä platenie nájomného v sume 120,- Eur a náklady na stravu. Súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Zo skutočnosti, že otec dokáže každý mesiac zabezpečiť okrem stravy nákup cigariet, vyplýva, že je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť prioritne platenie výživného.

34. Matka žiadala určiť výživné v sume 250,- Eur, súd napokon určil výživné v sume 200,- Eur mesačne, zohľadnil stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval súdu určiť výživné v tejto sume, ako i skutočnosť, že dieťa sa s otcom stretáva neobmedzene a aj v čase pobytu u neho mu otec musí zabezpečiť nejakú stravu.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).