Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-40-2012.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Subarea
20CoP/40/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. K., N.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M. A., M. L.. Č.. X/A, A., dieťa rodičov: matka - V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. L.. Č.. X, A., zast. advokátkou: JUDr. Katarína Marková, Nám. Martina Benku č. 6, Bratislava, otec - T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L.. Č.. X, A., zast. advokátom: JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD., Vazovova ul. č. 9/B, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. mája 2012, č. k. 22P 160/2012-52, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že otec je povinný predbežne prispievať na výživu maloletej M. K., N.. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletej M. K., N.. XX.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne od 30. 5. 2012, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. a vecne tým, že nakoľko predbežným opatrením je možné určiť výživné iba v nevyhnutnej miere a teda nie v rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, šetrenie ktorých prekračuje rámec dokazovania v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v nevyhnutnej miere, slúžiacim na uspokojovanie len tých najzákladnejších potrieb dieťaťa (ide o prežitie dieťaťa) s prihliadnutím na skutočnosť, že otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd ďalej uviedol, že i keď otec začal na výživu maloletej prispievať sumou 30,- eur mesačne, jeho príspevky nie sú pravidelné, keďže výživné za marec 2012 nezaplatil, avšak v konaní vo veci samej (vedenom na prvostupňovom súde pod sp. zn. 22P 3/2012 prebieha konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M., v ktorom matka žiada zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň žiada určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej v sume 300,- eur mesačne, od jej narodenia), sa vykonáva potrebné rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa. Zároveň poukázal na skutočnosť, že matka podľa vlastného vyjadrenia má s maloletou len bežné náklady, keďže sa jej zdravotný stav vo veku dva a pol roka podstatne zlepšil, a dieťa už nebýva choré.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.) a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, ktorý na základe ním ustáleného zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že suma 50,- eur mesačne, ktorou uložil otcovi predbežne prispievať na výživu maloletej, je dostatočná na uspokojenie najzákladnejších potrieb dieťaťa, keďže maloletá je vo veku tri a pol roka a
prekonala vážne zdravotné ochorenie so zanechaným následkom - s oslabenou imunitou a citlivosťou pokožky, pričom ide o dieťa žijúce v bratislavskom regióne, kde sú náklady na „prežitie" objektívne podstatne vyššie ako v iných regiónoch Slovenska. Poukázala na skutočnosť, že maloletá žije s ňou ako slobodnou matkou, majúcou ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej Z. a jej príjem tvorí iba príležitostná dočasná brigáda, prinášajúca jej nepravidelný zárobok v sume 200,- eur mesačne s tým, že dieťa je vychovávané a vyživované výlučne matkou, keďže otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, nestará a ona svojho otca ani nepozná. Namietla, že suma 50,- eur, ktorou napadnutým uznesením uložil prvostupňový súd predbežne prispievať na výživu dieťaťa s tým, že má zabezpečiť jej najnevyhnutnejšie prežitie, predstavuje pri priemernom rozpočítaní (30 dní v mesiaci) sumu 1,67 eur denne, ktorá objektívne nemôže dieťaťu zabezpečiť ani len dennú stravu, nieto ešte potrebu bývania, ošatenia, zdravotné a hygienické potreby, alebo potrebu rozvíjania jej osobnosti. Vo svojom odvolaní matka maloletej ďalej uviedla, že v súčasnej dobe je rozsah minimálnej vyživovacej povinnosti stanovený sumou 25,995 eur, pričom stanovenie vyživovacej povinnosti v uvedenej výške sa uplatňuje v praxi najmä v tých prípadoch, keď povinný rodič nemá ani základnú životnú úroveň, respektíve sám žije na hranici alebo pod hranicou životného minima, avšak otec maloletej v takejto situácii nie je a ani nemôže byť, keďže jeho životná úroveň (exotické mesačné dovolenky, drahé vozidlá, úroveň celej jeho rodiny ) je vysoká, čo otec maloletej v priebehu prvostupňového konania ani nepoprel.
Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť z dôvodu, že medzi ním a matkou na začiatku jej tehotenstva s maloletou bola uzavretá dohoda, že podstúpi interrupčný zákrok, keďže si bola vedomá toho, že má otec fungujúce manželstvo, z ktorého v tom čase pochádzali dve maloleté deti, pričom otec jej opakovane zdôrazňoval, že svoju rodinu neopustí a zároveň, že nikdy nebude mať vzťah k nenarodenému dieťaťu. Matka maloletej otcovi sľúbila, že interrupciu podstúpi a zároveň prevzala od otca aj finančné prostriedky na jej uskutočnenie. Otec vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že si dovolí poznamenať, že so svojou rodinou žije harmonický život, príkladne sa stará o tri maloleté deti v tejto rodine s tým, že v súčasnosti jeho manželka podstúpila ťažkú operáciu, po ktorej bude doba liečenia cca. tri mesiace a zároveň bude potrebná následná rehabilitácia, z dôvodu ktorého je otec v ťažkej finančnej a psychickej situácii a k tomu, aby zabezpečil minimálne náklady na chod svoje rodiny (žiadne dovolenky), musí pracovať aj brigádnicky. Skutočnosť, že je v zlom zdravotnom stave potvrdzuje aj lekárska správa zo dňa 04.07.2012, z ktorej vyplýva, že jeho životné náklady na jeho osobu sa zvyšujú vo výške 50,- až 150,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 80,- eur mesačne, ktorá umožní zabezpečiť základné potreby dieťaťa, nakoľko matka svoju vyživovaciu povinnosť vo veľkej miere kompenzuje osobnou starostlivosťou.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej je dôvodné.
Matka maloletej návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiada uložiť otcovi dieťaťa povinnosť prispievať predbežne na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne od mája 2012 do právoplatného skončenia veci vedenej na prvostupňovom súde pod sp. zn. 22P 3/2012.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že toto predbežné opatrenie je možné nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide, keďže dôležité je iba to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine. Aktívna a pasívna legitimácia oboch rodičov je nesporná, t. j. na nariadenie predbežného opatrenia stačí osvedčiť, že osoba povinná poskytovať výživné, je rodičom, označeným otcom, t. j. dieťaťom oprávnenej osoby. V každom prípade v zmysle citovaných zákonných ustanovení ide o výživné v nevyhnutnej miere, z čoho vyplýva, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí,
okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného, výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov účastníkov a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.
Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím o veci samej právne (nie faktické) pomery účastníkov.
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavanej časti konania (nariadenie predbežného opatrenia uložením povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Je nutné zároveň uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci matka, ktorá sa o maloletú osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou o dieťa. V danej právnej veci je nesporné, že otec osobnú starostlivosť dieťaťa nezabezpečuje vôbec a ani mu neposkytuje žiadne vecné plnenia.
Odvolací súd dospel k záveru, že výživné, ktorým prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil otcovi predbežne na výživu dieťaťa prispievať, je nedostatočným a nespĺňajúcim základné zákonné
kritéria pre určenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutej miere, nakoľko suma 50,- eur mesačne, ako správne uviedla odvolateľka, nemôže v žiadnom prípade zabezpečiť „prežitie dieťaťa“.
K námietkam odvolateľa, že bol s matkou dieťaťa dohodnutý na prerušení tehotenstva s tým, že bola vopred upozornená na to, že nikdy vzťah k dieťaťu nenadobudne, jeho manželstvo je harmonické a riadne sa stará o tri maloleté deti z neho pochádzajúce, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je osobným právom dieťaťa (Zákon o rodine inštitút chceného alebo nechceného dieťaťa nepozná) a nie rodiča a preto námietky otca, týkajúce sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú právne bezvýznamné.
Právne významnou skutočnosťou je existencia dieťaťa, ktoré má právo na výživné od povinného rodiča, ktorým je v posudzovanej veci otec dieťaťa. Pokiaľ otec preukazuje svoju zlú psychickú a finančnú situáciu, resp. neschopnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletú potvrdením o tom, že liečba hypertenzie mu spôsobuje mesačný náklad v sume 50,- až 150,- eur, tak potom je nesporné, že je schopný v nevyhnutnej miere do rozhodnutia vo veci samej predbežne na maloletú prispievať výživným v sume 100,- eur mesačne, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu je schopná zabezpečiť základné, osobné náklady maloletej.
Odvolací súd zároveň poznamenáva, že otec ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil (okrem uvedenej lekárskej správy zo dňa 04.07.2012) žiadny právne relevantný dôkaz preukazujúci jeho zlú finančnú situáciu, resp. dôkaz o tom, že kvôli finančnému zabezpečeniu svojej rodiny je nútený vykonávať brigádnickú činnosť a preto výživné ani v nevyhnutnej miere nie je schopný platiť.
Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia čiastočne vyhovel, nakoľko výživné vo výške 100,- eur je do rozhodnutia vo veci samej dostatočné na zabezpečenie výživy zo strany povinného rodiča v nevyhnutnej miere.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.