Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_17P-163-2012.pdf
PDF · 72.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/163/2012
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa matky : Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., L. XXX/XX a otca : T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R., G. Š. XXX/XX, zast. : Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Galanta, Športová 470/11, o návrhu otca o ustanovenie kolízneho opatrovníka, takto
rozhodol:
Súd návrh otca maloletého dieťaťa o ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa zamieta.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.5.2012 domáhal, aby súd maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka na právny úkon - prijatie daru od matky v rámci Dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rodičov maloletého, v zmysle ktorej sa rodičia maloletého dohodli na vyporiadaní vlastníckych práv k nehnuteľností patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva tak, že 1/2 týchto nehnuteľností patriacich matke maloletého, pripadne maloletému a1/2 týchto nehnuteľností pripadne otcovi maloletého.
Otec maloletého súčasne navrhol aj osobu kolízneho opatrovníka a to starú matku maloletého W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., U. XXX/XX.
Podľa § 192 ods. 1 a 2 O.s.p., súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností.
Podľa § 31 ods. 1 až 4 ZR, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a § 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
Podľa § 61 ods. 1 a 2 ZR, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 150 OZ prvá veta, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každé subjektívne vlastnícke právo charakterizuje tzv. triáda typických vlastníckych oprávnení patriacich do jeho obsahu. Ide o právo vec užívať a požívať jeho plody a úžitky (ius utendi et fruendi), právo vecou disponovať (ius dispodendi) a právo vec držať (ius possidendi), ako aj právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do tohto práva. Takýmto spôsobom vymedzuje obsah vlastníckeho práva aj Občiansky zákonník v § 23. Subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu vlastnícke právo nadobúdať rôznym spôsobom a na základe rôznych právnych skutočností. Teória rozlišuje viacero spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva a to : nadobúdanie vlastníckeho práva medzi živými (inter vivos) a pre prípad smrti (mortis causa), prevod (napr. zmluvou) a prechod (napr. zo zákona, dedenie) vlastnícke práva a nakoniec originárny a derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie zásady : nemo plus iuris ad alium trasferre potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám). Táto zásada vyjadruje, že vlastnícke právo, možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka.
Občiansky zákonník rovnako upravuje aj tzv. bezpodielové spoluvlastníctva manželov, ide teda o vlastnícke práva manželov k veciam, ktoré nadobudli za trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci.
V danej veci účastníci (rodičia maloletého dieťaťa) chcú uzavrieť Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, v rámci ktorej matka svoj podiel na nehnuteľnosti daruje maloletému dieťaťu. Súd má za to, že takýto postup nie je správny.
Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá smeruje k vyporiadaniu ich spoločného majetku (v tomto prípade ide o v návrhu citované nehnuteľnosti), môžu uzavrieť len manželia, teda musia vyporiadať spoločný majetok medzi sebou. Ako už bolo vyššie uvedené v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je možné určiť podiel na vlastníckom práve, ale pri vyporiadaní sa má za to, že podiely manželov sú rovnaké. Pri vyporiadaní sa teda každému z manželov musí dostať zo spoločného majetku rovnako. Po takomto vyporiadaní výsledkom môže byť tak podielové spoluvlastníctvo manželov, prípade výlučné vlastnícke právo jedného manžela a následné finančné vyrovnanie, prípade predaj veci a rovnako následné finančné vyrovnanie. Výsledkom vyporiadania má byť teda definitívne určenie, ktoré konkrétne veci zostávajú vo výlučnom vlastníctve, prípade v podielovom spoluvlastníctve.
V danom prípade má však súd za to, že uzavretím Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi rodičmi maloletého v naznačenom smere, by bola porušená základná zásada prevodu vlastnícke práva a teda matka maloletého by v rámci takto koncipovanej dohody previedla na inú osobu viac práv ako má, nakoľko momentálne nie je výlučnou vlastníčkou 1 nehnuteľnosti. Súd má zato, že vhodným riešením tejto situácie by bolo, aby títo riadne uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva spolu so Zmluvou o budúcej zmluve, podľa ktorej by matka maloletého, v budúcnosti previedla vlastnícke právo na maloletého.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.